¹A toto sú tie národy, ktoré ponechal Hospodin, aby nimi zkúšal Izraela, všetkých, ktorí nepoznali niktorých vojen kananejských,

¹Ti pa so narodi, ki jih je vzdržal GOSPOD, da po njih izkusi Izraela, vse, ki niso poznali vseh vojen kanaanskih,

²len aby poznaly pokolenia synov Izraelových, aby ich naučil, čo je vojna, len že vojen, aké boly predtým, nepoznaly.

²samo da jih spoznajo prihodnji rodovi Izraelovih sinov in se nauče vojske, vsaj tisti, ki niso nič tega prej spoznali:

³Pozostalo tedy pätoro kniežat Filištínov a všetci Kananeji a Sidonci i Hevej, ktorý býva na vrchu Libanone od vrchu Bál-hermona až potiaľ, kde sa vchádza do Chamatu.

³pet knezov Filistejcev in vse Kanaance in Sidonce in Hevejce, ki so prebivali na Libanonskem gorovju, od gore Baal-hermona do tja, kjer je vhod v Hamat.

⁴A tedy boli nato, aby nimi zkúšal Izraela, aby sa zvedelo, či budú poslúchať prikázania Hospodinove, ktoré prikázal ich otcom skrze Mojžiša.

⁴Ti so ostali, da se izkusi Izrael in da se spozna, ali bodo poslušali GOSPODOVE zapovedi, ki jih je zapovedal njih očetom po Mojzesu.

⁵A tak bývali synovia Izraelovi v strede Kananeja, Heteja, Amoreja, Ferezeja, Heveja a Jebuzeja.

⁵In sinovi Izraelovi so stanovali med Kanaanci, Hetejci, Amorejci, Ferizejci, Hevejci in Jebusejci;

⁶A brali si ich dcéry za ženy a svoje dcéry dávali ich synom a slúžili ich bohom.

⁶in so si jemali njih hčere za žene ter dajali hčere svoje njih sinovom in služili njih bogovom.

⁷A tedy robili synovia Izraelovi to, čo je zlé v očiach Hospodinových a zabudnúc na Hospodina, svojho Boha, slúžili Bálom a Ašerám.

⁷In delali so Izraelovi sinovi, kar je bilo zlo GOSPODOVIM očem, in so, pozabivši GOSPODA, Boga svojega, služili Baalom in Ašeram.

⁸Preto sa zapálil hnev Hospodinov na Izraela a predal ich do ruky Kúšana Rišataimského, syrského kráľa Aram-naharaima, v Mezopotamii, a tak slúžili synovia Izraelovi Kúšanovi Rišataimskému osem rokov.

⁸Zato se je razvnela jeza GOSPODOVA zoper Izraela, in prodal jih je v roko Kušan-rišataima, kralja v Mezopotamiji; in sinovi Izraelovi so služili Kušan-rišataimu osem let.

⁹No, keď kričali synovia Izraelovi k Hospodinovi, vzbudil Hospodin synom Izraelovým záchrancu a zachránil ich, Otniela, syna Kenaza, mladšieho brata Kálefovho.

⁹In ko so Izraelovi sinovi vpili h GOSPODU, jim je obudil rešitelja, ki jih je rešil, Otniela, sina Kenaza, Kalebovega mlajšega brata.

¹⁰A prišiel na neho Duch Hospodinov, a súdil Izraela, a keď vyšiel do boja, dal Hospodin Kúšana Rišataimského, kráľa Arama, do jeho ruky, a tak zmocnila sa jeho ruka na Kúšana Rišataimského.

¹⁰In duh GOSPODOV je prišel nadenj, in sodil je Izraela; in odpravil se je v boj, in GOSPOD mu je dal v roko Kušan-rišataima, kralja v Mezopotamiji; in roka njegova je bila premočna Kušan-rišataimu.

¹¹A zem mala pokoj štyridsať rokov. A zomrel Otniel, syn Kenazov.

¹¹In dežela je imela pokoj štirideset let. In ko je umrl Otniel, sin Kenazov,

¹²A synovia Izraelovi zase robili to, čo je zlé v očiach Hospodinových. A Hospodin posilnil Eglona, moábskeho kráľa, a poslal ho na Izraela, pretože robili to, čo je zlé v očiach Hospodinových.

¹²so Izraelovi sinovi zopet delali, kar je bilo hudo v očeh GOSPODOVIH. In GOSPOD je ojačil Eglona, kralja Moabcev, zoper Izraela, zato ker so počenjali, kar je bilo hudo v očeh GOSPODOVIH.

¹³A shromaždil k sebe synov Ammonových a Amalecha a odíduc zbil Izraela, a zaujali mesto paliem.

¹³In zbral je k sebi Amonove sinove in Amalekovce, in gre ter udari Izraela in vzame Palmovo mesto.

¹⁴A synovia Izraelovi slúžili Eglonovi, moábskemu kráľovi, osemnásť rokov.

¹⁴In Izraelovi sinovi so služili Eglonu, moabskemu kralju, osemnajst let.

¹⁵Potom kričali synovia Izraelovi k Hospodinovi, a Hospodin im vzbudil záchrancu, Ehúda, syna Géru, syna Jeminiho, človeka, nevládnúceho svojou pravou rukou. A synovia Izraelovi poslali po ňom Eglonovi, moábskemu kráľovi, dar.

¹⁵Ali ko so vpili sinovi Izraelovi h GOSPODU, jim je obudil GOSPOD rešitelja, Ehuda, Gerajevega sina, Benjaminca, čigar desna roka je bila hroma. In sinovi Izraelovi so poslali po njem darilo Eglonu, kralju Moabcev.

¹⁶A Ehúd si spravil meč, ostrý na obe strany, dlhý na lakeť, a opásal si ho pod svoje šaty na svoje pravé bedro.

¹⁶Tedaj si je Ehud naredil dvorezen meč majhen komolec dolg, in si ga je pripasal pod obleko ob desnem bedru.

¹⁷A tedy doniesol Eglonovi, moábskemu kráľovi, dar. A Eglon bol veľmi tučný človek.

¹⁷In tako prinese darilo Eglonu, moabskemu kralju. Bil pa je Eglon silno debel mož.

¹⁸A stalo sa, keď už oddal celý dar, že prepustil ľudí, ktorí priniesli dar.

¹⁸In ko izroči darilo, odpošlje ljudi, ki so nosili darilo.

¹⁹A on vrátiac sa od lomov, ktoré sú pri Gilgale, riekol Eglonovi: Tajnú vec mám pre teba, kráľu. A kráľ povedal: Ticho! A vyšli od neho všetci, ktorí stáli pri ňom.

¹⁹Sam pa se vrne od kamenoloma pri Gilgalu in reče: Imam ti, o kralj, nekaj skrivnega povedati. On pa veli: Molči! In vsi, ki so stali pri njem, gredo ven od njega.

²⁰A Ehúd vošiel k nemu, a on sedel vo vrchnej chladnej dvorane letnej, ktorá bola pre neho samého. A Ehúd povedal: Slovo Boha mám pre teba. A Eglon povstal so stolice.

²⁰In Ehud vstopi k njemu; on pa je sedel v gornji hladilni sobi, ki mu je bila zasebna. In Ehud reče: Besedo Božjo imam zate. In vstane s svojega stola.

²¹Vtedy siahol Ehúd svojou ľavou rukou a vzal meč od svojho pravého bedra a vrazil ho do jeho brucha,

²¹Ehud pa iztegne levo roko ter potegne meč s svojega desnega bedra in mu ga sune v trebuh,

²²tak, že vošla i rukoväť za čepeľou, a tuk sa zavrel za čepeľou, lebo nevytiahol meča z jeho brucha. A vyšlo z neho lajno.

²²da šine tudi držaj za rezilom vanj; in tolstina zadrži rezilo, ker mu ni potegnil meča iz trebuha, in ost pogleda zadaj ven.

²³A Ehúd vyšiel na stĺpovú chodbu a zavrel za sebou dvere vrchnej dvorany a zamknul.

²³Nato gre Ehud ven v vežo in zapre vrata gornje sobe za seboj in jih zapahne.

²⁴Keď vyšiel on, prišli jeho sluhovia. A keď videli, že hľa, dvere na vrchnej dvorane sú zamknuté, povedali: Zaiste zakrýva svoje nohy v chladnej izbe letnej.

²⁴Ko pa je bil zunaj, pridejo služabniki in pogledajo, in glej, vrata so zapahnjena; in reko: Gotovo je v hladilni izbi pri svoji potrebi.

²⁵A čakali tak dlho, až bolo hanba, a keď len neotváral dverí vrchnej dvorany, vzali kľúč a otvorili, a hľa, ich pán ležal na zemi mŕtvy.

²⁵In čakajo tako dolgo, da se že sramujejo, in glej, on ne odpre sobnih vrat; tedaj vzamejo ključ in odklenejo, in glej, njih gospod leži na tleh, mrtev.

²⁶A Ehúd ušiel, kým sa oni spamätali zo svojej bezradnosti, a zašiel zatiaľ za lomy a zachránil sa útekom do Seirata.

²⁶Ehud pa je ušel medtem, ko so se oni mudili, in gredoč mimo kamenoloma beži do Seire.

²⁷A stalo sa, keď prišiel, že zatrúbil na trúbu na vrchu, na pohorí Efraimovom. A synovia Izraelovi sišli s ním dolu s vrchu, a on išiel pred nimi.

²⁷In ko pride tja, zatrobi na trobento na Efraimskem gorovju, in Izraelovi sinovi stopijo ž njim doli z gorovja in on jim gre na čelu.

²⁸A riekol im: Poďte behom za mnou, lebo Hospodin vydal vašich nepriateľov, Moábov, do vašej ruky. A sišli idúc za ním. A vezmúc Moábom brody Jordána nedali nikomu prejsť.

²⁸In jim veli: Pojdite za menoj, kajti GOSPOD vam je dal v roko sovražnike vaše, Moabce. In gredo doli za njim, in vzamejo Moabcem jordanske brodove, in ne puste nikogar čez.

²⁹A pobili toho času z Moába okolo desať tisíc mužov. A boli to všetko tuční a všetko silní mužovia, a neušiel nikto.

²⁹In pobijejo tisti čas Moabcev okoli deset tisoč mož, vse dobro rejene in junaške može, da ni eden ušel.

³⁰A tak bol zohnutý Moáb toho dňa pod ruku Izraelovi, a zem mala pokoj osemdesiat rokov.

³⁰Tako je bil tisti čas Moab potlačen pod roko Izraelovo. In dežela je imela pokoj osemdeset let.In po njem je bil Samgar, sin Anatov, ki je pobil šeststo Filistejcev z volovskim ostnom; in tudi on je rešil Izraela.

³¹A po ňom bol Samgar, syn Anátov, ktorý pobil z Filištínov šesťsto mužov ostňom na voly. A on tiež zachránil Izraela.

³¹In po njem je bil Samgar, sin Anatov, ki je pobil šeststo Filistejcev z volovskim ostnom; in tudi on je rešil Izraela.