1Toho dňa spievala Debora a Barák, syn Abinoamov, povediac:
1In pela sta Debora in Barak, sin Abinoamov, tisti dan, govoreč:
2Za to, že sa vojvodcovia postavili na čelo Izraelovi, za to, že sa ľud dobrovoľne dostanovil do boja, dobrorečte Hospodinovi!
2Hvalite GOSPODA, da so se vodniki postavili na čelo v Izraelu, da je šlo ljudstvo radovoljno v boj!
3Počujte, kráľovia! Uši nastaviac pozorujte, kniežatá! Ja, Hospodinovi ja budem spievať! Žalmy budem spievať Hospodinovi, Bohu Izraelovmu.
3Poslušajte, o kralji, nagnite uho, o knezi: jaz, jaz hočem peti GOSPODU, hvalo čem citrati GOSPODU, Bogu Izraelovemu.
4Hospodine, keď si vyšiel zo Seira, keď si kráčal s poľa Edomovho, triasla sa zem, áno, aj nebesia kropily, aj oblaky kropily vodou.
4O GOSPOD, ko si šel iz Seira, ko si stopal s poljane Edomske, stresla se je zemlja in nebesa so se rosila, da, oblaki so rosili vodo.
5Vrchy sa rozplývaly od tvári Hospodinovej, toď Sinai, od tvári Hospodina, Boha Izraelovho.
5Gore so se raztapljale spričo GOSPODA, Sinaj ondi se je topil pred obličjem GOSPODA, Boga Izraelovega.
6Za dní Samgara, syna Anátovho, za dní Jaheli boly prestaly cesty, a tí, ktorí chodievali chodníkmi, chodili krivými cestami postrannými.
6V dnevih Samgarja, Anatovega sina, v dnevih Jaela so bile prazne ceste, in popotnikom, vajenim gladkih potov, je bilo hoditi po krivih stezah.
7Prestaly boly otvorené dediny v Izraelovi, prestaly, dokiaľ som nepovstala ja Debora, dokiaľ som nepovstala, matka v Izraelovi.
7Ni bilo voditeljev v Izraelu, ni jih bilo, dokler nisem vstala jaz, Debora, dokler nisem, vstala, mati v Izraelu.
8Keď si zvolili nových bohov, hneď bola vtedy vojna v bránach. A či azda bolo vidieť štít alebo kopiju medzi štyridsiatimi tisícami v Izraelovi?
8Izvolil si je novih bogov Izrael; tedaj je bila vojna pred njih vrati, in ščita in sulice ni bilo videti med štiridesetimi tisoči v Izraelu.
9Moje srdce je obrátené k vojvodcom Izraelovým, k dobrovoľným z ľudu. Dobrorečte Hospodinovi!
9Srce moje je vdano voditeljem Izraelovim, radovoljnim med ljudstvom: Hvalite GOSPODA!
10Vy, ktorí jazdíte na bielych osliciach, ktorí sedíte na pokrovcoch, ako aj vy, ktorí chodíte po cestách, rozprávajte!
10Premišljajte to vi, ki jezdite na belih oslicah, ki sedite na lepih preprogah, in vi, ki greste po poti!
11Vzdialení od kriku strelcov, už v pokojnej práci medzi válovmi vody: tam nech oslavujú skutky spravedlivosti Hospodina, skutky spravedlivosti jeho otvorenej osady v Izraelovi! Vtedy sostúpil do brán utečený ľud Hospodinov!
11Daleč od vpitja strelcev, kjer se zajemlje voda, tam slavé pravična dejanja GOSPODOVA, pravična dejanja njegovega vodstva v Izraelu. Tedaj je doli k vratom šlo ljudstvo GOSPODOVO.
12Zobuď sa, zobuď, Deboro! Zobuď sa, zobuď, a hovor pieseň! Povstaň, Baráku, a zajmi svojich zajatých, synu Abinoamov!
12Zbudi se, zbudi, Debora, zbudi se, zbudi, zapoj pesem; vstani, Barak, v ujetništvo pelji ujete svoje, sin Abinoamov.
13Vtedy zavládol pozostalec, slávnymi zavládol obecný ľud. Hospodin mi dal zavládnuť nad silnými mužmi bojovnými.
13Tedaj je stopil doli ostanek plemenitnikov in ljudstva; GOSPOD je zame prišel doli med mogočnimi.
14Z Efraima, ich koreň išiel proti Amalechovi, za tebou, Efraime, Benjamin, s tvojím ľudom. Zo synov Machíra sišli zákonodarci a zo Zabulona tí, ktorí vedú pero pisára.
14Iz Efraima so prišli tisti, ki je njih korenina v Amaleku, za teboj, Benjamin, med tvojimi ljudstvi; iz Mahirja so prišli voditelji, in iz Zebulona tisti, ki imajo v rokah vojskovodjevo palico;
15Kniežatá z Izachára s Deborou, a celý Izachár, tak Barák, poslaný bol do údolia peší. Pri potokoch Rúbenových chopené boly veľké myšlienky srdca.
15a knezi Isaharjevi so bili z Deboro, in Isahar je bil enak Baraku; v dolino se je drevil, njemu za petami. Pri Rubenovih potokih so bili veliki sklepi srca.
16Prečo si sedel medzi dvoma ohradami počúvať pískanie fujary v pohodlí pri pasení stád? Pri potokoch Rúbenových veľké výstihy srdca!
16Zakaj si sedel med ograjami, da poslušaš piskanje pri čredah? Ob Rubenovih potokih so bile velike presoje srca.
17Gileád býval za Jordánom. A Dán prečože zostal pri lodiach? Aser sedel na brehu mora a býval nad svojimi zátokami.
17Gilead je ostal pokojno onostran Jordana, in zakaj se je Dan mudil pri ladjah? Aser je sedel na morskem obrežju in ostal pri svojih zatokih.
18Zabulon, udatný ľud, ktorý zarieknul svoju dušu na smrť a Naftali to isté na vysokých miestach poľa.
18Zebulon je ljudstvo, ki je žrtvovalo življenje svoje do smrti, tudi Neftali na visočinah poljan.
19Prišli kráľovia, bojovali; vtedy bojovali kráľovia Kanaána, v Tánachu, pri vodách Megidda. Kúska striebra nevzali koristi.
19Kralji so prišli in se bojevali; takrat so se bojevali kralji Kanaancev v Taanahu pri Megidskih vodah: nič srebra niso dobili v plen.
20Z neba bojovali, hviezdy so svojich vysokých ciest silných bojovaly so Sizerom.
20Z neba se je vojskovalo – zvezde so se raz svoje tire vojskovale zoper Sisera.
21Potok Kišon ich smietol, potok pravekov, potok Kišon. Pošliapala si, moja duša, silu.
21Potok Kison jih je odplavil, tisti potok od nekdaj imeniten, potok Kison. – O duša moja, krepko stopaj naprej!
22Vtedy dupotaly kopytá koňa; dupotaly od rýchleho behu, rýchleho behu jeho silných.
22Tedaj so topotala kopita konj, ker so jih v dir gonili, gonili njih junaki.
23Zlorečte mestu Mérozu! hovorí anjel Hospodinov. Veľmi zlorečte jeho obyvateľom, lebo neprišli na pomoc Hospodinovi, na pomoc Hospodinovi medzi hrdinami.
23Preklinjajte Meroz, je dejal angel GOSPODOV, hudo preklinjajte prebivalce njegove, ker niso prišli GOSPODU na pomoč, na pomoč GOSPODU med junaki.
24Nech je požehnaná nad iné ženy Jaheľ, žena Chebera Kénijského! Nad iné ženy nech je požehnaná vo svojom stáne!
24Blagoslovljena med ženami bodi Jaela, žena Heberja Kenejskega, blagoslovljena bodi med ženami v šatoru!
25Vody žiadal, podala mlieka, v kniežacej čaši priniesla smotany.
25Prosil je vode, da mu mleka, v gosposki skledici mu prinese smetane.
26Svoju ľavú ruku vystrela po kline a svoju pravicu po kladive tých, ktorí robia ťažkú prácu. A uderila Sizeru kladivom, rozdrtila jeho hlavu, roztĺkla, prerazila jeho sluchu.
26Iztegne roko svojo po klinu in desnico po težkem kladivu, in udari s kladivom Sisera, mu prebije glavo, stare in predere sence njegovo.
27Skrčil sa pri jej nohách, padol, ležal. Pri jej nohách sa skrčil, padol; na mieste, kde sa skrčil, tam i padol zabitý.
27Pri nogah njenih se zvije, pade, obleži, pri nogah njenih se zvije in zgrudi; kjer se je zvil, tam je obležal mrtev.
28Oknom vyzerala a hlasne volala mater Sizerova, cez mrežu. Prečo tak dlho nejde jeho voz? Prečo tak pozdia kroky jeho záprahov?
28Skozi okno je gledala mati Siserova in vpila žalostna skozi omrežje: Zakaj se tako dolgo ne pelje voz njegov? Zakaj so tako počasna kolesa voz njegovih?
29Múdre medzi jej kňažnami jej odpovedaly, áno, aj ona sama odpovedala sama sebe:
29Modre med njenimi kneginjami ji odgovarjajo, tudi ona si ponavlja odgovor svoj:
30Či azda nenašli? Či nedelia koristi? Dievča, po dvoch dievčatách na muža; ukoristené rúcha pestrofarebné dostanú sa Sizerovi; ukoristené rúcha pestrofarebné, vyšívané, pestrofarebné, vyšívané na obe strany, na hrdlo koristi!
30Niso li dobili, ne delijo li plena? ene ali dveh devojk za vsakega moža? Plen pisanega blaga za Sisera, plen pisanih umetnih tkanin, pisane in umetne tkanine za grlo gospe!Tako naj poginejo vsi sovražniki tvoji, o GOSPOD! a kateri ga ljubijo, naj bodo kakor solnce, ko vzhaja v moči svoji! In dežela je imela pokoj štirideset let.
31Tak nech zahynú všetci tvoji nepriatelia, ó, Hospodine! A tí, ktorí ho milujú, nech sú jako slnce, keď vychádza vo svojej hrdinskej sile. - A zem mala pokoj štyridsať rokov.
31Tako naj poginejo vsi sovražniki tvoji, o GOSPOD! a kateri ga ljubijo, naj bodo kakor solnce, ko vzhaja v moči svoji! In dežela je imela pokoj štirideset let.