¹Keďže sa už mnohí podujali po poriadku sostaviť rozpravu o veciach, ktoré sa udialy u nás,

¹Ker so že mnogi poskusili spisati poročilo o dogodkih, ki so med nami popolnoma izpričani,

²ako nám to podali tí, ktorí boli od prvopočiatku očitými svedkami a služobníkmi slova,

²kakor so nam jih izročili tisti, ki so od začetka vse sami videli in so bili služabniki besede,

³videlo sa dobrým aj mne, ktorý som odhora všetko dôkladne sledoval, napísať ti to zaradom, výborný Teofile,

³namenil sem se tudi jaz, ko sem vse od začetka skrbno izprašal, po vrsti to pisati tebi, častiti Teofil,

⁴aby si náležite poznal istotu vecí, ktorým ťa učili.

⁴da spoznaš resničnost besed, v katerih si bil poučen.

⁵Za dní Heródesa kráľa nad Judskom, bol nejaký kňaz, menom Zachariáš, z triedy Abiášovej, a jeho manželka bola z dcér Áronových, ktorej bolo meno Alžbeta.

⁵Bil je v dneh Heroda, kralja judejskega, duhovnik po imenu Zaharija, iz vrste Abijeve, in ženo je imel iz hčerá Aronovih, in ime ji je bilo Elizabeta.

⁶Obidvaja boli spravedliví pred Bohom chodiac vo všetkých prikázaniach a ustanoveniach Pánových bezúhonní.

⁶Bila sta pa oba pravična pred Bogom, živeč po vseh zapovedih in postavah Gospodovih brez madeža.

⁷A nemali dieťaťa, pretože Alžbeta bola neplodná, a boli už obidvaja pokročilí vo svojich dňoch.

⁷In nista imela otrok, ker je bila Elizabeta nerodovitna, in oba sta se že bila postarala.

⁸A stalo sa, keď konal kňazskú službu v poriadku svojej triedy pred Bohom,

⁸Zgodi se pa, ko je po redu vrste svoje opravljal duhovsko službo pred Bogom,

⁹že podľa obyčaje kňazského úradu dostal losom, aby kadil, vojdúc do chrámu Pánovho.

⁹da ga zadene žreb, naj zažge kadilo, ko vstopi v svetišče Gospodovo.

¹⁰A všetko množstvo ľudu modlilo sa vonku v hodinu kadenia.

¹⁰In vsa množica ljudstva je bila zunaj in je molila ob uri kajenja.

¹¹A ukázal sa mu anjel Pánov stojac po pravej strane oltára na kadenie.

¹¹Prikaže pa se mu angel Gospodov, stoječ na desni strani kadilnega oltarja.

¹²A keď ho uvidel Zachariáš zľakol sa, a bázeň pripadla na neho.

¹²In Zaharija se ustraši, ko ga zagleda, in groza ga obide.

¹³Ale anjel mu povedal: Neboj sa, Zachariášu lebo tvoja prosba je vyslyšaná, a tvoja manželka, Alžbeta, ti porodí syna, a nazovieš jeho meno Ján.

¹³Angel mu pa reče: Ne boj se, Zaharija, kajti uslišana je molitev tvoja, in žena tvoja Elizabeta ti porodi sina, in imenuj ime njegovo Janez.

¹⁴A budeš mať radosť a plesanie, a mnohí sa budú radovať jeho narodeniu;

¹⁴In on ti bo v radost in veselje, in veliko se jih bo radovalo rojstva njegovega.

¹⁵lebo bude veľký pred Pánom a vína ani nijakého nápoja opojného nebude nikdy piť a Svätým Duchom bude naplnený ešte od života svojej matky.

¹⁵Kajti velik bo pred Gospodom; in vina in močne pijače ne bo pil in s svetim Duhom bo napolnjen že od materinega telesa.

¹⁶A mnohých zo synov Izraelových obráti k Pánovi, ich Bohu.

¹⁶In veliko sinov Izraelovih bo izpreobrnil h Gospodu, njih Bogu.

¹⁷A on sám pojde pred ním v duchu a v moci Eliášovej obrátiť srdcia otcov na deti a neposlušných k rozumnosti spravedlivých, aby prihotovil Pánovi pripravený ľud.

¹⁷Pojde namreč pred njim v duhu in moči Elijevi, da obrne srca očetov k otrokom in nepokorne k razumnosti pravičnih, da postavi Gospodu ljudstvo pripravljeno.

¹⁸A Zachariáš povedal anjelovi: Po čom to poznám? Lebo ja som už starý, aj moja manželka je pokročilá vo svojich dňoch.

¹⁸Pa reče Zaharija angelu: Po čem naj spoznam to? Jaz sem vendar starec in moja žena je že priletna.

¹⁹Vtedy odpovedal anjel a riekol mu: Ja som Gabriel, ktorý stojím pred Bohom, a som poslaný na to, aby som hovoril s tebou a zvestoval ti tieto radostné veci.

¹⁹In angel odgovori in mu reče: Jaz sem Gabriel, ki stojim pred obličjem Božjim in sem poslan, naj govorim s teboj in ti oznanim to veselo vest.

²⁰Nuž hľa, budeš mlčať, nemý, a nebudeš môcť prehovoriť až do toho dňa, keď sa to všetko stane, pretože si neuveril mojim slovám, ktoré sa naplnia svojím časom.

²⁰In glej molčal boš in ne boš mogel govoriti do dne, ko se to zgodi, ker nisi veroval besedam mojim, ki se izpolnijo v svojem času.

²¹A ľud očakával Zachariáša a divil sa, keď predlieval v chráme.

²¹In ljudstvo je čakalo Zaharija, in čudili so se, da se tako dolgo mudi v svetišču.

²²A keď vyšiel, nemohol k nim prehovoriť, a poznali, že videl videnie v chráme, lebo im dával náveštie a zostal nemý.

²²Ko pa pride ven, ne more jim govoriti, in spoznajo, da je videl prikazen v svetišču; a on jim le namigava in ostane nem.

²³A stalo sa, keď sa vyplnily dni jeho bohoslužby, že odišiel do svojho domu.

²³In zgodi se, ko se dopolnijo dnevi službe njegove, da odide na dom svoj.

²⁴A po tých dňoch počala Alžbeta, jeho manželka, a kryla sa päť mesiacov

²⁴A po teh dneh spočne Elizabeta, žena njegova, in se skriva pet mesecev,

²⁵a hovorila: Takto mi učinil Pán vo dňoch, v ktorých pohliadol na mňa, aby odňal moje pohanenie medzi ľuďmi.

²⁵govoreč: Tako mi je storil Gospod v dneh, ko se je ozrl name, da me reši sramote moje med ljudmi.

²⁶Potom v šiestom mesiaci bol poslaný anjel Gabriel od Boha do galilejského mesta, ktorému je meno Nazaret,

²⁶V šestem mesecu pa pošlje Bog angela Gabriela v mesto galilejsko, ki mu je ime Nazaret,

²⁷k panne, zasnúbenej mužovi, ktorému bolo meno Jozef, z domu Dávidovho, a meno panny bolo Mária.

²⁷k devici, zaročeni možu, ki mu je bilo ime Jožef, iz hiše Davidove, in devici je bilo ime Marija.

²⁸A keď vošiel ku nej anjel, povedal: Raduj sa, obdarená milosťou! Pán s tebou, ty požehnaná medzi ženami!

²⁸In angel pride k njej in reče: Zdrava, z milostjo obdarovana! Gospod je s teboj, blagoslovljena si med ženami.

²⁹A ona vidiac ho zľakla sa nad jeho rečou a rozmýšľala, jaký to má byť pozdrav.

²⁹Ona pa se prestraši besede njegove in premišljuje, kakšen bi bil ta pozdrav.

³⁰Ale anjel jej povedal: Neboj sa Mária, lebo si našla milosť u Boha

³⁰In angel reče: Ne boj se, Marija, kajti našla si milost pri Bogu.

³¹a hľa, počneš v živote a porodíš syna a nazovieš jeho meno Ježiš.

³¹In glej, spočela boš v telesu in rodila sina, in imenuj ime njegovo Jezus.

³²Ten bude veľký a bude sa volať Synom Najvyššieho. A Pán Bôh mu dá trón Dávida, jeho otca,

³²Ta bode velik in Sin Najvišjega se bo imenoval; in Gospod Bog mu bo dal prestol Davida, očeta njegovega,

³³a bude kraľovať nad domom Jakobovým až na veky, a jeho kráľovstvu nebude konca.

³³in kraljeval bo v hiši Jakobovi vekomaj in kraljestvu njegovemu ne bo konca.

³⁴A Mária povedala anjelovi: Jako sa to stane, keď neznám muža?

³⁴Marija pa reče angelu: Kako bo to, ko moža ne poznam?

³⁵A anjel odpovedal a riekol jej: Svätý Duch prijde na teba, a moc Najvyššieho ti zatôni, a preto aj to splodené sväté bude sa volať Syn Boží.

³⁵In angel odgovori in ji reče: Sveti Duh pride nadte in moč Najvišjega te obsenči; zato se bo Sveto, ki se porodi, imenovalo Sin Božji.

³⁶A hľa, Alžbeta, tvoja pokrevná, aj ona počala syna vo svojej starobe, a toto jej je už šiesty mesiac, tej, ktorú volajú neplodnou,

³⁶In glej Elizabeta sorodnica tvoja, tudi ona je spočela sina v starosti svoji; in ta mesec je šesti njej, ki jo imenujejo nerodovitno.

³⁷lebo u Boha nebude nemožným niktoré slovo.

³⁷Kajti nobene besede ne bo pri Bogu, ki se ne bi mogla izpolniti.

³⁸Vtedy povedala Mária: Hľa, som dievka Pánova; nech sa mi tedy stane podľa tvojho slova. A anjel odišiel od nej.

³⁸Marija pa reče: Glej, dekla sem Gospodova; zgodi se mi po besedi tvoji! In angel odide od nje.

³⁹A v tých dňoch vstala Mária a ponáhľajúc sa išla na vrchy, do mesta Júdovho.

³⁹Odpravi pa se Marija te dni in gre jadrno v gore, v mesto Judovo,

⁴⁰A vošla do domu Zachariášovho a pozdravila Alžbetu.

⁴⁰ter pride v hišo Zaharijevo in pozdravi Elizabeto.

⁴¹A stalo sa, keď počula Alžbeta pozdrav Máriin, že poskočilo nemluvňa v jej živote, a Alžbeta bola razom naplnená Svätým Duchom

⁴¹In zgodi se, ko začuje Elizabeta pozdrav Marijin, da zaigra dete v telesu njenem; in Elizabeta se napolni svetega Duha

⁴²a zvolala veľkým hlasom a riekla: Požehnaná ty medzi ženami a požehnaný plod tvojho života!

⁴²in zakliče z močnim glasom in reče: Blagoslovljena si ti med ženami, in blagoslovljen je sad telesa tvojega.

⁴³Odkiaľ mi to, aby prišla ku mne matka môjho Pána?!

⁴³In odkod meni to, da je prišla Gospoda mojega mati k meni?

⁴⁴Lebo hľa, jako zavznel hlas tvojho pozdravu v moje uši, s plesotom poskočilo nemluvňa v mojom živote,

⁴⁴Kajti, glej, ko je prišel glas pozdrava tvojega v ušesa moja, je veselja zaigralo dete v telesu mojem.

⁴⁵a blahoslavená tá, ktorá uverila, lebo sa naplní to, čo jej bolo hovorené od Pána.

⁴⁵In blagor ji, ki je verovala, ker se dopolni, kar ji je rekel Gospod.

⁴⁶A Mária riekla: Moja duša zvelebuje Pána,

⁴⁶In Marija reče: Duša moja poveličuje Gospoda,

⁴⁷a môj duch plesá nad Bohom, mojím Spasiteľom

⁴⁷in duh moj se je razveselil v Bogu, Zveličarju mojem,

⁴⁸pretože pohliadol na poníženie svojej dievky. Lebo hľa, odteraz ma budú blahoslaviť všetky pokolenia,

⁴⁸ker se je ozrl na nizkost dekle svoje. Kajti glej, odslej me bodo blagrovali vsi rodovi,

⁴⁹pretože mi učinil veľké veci ten Mocný, a sväté je jeho meno,

⁴⁹ker mi je storil velike reči on, ki je mogočen, in sveto je ime njegovo,

⁵⁰a jeho milosrdenstvo do pokolení a pokolení tým, ktorí sa ho boja.

⁵⁰in usmiljenje njegovo traja od roda do roda tistim, ki se ga bojé.

⁵¹Dokázal silu svojím ramenom, rozptýlil pyšných mysľou ich srdca,

⁵¹Pokazal je moč z roko svojo, razkropil je ošabne v misli njih srca.

⁵²svrhnul mocnárov s trónov a povýšil ponížených,

⁵²Pahnil je mogočnike s prestola in ponižne je povišal.

⁵³lačných naplnil dobrými vecami a bohatých poslal preč prázdnych.

⁵³Lačne je nasitil z dobrimi rečmi in bogate je odpravil prazne.

⁵⁴Zaujal sa Izraela, svojho služobníka, aby sa rozpamätal na svoje milosrdenstvo,

⁵⁴Sprejel je Izraela, hlapca svojega, da se spomni usmiljenja svojega,

⁵⁵tak ako hovoril našim otcom, na milosrdenstvo, sľúbené Abrahámovi a jeho semenu na večnosť.

⁵⁵Kakor je govoril očetom našim, Abrahamu in semenu njegovemu na vekomaj.

⁵⁶A Mária zostala s ňou asi tri mesiace a potom sa navrátila do svojho domu.

⁵⁶Marija pa ostane pri njej kake tri mesece, in se vrne na svoj dom.

⁵⁷A Alžbete sa naplnil čas, aby porodila, i porodila syna.

⁵⁷A Elizabeti se dopolni čas, da porodi, in rodi sina.

⁵⁸A počuli okolní súsedia i jej príbuzní, že jej učinil Pán svoje veľké milosrdenstvo, a radovali sa s ňou.

⁵⁸In njeni sosedje in sorodniki zaslišijo, da je poveličal Gospod usmiljenje svoje na njej, in se radujejo ž njo.

⁵⁹Potom stalo sa ôsmeho dňa, že prišli obrezať dieťatko a volali ho po mene jeho otca Zachariášom.

⁵⁹In zgodi se osmi dan, da pridejo obrezovat dete in ga kličejo po imenu očeta njegovega, Zaharija.

⁶⁰Ale jeho matka odpovedala a riekla: Nie, ale sa bude volať Ján.

⁶⁰A mati njegova odgovori in reče: Ne, ampak Janez se bo imenoval.

⁶¹A povedali jej: Veď nie je nikoho z tvojho príbuzenstva, kto by sa volal tým menom!

⁶¹In reko ji: Saj ni nikogar v sorodstvu tvojem, ki bi mu bilo tako ime.

⁶²A dávali náveštie jeho otcovi, jako by asi chcel, aby sa volal.

⁶²In pomignejo očetu njegovemu, kako hoče, da bi ga imenovali.

⁶³A on si vypýtal tabuľku a napísal: Ján je jeho meno. A všetci sa divili.

⁶³In veli si dati tablico in napiše takole: Janez mu je ime. In vsi se začudijo.

⁶⁴A naskutku sa otvorily jeho ústa i jeho jazyk, a hovoril dobrorečiac Bohu.

⁶⁴In pri tej priči se odpro usta njegova in jezik se mu razveže, in govori, hvaleč Boga.

⁶⁵Vtedy prišla bázeň na všetkých, ktorí bývali okolo nich, a po celom tom vrchovatom kraji judskom hovorilo sa o všetkých týchto veciach.

⁶⁵In strah obide vse njih sosede in po vsem Judejskem pogorju se pripoveduje o vseh teh rečeh.

⁶⁶A všetci, ktorí to počuli, složili to vo svojom srdci a hovorili: Čo to len bude z toho dieťaťa! A ruka Pánova bola s ním.

⁶⁶In vsi, ki jih slišijo, si jih vtisnejo v srce, govoreč: Kaj neki bo iz tega deteta? Zakaj roka Gospodova je bila ž njim.

⁶⁷A Zachariáš, jeho otec, bol razom naplnený Svätým Duchom a prorokoval:

⁶⁷In Zaharija, oče njegov, se napolni svetega Duha in prorokuje, govoreč:

⁶⁸Požehnaný Pán Bôh Izraelov, že navštívil a učinil vykúpenie svojmu ľudu

⁶⁸Hvaljen Gospod, Bog Izraelov, ki je obiskal ljudstvo svoje in mu pripravil odrešenje,

⁶⁹a vyzdvihol nám roh spasenia v dome Dávida, svojho služobníka, -

⁶⁹in nam povzdignil rog zveličanja v hiši Davida, služabnika svojega,

⁷⁰jako hovoril skrze ústa svojich svätých od veku prorokov -

⁷⁰(kakor je govoril z usti svetih prorokov svojih, ki so bili od nekdaj),

⁷¹spasenie z moci našich nepriateľov a z ruky všetkých tých, ktorí nás nenávidia,

⁷¹rešitev od sovražnikov naših in iz rok vseh, ki nas mrze;

⁷²aby učinil milosrdenstvo našim otcom a rozpamätal sa na svoju svätú smluvu,

⁷²da izkaže usmiljenje očetom našim in se spomni svete zaveze svoje,

⁷³na prísahu, ktorú prisahal Abrahámovi, nášmu otcovi, že nám dá,

⁷³prisege, ki jo je prisegel Abrahamu, očetu našemu,

⁷⁴aby sme vytrhnutí súc z ruky svojich nepriateľov slúžili jemu bez strachu

⁷⁴da nam bo dal, da mu, rešeni iz rok sovražnikov svojih, služimo brez straha

⁷⁵v svätosti a v spravedlivosti pred ním po všetky dni svojho života.

⁷⁵v svetosti in pravičnosti pred njim vse svoje žive dni.

⁷⁶A ty, dieťatko, budeš sa volať prorokom Najvyššieho, lebo pojdeš pred tvárou Pánovou prihotoviť jeho cesty,

⁷⁶In ti, dete, se boš imenovalo prorok Najvišjega; kajti pojdeš pred obličjem Gospodovim, da mu pripraviš poti

⁷⁷dať jeho ľudu známosť spasenia, záležajúceho v odpustení ich hriechov

⁷⁷in daš ljudstvu njegovemu spoznanje zveličanja, ki je v odpuščenju njih grehov,

⁷⁸pre vnútornosti milosrdenstva nášho Boha, ktorými nás navštívil východ z výsosti,

⁷⁸po prisrčnem usmiljenju Boga našega, po katerem, nas je obiskal Vzhod z višave,

⁷⁹aby sa ukázal tým, ktorí sedia vo tme a v tôni smrti, aby upravil naše nohy na cestu pokoja.

⁷⁹da obsije tiste, ki sedé v temi in v senci smrti, da vodi noge naše na pot miru.Dete pa je raslo in se krepilo v duhu, in v puščavi je bilo do dne, ko se pokaže Izraelu.

⁸⁰A dieťatko rástlo a silnelo duchom a bolo na pustinách až do dňa svojho ukázania sa Izraelovi.

⁸⁰Dete pa je raslo in se krepilo v duhu, in v puščavi je bilo do dne, ko se pokaže Izraelu.