¹A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol:

¹In GOSPOD je govoril Mojzesu, rekoč:

²Prikáž synom Izraelovým, aby nasnášali k tebe čistého oleja olivového, získaného tlčením, na svetlo, aby sa postavila lampa, ktorá by vždycky horela.

²Ukaži sinovom Izraelovim, naj ti prineso čistega, iztolčenega oljkovega olja za svetilo, da bi gorele svetilnice neprestano.

³Zvonku, pred oponou svedoctva, v stáne shromaždenia ju bude upravovať Áron, aby horela od večera až do rána pred Hospodinom vždycky. To bude večným ustanovením po vašich pokoleniach.

³Zunaj zagrinjala, ki visi pred pričevanjem, v shodnem šatoru naj jih postavlja Aron, da svetijo od večera do jutra pred GOSPODOM neprestano: večna to bodi postava za prihodnje rodove vaše.

⁴Na čistý svietnik bude upravovať lampy pred Hospodinom vždycky.

⁴Na čistem svečniku naj razpostavlja svetilnice pred GOSPODOM neprestano.

⁵A vezmúc jemnej múky bielej upečieš z nej dvanásť koláčov; jeden koláč bude zo dvoch desatín efy.

⁵In vzemi bele moke in speci iz nje dvanajst hlebov; iz dveh desetink bodi vsak hleb.

⁶Položíš ich vo dva rady, do jedného radu šesť, na čistý stôl pred Hospodinom.

⁶In polóži jih v dve vrsti, po šest na vrsto, na čisto mizo pred GOSPODOM.

⁷A dáš na oba rady čistého kadiva, a bude ku chlebu na pamätnú obeť, ohňovú to obeť Hospodinovi.

⁷In vrh vsake vrste deni čistega kadila, ki bodi kruhov spomin, ognjena daritev GOSPODU.

⁸Každého dňa sobotného to budú upravovať pred Hospodinom, vždycky, od synov Izraelových, večnou smluvou.

⁸Vsako soboto naj jih razvršča duhovnik pred GOSPODOM neprestano; od strani sinov Izraelovih je to večna zaveza.

⁹A bude to Áronovi a jeho synom, a budú to jesť na svätom mieste, lebo mu to bude svätosvätým z ohňových obetí Hospodinových večným ustanovením.

⁹In naj bodo Aronovi in sinov njegovih, da jih jedo na svetem kraju; zakaj to je presveto njemu od ognjenih daritev GOSPODOVIH po večni določbi.

¹⁰A vyšiel syn izraelskej ženy, ktorého otec bol Egypťan, medzi synov Izraelových, a vadili sa v tábore, syn tej izraelskej ženy a nejaký muž izraelský.

¹⁰In pride sin izraelske žene, čigar oče pa je bil Egipčan, med sinove Izraelove, in spreta se v taborišču sin izraelske žene in neki Izraelec.

¹¹Pri tom rúhavo urážal syn izraelskej ženy meno Hospodinovo a zlorečil. Preto ho doviedli k Mojžišovi. A meno jeho matky bolo Šelomita; bola to dcéra Dibriho, z pokolenia Dánovho.

¹¹In sin izraelske žene zasramuje ime Božje in preklinja. Pa ga pripeljejo k Mojzesu. In materi njegovi je bilo ime Šelomita, hči Dibrijeva, iz Danovega rodu.

¹²Dali ho pod stráž, aby im bolo oznámené od Hospodina, čo mu urobiť.

¹²In ga denejo v zapor, dokler ne prejmejo odgovora, kaj veli GOSPOD.

¹³A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol:

¹³Tedaj ogovori GOSPOD Mojzesa, rekoč:

¹⁴Vyveď toho ruhača von za tábor, a všetci, ktorí to počuli, položia svoje ruky na jeho hlavu a ukameňujú ho, celá obec.

¹⁴Izpelji tistega preklinjalca ven iz taborišča, in vsi, ki so ga slišali, naj mu položé roke svoje na glavo, in naj ga vsa občina posuje s kamenjem.

¹⁵A synom Izraelovým budeš hovoriť a povieš: Keby niekto zlorečil svojmu Bohu, ponesie svoj hriech, nech by to bol ktokoľvek.

¹⁵Sinom Izraelovim pa sporóči, govoreč: Kdorkoli preklinja Boga svojega, bo nosil greh svoj.

¹⁶A ten, kto by rúhavo urážal meno Hospodinovo, zomrie; bez milosti ho ukameňujú, celá obec; ako pohostín tak zrodený doma, keby rúhavo urážal meno Hospodinovo, zomrie bez milosti.

¹⁶In kdor zasramuje ime GOSPODOVO, mora umreti; brez ugovora naj ga vsa občina omeče s kamenjem: tujca in rojaka, ko zasramuje to ime, naj usmrte.

¹⁷Tak podobne i ten, kto by zabil niektorého človeka, istotne zomrie.

¹⁷In kdor ubije kateregakoli človeka, mora umreti;

¹⁸A ten, kto by zabil nejaké hovädo, nahradí ho, život za život.

¹⁸kdor pa ubije katero živino, jo mora povrniti: življenje za življenje.

¹⁹A keby niekto dal na svojho blížneho nejakú vadu, jako urobil, tak sa mu urobí:

¹⁹In kdor povzroči poškodbo bližnjemu svojemu, naj se mu stori, kakor je storil:

²⁰zlomeninu za zlomeninu, oko za oko, zub za zub; tak, ako dal vadu na človeka, tak sa dá na neho.

²⁰rano za rano, oko za oko, zob za zob; kakor je prizadel poškodbo človeku, tako naj se mu povrne.

²¹A ten, kto by zabil nejaké hovädo, nahradí ho; ale ten, kto by zabil človeka, zomrie bez milosti.

²¹Kdor torej ubije živino, naj se pobota, kdor pa ubije človeka, naj umrje.

²²Jeden a ten istý súd vám bude; pohostín bude tak súdený jako zrodený doma, lebo ja som Hospodin, váš Bôh.

²²Ista sodba bodi pri vas za tujca in za rojaka; zakaj jaz sem GOSPOD, Bog vaš.In Mojzes sporoči to sinovom Izraelovim. In izpeljejo tistega, ki je preklinjal, ven iz šatorišča ter ga posujejo s kamenjem. In storili so sinovi Izraelovi, kakor je bil GOSPOD zapovedal Mojzesu.

²³A Mojžiš hovoril synom Izraelovým, aby vyviedli toho, ktorý to zlorečil, von za tábor, a ukameňovali ho. A synovia Izraelovi urobili tak, ako prikázal Hospodin Mojžišovi.

²³In Mojzes sporoči to sinovom Izraelovim. In izpeljejo tistega, ki je preklinjal, ven iz šatorišča ter ga posujejo s kamenjem. In storili so sinovi Izraelovi, kakor je bil GOSPOD zapovedal Mojzesu.