¹Vraj keby niektorý muž poslal preč svoju ženu, a keby odišla od neho a bola by ženou inému, či sa ešte navráti kedy k nej? Či by sa nepoškvrnila hrozne tá zem? A ty si smilnila s mnohými druhmi, ale navráť sa ku mne! hovorí Hospodin.

¹Rekel je Gospod: Ako bi kdo odslovil ženo svojo in ona bi šla od njega in se omožila z drugim, ali bi se povrnil zopet k njej? Ali bi se s tem silno ne oskrunila tista dežela? Ti pa, čeprav si nečistovala z mnogimi prijatelji, se vendar povrni k meni! govori GOSPOD.

²Pozdvihni svoje oči na vysoké miesta holé a pozri, kde by si ty nebola bývala prznená? Na cestách si sa im usadzovala jako Arab na púšti a poškvrnila si zem svojím mnohým smilstvom a svojou nešľachetnosťou.

²Povzdigni oči tja na gole višine in glej: Kje nisi bila oskrunjena? Poleg potov si jim sedela kakor Arabec v puščavi, in omadeževala si deželo z nečistovanjem svojim in s svojo hudobnostjo.

³A hoci zadržané sú podzimné dažde, a jarného dažďa nebýva, jednako len majúc čelo ženy smilnice nechcela si sa stydieť.

³Zaradi tega se je zadrževalo deževje in ni bilo poznega dežja; toda ti si imela čelo kurbje in nisi hotela zardeti.

⁴Či nebudeš odteraz volať na mňa: Môj Otče, ty si môj druh, ktorý si ma sprevádzal v mojej mladosti!?

⁴Ne boš li vsaj od tega časa me klicala: Oče moj, voditelj mladosti moje si ti!

⁵Či azda bude na veky držať hnev? Či ho bude prechovávať na večnosť? Hľa, hovoríš a páchaš zlé veci a nedáš si zabrániť.

⁵Ali hoče jezo hraniti vekomaj, jo li bo hranil brez konca? Glej, tako govoriš, pa delaš hudo in se ne daš braniti.

⁶A Hospodin mi riekol vo dňoch kráľa Joziáša: Či si videl, čo robila odvrátená dcéra Izraelova? Chodila na každý vysoký vrch a pod každý zelený strom a tam smilnila.

⁶Rekel mi je še GOSPOD v dnevih kralja Josija: Ali si videl, kaj je storila odpadnica Izrael? Šla je na vsako visoko goro in pod vsako zeleno drevo, in ondi je nečistovala.

⁷A povedal som, keď už bola vykonala všetko to, že sa už teraz navráti ku mne, ale sa nenavrátila. A videla to jej neverná sestra, dcéra Júdova.

⁷In rekel sem: Ko je storila vse to, se povrne k meni. A ni se povrnila. In to je videla nezvesta sestra njena Juda.

⁸A videl som, keď pre všetky príčiny, čo cudzoložila odvrátená Izraelova, som ju preč poslal a dal som jej jej rozvodný list, že jednako sa len nebála neverná Júdova, jej sestra, ale išla a smilnila aj ona.

⁸In videl sem: čeprav sem odslovil odpadnico Izrael, ker je prešeštvovala, in ji dal ločitno pismo, vendar se ni bala nezvesta sestra njena Juda, ampak šla je in nečistovala tudi ona.

⁹A stalo sa, že svojím hanebným smilstvom poškvrnila zem a cudzoložila s kameňom i s drevom.

⁹In tako je prišlo, da je od glasu nečistovanja svojega oskrunila deželo; in prešeštvovala je s kamenom in lesom.

¹⁰Avšak ani pri tom pri všetkom nevrátila sa ku mne jej neverná sestra, dcéra Júdova, celým svojím srdcom, ale iba s klamom, hovorí Hospodin.

¹⁰In vendar po vsem tem se ni povrnila k meni nezvesta njena sestra Juda iz vsega srca svojega, ampak samo lažnivo, govori GOSPOD.

¹¹A Hospodin mi riekol: Odvrátená Izraelova lepšie ospravedlnila svoju dušu ako neverná Júdova.

¹¹In rekel mi je GOSPOD: Odpadnica Izrael se je pravičnejša izkazala nego nezvesta Juda.

¹²Iď a budeš volať tieto slová na sever a povieš: Navráť sa, odvrátená Izraelova! hovorí Hospodin. Nespustím svojej tvári na vás v hneve, lebo ja som dobrotivý, hovorí Hospodin, a nedržím hnevu na veky.

¹²Pojdi oznanjat te besede proti severu, govoreč: Vrni se, odpadnica Izrael, govori GOSPOD; ne bom vas jezno gledal, kajti dobrotljiv sem, govori GOSPOD, ne držim jeze vekomaj.

¹³Len poznaj svoju neprávosť, že si zradne odstúpila od Hospodina, svojho Boha, a behala si sem a ta svojimi cestami za cudzími, pod každý zelený strom, a neposlúchali ste môjho hlasu, hovorí Hospodin.

¹³Samo spoznaj krivico svojo, da si odpadla od GOSPODA, Boga svojega, in na vse strani si tekala k tujcem pod vsako zeleno drevo, in glasu mojega niste poslušali, govori GOSPOD.

¹⁴Navráťte sa, odvrátení synovia, hovorí Hospodin; lebo ja som sa oženil s vami a vezmem vás, jedného z mesta a dvoch z čeľade a dovediem vás na Sion.

¹⁴Povrnite se, sinovi verolomni, pravi GOSPOD, kajti jaz sem vam soprog; in sprejmem vas, po enega iz mest in po dva iz rodbin, in vas pripeljem na Sion.

¹⁵A dám vám pastierov podľa svojho srdca, a budú vás pásť umne a rozumne.

¹⁵In dam vam pastirjev po svojem srcu, in pasli vas bodo z vednostjo in razumnostjo.

¹⁶A stane sa, keď sa rozmnožíte a rozplodíte v zemi v tých dňoch, hovorí Hospodin, že nepovedia už viacej: Truhla smluvy Hospodinovej, ani nevstúpi na srdce, ani si nespomenú na ňu ani ju nebudú postrádať ani jej viacej nespravia.

¹⁶In zgodi se, ko se boste množili in bodete rodovitni v tej deželi v tistih časih, govori GOSPOD, ne bodo več pravili: „Skrinja zaveze GOSPODOVE“, in ne pride jim na misel, ne bodo se je spominjali, ne je obiskovali, tudi je ne bodo več napravljali.

¹⁷V tom čase budú nazývať Jeruzalem trónom Hospodinovým, a shromaždia sa k nemu, všetky národy, pre meno Hospodinovo, do Jeruzalema, a nepojdú viacej za tvrdošijným umienením svojho zlého srdca.

¹⁷Tisti čas bodo Jeruzalem imenovali prestol GOSPODOV, in tja se bodo zbirali vsi poganski narodi zaradi imena GOSPODOVEGA v Jeruzalemu; in ne bodo več hodili po trmi hudobnega srca svojega.

¹⁸V tých dňoch pojdú dom Júdov s domom Izraelovým a prijdú spolu zo zeme severa do zeme, ktorú som dal vašim otcom za dedičstvo.

¹⁸V tistih dnevih pojde hiša Judova s hišo Izraelovo; skupaj prideta iz dežele severne v deželo, ki sem jo v dediščino dal očetom vašim.

¹⁹A ja som povedal vtedy: Oj, ako ťa postavím medzi synov, ó, dcéro, a dám ti prežiadúcu zem, najkrásnejšie dedičstvo zpomedzi krásnych dedičstiev národov. A povedal som: Budete ma volať: Môj Otče, a neodvrátite sa, aby ste neišli za mnou.

¹⁹Jaz pa sem rekel: Kako te hočem postaviti med sinove in ti dati deželo zaželjeno, dediščino, ki je najlepša lepota narodov! In dejal sem: Kličite me: Oče moj! in hodeč za menoj, ne krenete od mene.

²⁰Ale jako sa spreneverí žena odíduc od svojho druha, tak ste sa spreneverili proti mne, dome Izraelov, hovorí Hospodin.

²⁰Res, kakor ženska nezvesto zapušča prijatelja svojega, tako ste nezvesto ravnali proti meni, o hiša Izraelova, govori GOSPOD.

²¹Hlas počuť na holiach, plač a pokorné volanie o pomoc synov Izraelových, pretože prevrátili svoju cestu, zabudli na Hospodina, svojho Boha.

²¹Glas se čuje po golih višinah, jok in moledovanje sinov Izraelovih, zato ker so spačili svojo pot, pozabili GOSPODA, Boga svojega.

²²Navráťte sa, odvrátení synovia, uzdravím vaše odvrátenia. Povedzte: Hľa, ideme k tebe, lebo ty si Hospodin, náš Bôh.

²²Povrnite se, sinovi verolomni, poravnal bom nezvestobe vaše. „Glej, prihajamo k tebi, ker ti si GOSPOD, naš Bog.

²³Istá pravda, že daromné je čakať spásu od brehov, od množstva vrchov; ale v Hospodinovi, v našom Bohu, je spása Izraelova.

²³Res, le v prevaro je pomoč, ki je čakamo s hribov, hrup množice na gorah; gotovo v GOSPODU, Bogu našem je rešenje Izraelovo!

²⁴No, tá hanebnosť žrala prácu našich otcov od našej mladosti, ich stádo oviec a kôz, ich dobytok, ich synov aj ich dcéry.

²⁴Kajti tista sramota požira trud očetov naših od naše mladosti, njih drobnico in goveda, njih sinove in hčere.Ležati nam je v sramoti svoji in nečast naša nas pokriva, zakaj grešili smo zoper GOSPODA, Boga svojega, mi in očetje naši, od svoje mladosti prav do današnjega dne; in poslušali nismo glasu GOSPODA, Boga našega.“

²⁵Ležíme vo svojej hanbe, a pokryl nás náš stud, lebo sme hrešili proti Hospodinovi, svojmu Bohu, my aj naši otcovia od našej mladosti, a to až do tohoto dňa a nepočúvali sme na hlas Hospodina, svojho Boha.

²⁵Ležati nam je v sramoti svoji in nečast naša nas pokriva, zakaj grešili smo zoper GOSPODA, Boga svojega, mi in očetje naši, od svoje mladosti prav do današnjega dne; in poslušali nismo glasu GOSPODA, Boga našega.“