¹Takto hovorí Hospodin: Sídi do domu judského kráľa a tam budeš hovoriť toto slovo

¹Tako pravi GOSPOD: Idi doli v hišo kralja Judovega in govóri tam to besedo

²a povieš: Počuj slovo Hospodinovo, judský kráľu, ktorý sedíš na tróne Dávidovom, ty i tvoji služobníci i tvoj ľud, vy, ktorí vchádzavate týmito bránami:

²in reci: Poslušaj besedo GOSPODOVO, kralj Judov, ki sediš na prestolu Davidovem, ti in hlapci tvoji in ljudstvo tvoje, ki hodite skozi ta vrata.

³Takto hovorí Hospodin: Konajte súd a spravedlivosť a vytrhnite olupovaného z ruky utlačovateľa a nečiňte krivdy, nečiňte násilia pohostínovi, sirote a vdove a nevylievajte nevinnej krvi na tomto mieste!

³Tako pravi GOSPOD: Strezite sodbi in pravičnosti in otmite ga, ki trpi rop, iz roke zatiralca; tujcu, siroti in vdovi ne delajte sile, ne bodite siloviti ter nedolžne krvi ne prelivajte v tem kraju.

⁴Lebo ak naozaj budete činiť túto vec, vtedy budú vchádzať bránami tohoto domu kráľovia, ktorí budú sedieť Dávidovi na jeho tróne voziac sa na vozoch a jazdiac na koňoch, on, kráľ i jeho služobníci i jeho ľud.

⁴Kajti če boste res izpolnjevali to besedo, pojdejo skozi vrata te hiše kralji, sedeči za Davida na prestolu njegovem, na vozovih in na konjih, sam kralj s hlapci svojimi in z ljudstvom svojim.

⁵Ale ak nebudete poslúchať tieto slová, prisahám sám na seba, hovorí Hospodin, že bude púšťou tento dom.

⁵Toda če ne boste poslušali teh besed, pri sebi prisegam, govori GOSPOD, da pride v razdejanje ta hiša.

⁶Lebo takto hovorí Hospodin o dome judského kráľa: Si mi jako Gileád, ako vrchol Libanona, ale istotne ťa obrátim na pustinu, na neobydlené mestá.

⁶Kajti tako pravi GOSPOD o hiši kralja Judovega: Gilead si mi, glava Libanona; resnično te premenim v puščavo, v mesto brez prebivalca.

⁷A vysvätím a tak pristrojím na teba zhubcov, každého s jeho zbraňou, ktorí pozotínajú tvoje najvýbornejšie cedry a pohádžu na oheň.

⁷In pripravim zoper tebe pogubnike, vsakega z orodjem svojim, ki posekajo najlepše cedre tvoje in jih vržejo na ogenj.

⁸A prejdú mnohé národy popri tomto meste a povedia druh druhovi: Prečo tak učinil Hospodin tomuto veľkému mestu?

⁸Ko torej pojdejo mnoga ljudstva mimo tega mesta, če vprašajo drug drugega: Zakaj je GOSPOD storil tako temu velikemu mestu?

⁹A rieknu: Pretože opustili smluvu Hospodina, svojho Boha, a klaňali sa iným bohom a slúžili im.

⁹tedaj poreko: Zato ker so zapustili zavezo GOSPODA, Boga svojega, in so se klanjali tujim bogovom ter jih častili.

¹⁰Neplačte nad mŕtvym ani ho neľutujte, lež áno, plačte za tým, ktorý ta ide, lebo sa viac nenavráti ani už neuvidí svojej rodnej zeme.

¹⁰Ne jokajte po mrtvem in ne tožite po njem; pač pa jokajte po odhajajočem, ker se ne povrne več, da bi videl svoje domovine.

¹¹Lebo takto hovorí Hospodin o Šallúmovi, synovi Joziáša, judského kráľa, ktorý kraľuje miesto Joziáša, svojeho otca, ktorý vyjde z tohoto miesta: Nenavráti sa sem viacej.

¹¹Kajti tako pravi GOSPOD o Salumu [se imenuje Joahaz.], sinu Josijevem, kralju Judovem, ki je vladal namesto Josija, očeta svojega, in ki je odšel iz tega kraja: Ne povrne se več sem,

¹²Ale na mieste, kam ho prestehujú, tam zomrie a neuvidí už viac tejto zeme.

¹²ampak v kraju, kamor so ga odpeljali, tam umrje; in ne bo več videl te dežele.

¹³Beda tomu, kto stavia svoj dom nespravedlivosťou a svoje horné dvorany na postreší nepravým súdom, kto robotí svojím blížnym darmo a nedá mu jeho mzdy,

¹³Gorje mu, kdor zida hišo svojo s krivico in izbe svoje z nepravičnostjo, ki zastonj zahteva hlapčevanje prijatelja svojega in mu ne daje zaslužka njegovega;

¹⁴kto hovorí: Vystavím si dom veľkých rozmerov a horné dvorany priestranné! A prelamuje si okná, pokrýva cedrinou a natiera farbou na červeno.

¹⁴ki govori: „Sezidam si hišo prostorno in izbe obširne“, in si napravi mnogo oken in cedrovo streho in stene prebarva z rumenico.

¹⁵Či sa nazdáš, že budeš kraľovať preto, že závodíš v cedrách? Hľa, tvoj otec, či ten nejedol a nepil? A keď činil súd a spravedlivosť, vtedy mu bolo dobre.

¹⁵Boš li zato kraljeval, ker se hočeš odlikovati s cedrovino? Ali ni jedel in pil tvoj oče in delal pravice in pravičnosti? Takrat se mu je godilo dobro.

¹⁶Keď riešil pravotu chudobného a biedneho, vtedy bolo dobre. Či nie je to ono, znať mňa? hovorí Hospodin.

¹⁶Sodil je pravdo siromakovo in ubožčevo, tedaj je bilo dobro. Se li to ne pravi: spoznati mene? govori GOSPOD.

¹⁷Ale tvoje oči nehľadia a tvoje srdce nemyslí na iné ako na tvoje lakomstvo a na nevinnú krv, aby si ju vylial, na útisk a na zlomenie spáchať to.

¹⁷Nikamor ne gledajo oči tvoje in srce tvoje kakor na dobiček tvoj in na nedolžno kri, katero bi prelival, in na odiranje in na zatiranje, katero bi počenjal.

¹⁸Preto takto hovorí Hospodin o Jehojakimovi, synovi Joziáša, judského kráľa: Nebudú za ním plakať a hovoriť: Oj, môj brat! Alebo: Oj, moja sestro! Nebudú za ním plakať a nepovedia: Oj, pane! Alebo: Oj, jeho veličenstvo!

¹⁸Zatorej govori tako GOSPOD o Jojakimu, sinu Josijevem, kralju Judovem: Ne bodo se jokali za njim: Gorje, moj brat, ali: Gorje, sestra! Ne bodo se jokali za njim: Gorje, gospod, ali: Gorje, lepota njegova!

¹⁹Pochovajú ho jako osla, vyvlečú a vyvrhnú von za brány Jeruzalema!-

¹⁹Kakor osel bo pokopan, vlekli ga bodo in vrgli onkraj vrat jeruzalemskih.

²⁰Vyjdi hore na Libanon a krič, ó, dcéro Jeruzalema, a vydaj svoj hlas v Bázane a krič s vrchu Abárim, lebo sú skrúšení všetci tvoji milenci!

²⁰Pojdi gori na Libanon in vpij in na Basanu povzdigni svoj glas; vpij tudi z Abarima, kajti pobiti so vsi ljubitelji tvoji.

²¹Hovorieval som ti v tvojom blahu a v pokoji; zavše si riekla: Nebudem poslúchať! To bola tvoja cesta od tvojej mladosti, lebo si nepočúvala na môj hlas.

²¹Govoril sem ti v blagostanju tvojem; rekla si: Ne bom poslušala. Ta je bila pot tvoja od otročjih let tvojih, da nisi poslušala mojega glasú.

²²Všetkých tvojich pastierov spasie vietor, a tvoji milenci pojdú do zajatia. Vtedy sa budeš istotne hanbiť a stydieť sa budeš pre všetku svoju nešľachetnosť.

²²Vse pastirje tvoje odnese veter in ljubitelji tvoji odidejo v sužnost. Res, tedaj te bode sram in z rdečico se obliješ zavoljo vse hudobnosti svoje.

²³Oj, ty, ktorá sedíš na Libanone a hniezdiš na cedrách; aká len budeš milostná, keď ti prijdú kŕče, bolesť ako bolesť tej, ktorá ide porodiť!

²³O ti, ki posedaš na Libanonu, ki gnezdiš na samih cedrah, koliko boš pomilovanja vredna, ko te popadejo muke, bolečina kakor porodnice!

²⁴Ako že ja žijem, hovorí Hospodin, že keby bol Koniáš, syn Jehojakíma, judského kráľa, pečatným prsteňom na mojej pravej ruke, aj odtiaľ ťa strhnem.

²⁴Kakor res živim jaz, govori GOSPOD: ko bi bil tudi Konija, sin Jojakima, kralja Judovega, pečatni prstan na desni roki moji, vendar bi te odtrgal odondod.

²⁵A vydám ťa do ruky tých, ktorí hľadajú tvoju dušu, a do ruky tých, ktorých tvári sa ty bojíš, a do ruky Nabuchodonozora, babylonského kráľa, a do ruky Chaldejov.

²⁵In izdam te v roko tistih, ki iščejo duše tvoje, in v roko njih, ki se jih bojiš, namreč v roko Nebukadnezarja, kralja babilonskega, in v roko Kaldejcev.

²⁶A šmarím teba i tvoju mater, ktorá ťa porodila, na inú zem, kde ste sa nenarodili, a tam zomriete.-

²⁶In vržem te ven in mater tvojo, ki te je rodila, v tujo deželo, kjer nista bila rojena, in tam umreta.

²⁷A do zeme, ku ktorej v túžbe budú pozdvihovať svoju dušu navrátiť sa ta, ta sa nenavrátia.

²⁷V deželo pa, kamor jih bo vleklo hrepenenje, da bi se povrnili tja, tja se ne vrnejo.

²⁸Či opovrhnutou nádobou rozbitou je tento muž, Koniáš? Či je azda nástrojom, v ktorom niet záľuby? Prečo tedy majú byť zašmarení on i jeho semeno a vrhnutí na zem, ktorej neznajú?

²⁸Ali je tisti mož, Konija, zaničevana, razbita posoda? je li orodje, v katerem ni nobenega veselja? Zakaj bi bili ven vrženi, on in seme njegovo, in vrženi v deželo, katere ne poznajo?

²⁹Ó, zem, zem, zem, čuj slovo Hospodinovo!

²⁹O dežela, dežela, dežela, poslušaj besedo GOSPODOVO!Tako pravi GOSPOD: Zapišite tega moža, da bode brez otrok, mož, ki ne bo imel sreče v svojih dneh; kajti nobeden ne bo imel sreče iz zaroda njegovega, da bi sedel na prestolu Davidovem in gospodoval dalje Judi.

³⁰Takto hovorí Hospodin: Zapíšte tohoto muža za muža bez detí, za človeka, ktorému sa nebude dobre vodiť za jeho dní. Lebo nebude sa dobre vodiť nikomu z jeho semena, mužovi, ktorý by sedel na stolici Dávidovej a panoval ešte nad Júdom.

³⁰Tako pravi GOSPOD: Zapišite tega moža, da bode brez otrok, mož, ki ne bo imel sreče v svojih dneh; kajti nobeden ne bo imel sreče iz zaroda njegovega, da bi sedel na prestolu Davidovem in gospodoval dalje Judi.