1Slovo, ktoré hovoril prorok Jeremiáš Báruchovi, synovi Neriášovmu, keď písal tieto slová do knihy z úst Jeremiášových vo štvrtom roku Jehojakima, syna Joziášovho, judského kráľa, a vravel:
1Beseda, ki jo je govoril Jeremija prorok Baruhu, sinu Nerijevemu, ko je pisal v knjigo te besede iz ust Jeremijevih, v četrtem letu Jojakima, sinu Josijevega, kralja Judovega, rekoč:
2Takto hovorí Hospodin, Bôh Izraelov, o tebe, Báruchu:
2Tako pravi GOSPOD, Bog Izraelov, zastran tebe, Baruh:
3Povedal si: Oj, beda mne! Lebo Hospodin pridal trápenia duše k mojej bolesti. Ustávam vo svojom úpení a nenachádzam odpočinku.
3Ti govoriš: Gorje meni! ker GOSPOD je pridel togo žalosti moji; utrujen sem v zdihovanju svojem in ne najdem pokoja.
4Takto mu povieš: Takto hovorí Hospodin: Hľa, to, čo som vybudoval, borím, a to, čo som zasadil, plienim, a tak celú zem; moja je.
4Tako mu boš govoril: Glej, kar sem sezidal, podiram, in kar sem vsadil, rujem, in to po vsej deželi.In ti bi iskal sebi velikih reči? Ne išči jih! zakaj, glej, jaz pripeljem nesrečo nad vse meso, govori GOSPOD; tebi pa dam dušo tvojo za plen v vseh krajih, kamorkoli pojdeš.
5A ty by si hľadal pre seba veľké veci? Nehľadaj! Lebo hľa, uvediem zlé na každé telo, hovorí Hospodin, a tebe dám tvoju dušu za korisť na všetkých miestach, kamkoľvek pôjdeš.
5In ti bi iskal sebi velikih reči? Ne išči jih! zakaj, glej, jaz pripeljem nesrečo nad vse meso, govori GOSPOD; tebi pa dam dušo tvojo za plen v vseh krajih, kamorkoli pojdeš.