¹A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol:

¹In GOSPOD je govoril Mojzesu, rekoč:

²Hovor Áronovi a jeho synom i všetkým synom Izraelovým a povieš im: Toto je vec, ktorú prikázal Hospodin povediac:

²Govóri Aronu in sinom njegovim in vsem sinovom Izraelovim ter jim reci: To je, kar je zapovedal GOSPOD, govoreč:

³Ktokoľvek z domu Izraelovho, kto by zabil vola alebo ovcu alebo kozu v tábore, alebo kto by zabil vonku za táborom,

³Vsakdo iz hiše Izraelove, ki zakolje vola ali ovco ali kozo v taborišču ali pa zunaj taborišča

⁴a nedoviedol by toho ku dveriam stánu shromaždenia, aby obetoval obetný dar Hospodinovi pred príbytkom Hospodinovým, za krv sa to bude počítať tomu človekovi; vylial krv, a ten človek bude vyťatý z prostredku svojho ľudu,

⁴ter jih ne prinese k vratom shodnega šatora, da jih daruje kot darilo pred bivališčem GOSPODOVIM: kri se všteje tistemu možu, kri je prelil, in izrebljen bodi tisti mož izmed svojega ljudstva;

⁵nato, aby synovia Izraelovi dovádzali svoje bitné obeti, ktoré obetujú na šírom poli, aby ich dovádzali Hospodinovi ku dveriam stánu shromaždenia, ku kňazovi, a budú ich obetovať Hospodinovi bitnými obeťmi pokojnými.

⁵zato da prinašajo sinovi Izraelovi klalščine svoje, ki jih darujejo na planem, da jih, pravim, prinašajo GOSPODU k vratom shodnega šatora, k duhovniku, in jih koljejo kot mirovne daritve GOSPODU.

⁶A kňaz pokropí krvou na oltár Hospodinov pri dveriach stánu shromaždenia a bude kadiac páliť tuk na upokojujúcu vôňu Hospodinovi.

⁶In razškropi naj duhovnik kri na oltar GOSPODOV pri vhodu shodnega šatora in zažge tolstino v prijeten duh GOSPODU.

⁷A nebudú viacej obetovať svojich bitných obetí capom-démonom, za ktorými smilnia. To im bude večným ustanovením po ich pokoleniach.

⁷In naj ne darujejo klalščin svojih kozlom-malikom, za katerimi hodijo v nečistovanju. Večna postava jim to bodi po njih prihodnjih rodovih.

⁸A preto im povieš: Ktokoľvek z domu Izraelovho alebo i z pohostínov, kto pohostíni medzi nimi, kto by obetoval zápalnú obeť alebo bitnú obeť

⁸Zato jim véli: Vsak iz hiše Izraelove in izmed tujcev, ki gostujejo med vami, kdor daruje žgalno ali klalno daritev,

⁹a nedoviedol by jej ku dveriam stánu shromaždenia, aby ju obetoval Hospodinovi, ten človek bude vyťatý zo svojho ľudu.

⁹pa je ne prinese k vratom shodnega šatora, da bi jo daroval GOSPODU: tisti mož bodi iztrebljen izmed ljudstva svojega.

¹⁰A ktokoľvek z domu Izraelovho alebo i z pohostínov, kto pohostíni medzi nimi, kto by jedol nejakú krv, proti takej duši, ktorá by jedla krv, obrátim svoju tvár a vytnem ju zprostred jej ľudu,

¹⁰In vsakdo iz hiše Izraelove in izmed tujcev, ki gostujejo med vami, kdor uživa kakršnokoli kri: obličje obrnem zoper tistega, ki jé kri, in ga iztrebim izmed ljudstva njegovega.

¹¹lebo duša tela je v krvi, a ja som vám ju dal na oltár pokryť ňou hriech na vašich dušiach, lebo práve krv pokrýva hriech na duši.

¹¹Zakaj duša mesa je v krvi, in jaz sem vam jo dal na oltar, da se ž njo izvrši sprava za duše vaše; kri je namreč, ki spravlja po duši v njej.

¹²Preto som povedal synom Izraelovým: Niktorá duša z vás nebude jesť krvi, ani pohostín, ktorý pohostíni medzi vami, nebude jesť krvi.

¹²Zato sem rekel sinovom Izraelovim: Nobena duša izmed vas ne jej krvi, tudi noben tujec, ki biva med vami, ne jej krvi.

¹³A ktokoľvek zo synov Izraelových alebo i z pohostínov, kto pohostíni medzi nimi, kto by ulovil nejaké zviera alebo vtáka, ktorý sa jie, a keď vyleje jeho krv, pokryje ju zemou.

¹³In vsakdo iz hiše Izraelove in izmed tujcev, ki bivajo med vami, ako ulovi kako zverino ali ptico, ki se sme jesti, ta naj izpusti njeno kri in jo pokrije s prstjo.

¹⁴Lebo dušou jakéhokoľvek tela je jeho krv v jeho duši. Preto som povedal synom Izraelovým: Nebudete jesť krvi niktorého tela, lebo dušou ktoréhokoľvek tela je jeho krv: ktokoľvek by ju jedol, bude vyťatý.

¹⁴Zakaj duša vsakega mesa je njega kri, združena z dušo njegovo; zato sem rekel sinovom Izraelovim: Krvi kateregakoli mesa ne smete jesti, kajti duša vsakega mesa je kri njegova; kdorkoli jo užije, bodi iztrebljen.

¹⁵A každá duša, ktorá by jedla zdochlinu alebo roztrhané zverou, už či by to bol zrodený doma a či pohostín, operie svoje rúcho, umyje sa vodou a bude nečistý až do večera a potom bude čistý.

¹⁵In vsaka duša, ki bi jedla mrlino ali raztrgano od zveri, bodisi domačin ali tujec, ta naj si opere oblačila in se izkoplje v vodi, in bode nečist do večera; potem je čist.Ako jih pa ne izpere in mesa svojega ne izkoplje, bo nosil krivico svojo.

¹⁶A keby neopral a svojho tela by neumyl, ponesie svoju neprávosť.

¹⁶Ako jih pa ne izpere in mesa svojega ne izkoplje, bo nosil krivico svojo.