1A kraľoval kráľ Cedekiáš, syn Joziášov, miesto Koniáša, syna Jehojakimovho, ktorého ustanovil Nabuchodonozor, babylonský kráľ, za kráľa, v zemi Júdovej.
1In Zedekija, Josijev sin, ki ga je Nebukadnezar, kralj babilonski, postavil za kralja v deželi Judovi, je vladal kot kralj namesto Konija, sinu Jojakimovega.
2Ale nepočúval ani on ani jeho služobníci ani ľud zeme na slová Hospodinove, ktoré hovoril skrze proroka Jeremiáša.
2Ali ni poslušal ne on, ne hlapci njegovi, ne ljudstvo v deželi besed GOSPODOVIH, ki jih je govoril po Jeremiju proroku.
3A kráľ Cedekiáš bol poslal Jehúchala, syna Šelemiášovho, a Cefaniáša, syna Maaseiášovho, kňaza, k prorokovi Jeremiášovi, aby povedali: Nože sa modli za nás Hospodinovi, nášmu Bohu.
3Poslal je bil pač kralj Zedekija Jehukala, sina Selemijevega, in Zefanija, Maasejevega sina, duhovnika, k Jeremiju proroku, da naj rečeta: Prosi vendar za nas GOSPODA, Boga našega!
4Jeremiáš vtedy ešte chodil slobodne medzi ľudom, a neboli ho ešte dali do žalára.
4Takrat je Jeremija prosto bival sredi ljudstva, ker ga še niso bili deli v ječo.
5A vojsko faraonovo bolo vyšlo z Egypta. A keď počuli Chaldeji, ktorí obliehali Jeruzalem, o nich zvesť, odtiahli hore od Jeruzalema.
5In vojska Faraonova je šla iz Egipta; in Kaldejci, ki so oblegali Jeruzalem, so slišali glas o njih ter odšli od Jeruzalema.
6A stalo sa slovo Hospodinovo k prorokovi Jeremiášovi povediac:
6In prišla je beseda GOSPODOVA Jeremiju proroku, naj govori:
7Takto hovorí Hospodin, Bôh Izraelov: Takto poviete judskému kráľovi, ktorý vás poslal ku mne opýtať sa ma: Hľa, vojsko faraonovo, ktoré vám vyšlo na pomoc, navráti sa do svojej zeme, do Egypta.
7Tako pravi GOSPOD, Bog Izraelov: Tako recite kralju Judovemu, ki vas je poslal vprašat me za svet: Glej, vojska Faraonova, ki je vam hotela priti na pomoč, se vrne v deželo svojo, v Egipt.
8A navrátia sa Chaldeji a budú bojovať proti tomuto mestu a vezmú ho a spália ho ohňom.
8In Kaldejci se vrnejo in bodo oblegali to mesto, in ga bodo vzeli ter sežgali z ognjem.
9Takto hovorí Hospodin: Neklamte svojich duší hovoriac: Istotne odídu od nás Chaldeji. Lebo neodídu.
9Tako pravi GOSPOD: Ne slepite sami sebe, govoreč: Gotovo pojdejo od nas ti Kaldejci! kajti ne pojdejo.
10Lebo keby ste aj pobili všetko vojsko Chaldejov, ktorí bojujú proti vám, a zostali by z nich iba ranení muži, prebodnutí, tí by povstali každý vo svojom stáne a spálili by toto mesto ohňom.
10Da, ko bi pobili vsa krdela Kaldejcev, ki se bojujejo zoper vas, in bi ostalo od njih le nekoliko mož prebodenih, vstanejo vsak v svojem šatoru in požgo to mesto z ognjem.
11A stalo sa, keď odtiahlo vojsko Chaldejov hore od Jeruzalema pre vojsko faraonovo,
11In zgodi se, ko se je odpeljavala vojska Kaldejcev od Jeruzalema zavoljo vojske Faraonove,
12že išiel Jeremiáš von z Jeruzalema, aby odišiel do zeme Benjaminovej a vzal odtiaľ svoj podiel medzi ľudom.
12da je šel Jeremija ven iz Jeruzalema, da bi popotoval med ljudstvo v deželo Benjaminovo, da prejme svoj delež odondod.
13Ale keď už bol v bráne Benjaminovej, kde bol veliteľ stráže, menom Jiriáš, syn Šelemiáša, syna Chananiášovho, ten chopil proroka Jeremiáša a povedal: Odchádzaš zradne k Chaldejom.
13In ko je bil med vrati Benjaminovimi, kjer je stal poveljnik straže, po imenu Jerija, sin Selemija, sinu Hananija, zgrabi on Jeremija proroka, rekoč: H Kaldejcem hočeš uskočiti!
14Na to povedal Jeremiáš: Nie je pravda; neodchádzam zradne k Chaldejom. No, nepočúval na neho, ale Jiriáš chopil Jeremiáša a doviedol ho ku kniežatám.
14Jeremija pa reče: Ni res, nočem uskočiti h Kaldejcem! Vendar ga ni poslušal Jerija, ampak zgrabi Jeremija proroka in ga odpelje h knezom.
15Vtedy sa rozhnevaly kniežatá na Jeremiáša a zbily ho a daly ho do väzenia, do domu Jonatána, pisára, lebo z neho boli spravili žalár.
15Tedaj so se raztogotili knezi zoper Jeremija in so ga pretepli in vrgli v ječo v hiši Jonatana pisarja; kajti to so bili pripravili za ječo.
16Keď takto prišiel Jeremiáš do domu jamy a do sklepených miestností, býval tam, Jeremiáš, za mnoho dní.
16In ko je prišel Jeremija v tisto luknjo in v izbice njene, kjer je ostal mnogo dni,
17Potom poslal kráľ Cedekiáš a vzal ho. A kráľ sa ho vypytoval tajne vo svojom dome a riekol: Či je nejaké slovo od Hospodina? A Jeremiáš odpovedal: Je. A ďalej povedal: Budeš vydaný do ruky babylonského kráľa.
17tedaj pošlje kralj Zedekija in ga pokliče, in vpraša ga kralj v svoji hiši na skrivnem, rekoč: Je li neka beseda od GOSPODA? In Jeremija reče: Je, namreč: V roko kralja babilonskega boš izdan.
18A ešte povedal Jeremiáš kráľovi Cedekiášovi: Čo som zhrešil proti tebe a proti tvojim služobníkom alebo proti tomuto ľudu, že ste ma dali do žalára?
18Potem reče Jeremija kralju Zedekiju: Kaj sem grešil tebi ali hlapcem tvojim ali temu ljudstvu, da ste me deli v ječo?
19A kde sú vaši proroci, ktorí vám prorokujú, že vraj neprijde babylonský kráľ na vás ani na túto zem?
19Kje neki so proroki vaši, ki so vam prorokovali in govorili: Ne pride kralj babilonski zoper vas in zoper to deželo?
20A tak teraz počuj, prosím, môj pán kráľ, nech padne, prosím, moja pokorná prosba pred teba, a nedaj ma odviesť zase do domu Jonatána, pisára, aby som tam nezomrel.
20Zdaj pa poslušaj, prosim, gospod moj, kralj: Predte padam in te prosim, ne pošlji me nazaj v hišo Jonatana pisarja, da ne umrjem tam.Tedaj je zapovedal kralj Zedekija, da naj denejo Jeremija v vežo straže; in dajali so mu hleb kruha na dan iz ulice pekovske, dokler ni bil ves kruh použit v mestu. Tako je ostal Jeremija v veži straže.
21A kráľ Cedekiáš rozkázal, aby dali Jeremiáša pod dozor do dvora väzenia a dávali mu bochník chleba na deň z ulice pekárov, dokiaľ by sa neminul všetok chlieb v meste. A tak sedel Jeremiáš vo dvore stráže.
21Tedaj je zapovedal kralj Zedekija, da naj denejo Jeremija v vežo straže; in dajali so mu hleb kruha na dan iz ulice pekovske, dokler ni bil ves kruh použit v mestu. Tako je ostal Jeremija v veži straže.