¹Vtedy povolal Jozua Rúbenovcov, Gádovcov a polovicu pokolenia Manassesovho

¹Tedaj pokliče Jozue Rubenske in Gadske in polovico Manasejevega rodu

²a riekol im: Vy ste zachovali všetko, čo vám prikázal Mojžiš, služobník Hospodinov, a poslúchali ste môj hlas vo všetkom, čo som vám kedy prikázal.

²in jim reče: Ohranili ste vse, kar vam je bil zapovedal Mojzes, hlapec GOSPODOV, in ste poslušali glas moj v vsem, kar sem vam zapovedal.

³Neopustili ste svojich bratov toto už mnohé dni, až do tohoto dňa, a ostríhali ste, čo bolo nariadené, prikázanie Hospodina, svojho Boha.

³Niste zapustili svojih bratov vse tiste mnoge dni do dandanes, a zvesto ste pazili na zapoved GOSPODA, Boga svojega.

⁴A tak teraz dal Hospodin, váš Bôh, odpočinutie vašim bratom, ako im hovoril, preto teraz sa obráťte a iďte si do svojich stánov, do zeme svojho državia, ktoré vám dal Mojžiš, služobník Hospodinov, za Jordánom.

⁴Ker pa je zdaj pripravil GOSPOD, vaš Bog, pokoj vašim bratom, kakor jim je bil obljubil, zato pojdite sedaj in se vrnite v svoje šatore, v posestva svojega deželo, ki vam jo je dal Mojzes, hlapec GOSPODOV, onostran Jordana.

⁵Len pozorujte veľmi, aby ste činili prikázanie a zachovali zákon, ktorý vám prikázal Mojžiš, služobník Hospodinov, milovať Hospodina, svojho Boha, a chodiť po všetkých jeho cestách, ostríhať jeho prikázania a pridŕžať sa ho a slúžiť mu celým svojím srdcom a celou svojou dušou.

⁵Samo prizadevajte si skrbno, da izpolnjujete zapoved in postavo, ki vam jo je zapovedal Mojzes, hlapec GOSPODOV: da ljubite GOSPODA, Boga svojega, ter hodite po vseh potih njegovih in hranite zapovedi njegove in se njega oklepate in njemu služite iz vsega srca svojega in z vso dušo svojo.

⁶Tak tedy ich požehnal Jozua a prepustil ich, a odišli do svojich stánov.

⁶In blagoslovil jih je Jozue ter jih odpustil, in šli so k svojim šatorom.

⁷A polovici pokolenia Manassesovho dal Mojžiš dedičstvo v Bázane a jeho druhej polovici dal Jozua s ich bratmi za Jordánom na západ. A keď ich prepúšťal Jozua do ich stánov, tiež ich požehnal.

⁷Polovici Manasejevega rodu je bil dal Mojzes dediščino v Basanu, a drugi polovici je dal Jozue med njih brati tostran Jordana, proti zahodu. Vrhutega jih je Jozue, ko jih je odpuščal v njih šatore, blagoslovil

⁸A povedal im takto: Navráťte sa s veľkými pokladmi do svojich stánov a s dobytkom, veľmi mnohým, so striebrom a so zlatom, s meďou a so železom a s veľkým množstvom rúcha. Rozdeľte korisť od svojich nepriateľov so svojimi bratmi.

⁸in jim govoril, rekoč: Vrnite se z mnogim blagom v svoje šatore, z jako mnogoštevilno živino, s srebrom, zlatom, bronom in z železom in z mnogimi oblačili; delite plen sovražnikov svojih s svojimi brati.

⁹A vrátiac sa synovia Rúbenovi a synovia Gádovi a polovica pokolenia Manassesovho odišli od synov Izraelových zo Sila, ktoré je v Kananejskej zemi, aby išli do zeme Gileáda, do zeme svojho državia, v ktorej dostali državie na rozkaz Hospodina, skrze Mojžiša.

⁹In vrnili so se sinovi Rubenovi in sinovi Gadovi in polovica Manasejevega rodu, in ko so se odpravili od Izraelovih sinov iz Sila, ki je v deželi Kanaanski, so šli v Gileadsko pokrajino, v svojega posestva deželo, ki so jo bili posedli s poveljem GOSPODOVIM po Mojzesu.

¹⁰A keď prišli do okolia Jordána, ktoré je v Kananejskej zemi, postavili tam synovia Rúbenovi a synovia Gádovi a polovica pokolenia Manassesovho oltár, nad Jordánom, oltár, veľký na podiv.

¹⁰In ko pridejo v kraje pri Jordanu, ki so v deželi Kanaanski, zgrade ondi ob Jordanu oltar sinovi Rubenovi in Gadovi in polovica Manasejevega rodu, velik in očiten oltar.

¹¹A synovia Izraelovi počuli vravieť, že hľa, synovia Rúbenovi a synovia Gádovi a polovica pokolenia Manassesovho vystavili oltár naproti Kananejskej zemi, v okolí Jordána, na strane synov Izraelových.

¹¹In zaslišijo sinovi Izraelovi, da se govori: Glej, sinovi Rubenovi in sinovi Gadovi in polovica Manasejevega rodu so zgradili oltar na pročelju Kanaanske dežele, v krajih pri Jordanu, nasprotno Izraelovim sinovom.

¹²Keď to počuli synovia Izraelovi, shromaždili sa, celá obec synov Izraelových, do Síla, aby išli hore proti nim do boja.

¹²In ko so to slišali, se zbere vsa občina Izraelovih sinov v Silo, da bi šli zoper nje v boj.

¹³A synovia Izraelovi poslali k synom Rúbenovým a k synom Gádovým a k polovici pokolenia Manassesovho do zeme Gileáda Pinchasa, syna Eleazára, kňaza,

¹³In sinovi Izraelovi pošljejo k Rubenovim in Gadovim sinovom in k polovici Manasejevega rodu v Gileadsko pokrajino Pinehasa, sina Eleazarja duhovnika,

¹⁴a desať kniežat s ním, po jednom kniežati na dom otca zo všetkých desiatich pokolení Izraelových. A každý z nich bol hlavou domu ich otcov, tisícov Izraelových.

¹⁴in ž njim deset knezov, po enega kneza očetovske hiše za vsak Izraelov rod; in vsak izmed njih je bil poglavar očetovske hiše med tisoči Izraelovimi.

¹⁵A keď prišli k synom Rúbenovým a k synom Gádovým a k polovici pokolenia Manassesovho do zeme Gileáda, hovorili s nimi a riekli:

¹⁵In ko pridejo k Rubenovim in Gadovim sinovom in k polovici Manasejevega rodu v Gileadsko pokrajino, jih ogovore, rekoč:

¹⁶Takto hovoria synovia Izraelovi, celá obec Hospodinova: Jaké je to prestúpenie, ktorého ste sa dopustili proti Bohu Izraelovmu, odvrátiť sa dnes, aby ste neišli za Hospodinom, tým, že ste si vystavili oltár, aby ste sa dneska sprotivili Hospodinovi?

¹⁶Tako pravi vsa občina GOSPODOVA: Kakšna je to nezvestoba, ki ste jo zagrešili proti Izraelovemu Bogu, ko ste se odvrnili danes, da ne bi hodili za GOSPODOM, in ste si zgradili oltar, upirajoč se danes GOSPODU?

¹⁷Či nám bolo ešte málo vykonať neprávosť pri modle Peora, od ktorej sme sa neočistili ani do tohoto dňa, a pre ktorú bola prišla rana na obec Hospodinovu?

¹⁷Majhna li nam je pregreha s Peorjem, ki se je nismo očistili do današnjega dne in zaradi katere je šiba zadela občino GOSPODOVO,

¹⁸A vy ste sa odvrátili dnes, aby ste neišli za Hospodinom. Nuž stane sa, keď ste sa vy dnes vzbúrili proti Hospodinovi, že zajtra sa rozhnevá na celú obec Izraelovu.

¹⁸da se odvračate danes, da ne bi šli za GOSPODOM? In zgodi se, ker se danes upirate GOSPODU, da se bo jutri jezil nad vso občino Izraelovo!

¹⁹Ale ak vám je nečistou zem vášho državia, nože prejdite do zeme državia Hospodinovho, kde býva príbytok Hospodinov, a vezmite državie medzi nami, ale proti Hospodinovi sa nebúrte a nám sa neprotivte staväjúc si oltár krome oltára Hospodina, nášho Boha.

¹⁹Ali če je dežela vašega posestva nečista, preidite v deželo posestva GOSPODOVEGA, kjer je prebivališče GOSPODOVO, in vzemite si last med nami; samo ne bodite uporni GOSPODU in nam s tem, da si gradite oltar razen oltarja GOSPODA, Boga našega.

²⁰Lebo veď či nebolo tak, keď sa Achan, syn Zérachov, dopustil prestúpenia zarieknutou vecou, že bol hnev na celú obec Izraelovu? A on bol jediný človek, ktorý zhrešil, a nezomrel iba sám za svoju neprávosť.

²⁰Ni li se pregrešil Ahan, sin Zerahov, z nezvestobo, ko je vzel od prokletega, in jeza GOSPODOVA je prišla nad vso občino Izraelovo? In on ni poginil sam v svoji pregrehi!

²¹Na to odpovedali synovia Rúbenovi a synovia Gádovi jako aj polovica pokolenia Manassesovho a hovorili s hlavami tisícov Izraelových:

²¹Nato odgovore Rubenovi in Gadovi sinovi in polovica Manasejevega rodu ter reko poglavarjem tisoč Izraelovih:

²²Silný Bôh, Bôh Hospodin, áno, silný Bôh, Bôh Hospodin, on vie, a nech to vie aj Izrael. Ak sme to učinili zo vzbury alebo ak z prestúpenia proti Hospodinovi, vtedy nech nás nezachráni tohoto dňa.

²²Bog bogov, Jehova, Bog bogov, Jehova, On ve, in tudi Izrael naj ve: Ako se je storilo v upornosti ali iz nezvestobe proti GOSPODU, ne bodi nam v pomoč danes!

²³Postaviť si oltár nato, aby sme odvrátiac sa neišli za Hospodinom! A jestli to bolo nato, aby sme na ňom obetovali zápalnú obeť a obilnú obeť a jestli nato, aby sme na ňom obetovali bitné obeti pokojné, vtedy nech vyhľadá sám Hospodin,

²³Ako smo si zgradili oltar z namenom, da se odvrnemo ter ne bomo hodili za GOSPODOM, ali da bomo na njem darovali žgalne in jedilne daritve ali pokladali nanj mirovne žrtve, naj nas kaznuje zato GOSPOD!

²⁴jestli sme toho neučinili preto, že sme sa obávali tejto veci povediac: Zajtra povedia vaši synovia našim synom a rieknu: Čo vám do Hospodina, Boha Izraelovho?

²⁴Marveč storili smo to v skrbi za dobro stvar, meneč: V prihodnjih časih bi lahko rekli otroci vaši našim otrokom: Kaj vam je do GOSPODA, Boga Izraelovega?

²⁵Lebo veď Hospodin dal hranicu medzi nás a medzi vás, synovia Rúbenovi a synovia Gádovi, Jordán, vy nemáte dielu na Hospodinovi. A vaši synovia spôsobia to, že sa naši synovia prestanú báť Hospodina.

²⁵Saj je GOSPOD naredil Jordan v mejo med nami in vami, sinovi Rubenovi in sinovi Gadovi: nimate deleža v GOSPODU! S tem bi vaši otroci odvrnili otroke naše od strahu GOSPODOVEGA.

²⁶A preto sme riekli: Nože si to spravme, postavme si oltár, nie na zápal ani nie na bitnú obeť,

²⁶Zato smo rekli: Dejte, zgradimo si oltar, ne za žgalne žrtve, ne za klalne daritve,

²⁷ale nato, aby bol svedkom medzi nami a medzi vami a medzi naším pokolením po nás, aby sme konali službu Hospodinovu pred ním svojimi zápalmi, svojimi bitnými obeťami a svojimi pokojnými obeťami, aby nepovedali vaši synovia zajtra našim synom: Nemáte dielu na Hospodinovi.

²⁷ampak da bodi priča med nami in vami in za naše rodove za nami, da smemo opravljati GOSPODU službo pred Njim s svojimi žgalnimi, klalnimi in mirovnimi žrtvami, ter da ne smejo vaši otroci reči našim otrokom v prihodnjih časih: Nimate deleža v GOSPODU.

²⁸Preto sme riekli: A bude, keby nám tak povedali alebo nášmu pokoleniu voľakedy v budúcnosti, povieme: Vidzte oltár, podobný oltáru Hospodinovmu, ktorý učinili naši otcovia, nie na zápal ani nie na bitnú obeť, ale nato, aby bol svedkom medzi nami a medzi vami.

²⁸Rekli smo torej: Ako nam tako poreko ali rodovom našim za nami v prihodnjih časih, bomo dejali: Glejte podobščino GOSPODOVEGA oltarja, ki so ga postavili očetje naši, ne za žgalno, ne za klalno daritev, ampak da bodi priča med nami in vami.

²⁹Nech je to preč od nás, aby sme sa mali búriť proti Hospodinovi a odvrátiť sa dnes, aby sme neišli za Hospodinom postaviac si oltár na zápal, na obilnú obeť a na bitnú obeť krome oltára Hospodina, svojho Boha, ktorý je pred jeho príbytkom.

²⁹Bog ne daj, da bi se uprli zoper GOSPODA in se danes odvrnili, ne hoteč hoditi za GOSPODOM, da si zgradimo oltar za žgalno, jedilno in klalno daritev, razen oltarja GOSPODA, Boga našega, ki je pred njegovim prebivališčem!

³⁰A keď počul Pinchas, kňaz, a počuli kniežatá obce a hlavy tisícov Izraelových, ktorí boli s ním, slová, ktoré hovorili synovia Rúbenovi a synovia Gádovi a synovia Manassesovi, ľúbilo sa im to.

³⁰Ko so pa slišali Pinehas duhovnik in knezi občine, poglavarji tisoč Izraelovih, ki so bili ž njim, te besede, ki so jih govorili Rubenovi in Gadovi in Manasejevi sinovi, se jim je dobro videlo.

³¹A Pinchas, syn Eleazára, kňaza, riekol synom Rúbenovým a synom Gádovým a synom Manassesovým: Dnes sme poznali, že je medzi nami Hospodin, keď ste sa nedopustili proti Hospodinovi prestúpenia, vtedy ste vytrhli synov Izraelových z ruky Hospodinovej.

³¹In Pinehas, Eleazarjev sin, duhovnik, reče Rubenovim in Gadovim in Manasejevim sinovom: Danes spoznavamo, da je GOSPOD med nami, ker niste zagrešili te nezvestobe zoper GOSPODA. Sedaj ste rešili Izraelove sinove roke GOSPODOVE!

³²A tak sa navrátil Pinchas, syn Eleazára, kňaza, i kniežatá od synov Rúbenových a od synov Gádových zo zeme Gileáda do zeme Kanaána k synom Izraelovým a doniesli im odpoveď.

³²Tedaj se vrnejo Pinehas, sin Eleazarja duhovnika, in knezi od Rubenovih in Gadovih sinov iz Gileadske pokrajine v Kanaansko deželo k Izraelovim sinovom in jim prineso poročilo.

³³A ľúbilo sa to synom Izraelovým, a synovia Izraelovi dobrorečili Bohu a už nevraveli o tom, že ísť hore proti nim do boja a zkaziť zem, v ktorej bývajú synovia Rúbenovi a synovia Gádovi.

³³In stvar se je dobra videla sinovom Izraelovim; in Izraelovi sinovi so hvalili Boga in niso več omenili, da pojdejo zoper nje v boj ugonabljat deželo, ki prebivajo v njej sinovi Rubenovi in sinovi gadovi.In Rubenovi in Gadovi sinovi so imenovali oltar Priča, zakaj „on je priča med nami, da je Jehova Bog“.

³⁴A synovia Rúbenovi a synovia Gádovi nazvali oltár: Éd lebo vraj on je svedkom medzi nami, že Hospodin je Bôh.

³⁴In Rubenovi in Gadovi sinovi so imenovali oltar Priča, zakaj „on je priča med nami, da je Jehova Bog“.