1A povedal im aj podobenstvo na to, že je treba vždycky sa modliť a neustávať.
1Pravil jim je pa tudi priliko, kako jim je treba vsekdar moliti in ne naveličati se, rekoč:
2Bol vraj v istom meste nejaký sudca, ktorý sa Boha nebál a človeka nehanbil.
2Bil je v nekem mestu sodnik, ki se ni bal Boga in se ni sramoval ljudi.
3A bola v tom istom meste jakási vdova, ktorá chodila k nemu a hovorila: Pomsti ma nad mojím protivníkom a vysloboď ma od neho!
3Bila pa je v tistem mestu vdova, in hodila je k njemu, proseč: Izvrši zame pravico nad nasprotnikom mojim.
4A nechcel za čas. Ale potom povedal sám v sebe: Hoci sa ani Boha nebojím ani človeka sa nehanbím,
4In dolgo časa ni hotel; potem pa reče sam v sebi: Če se tudi Boga ne bojim in se ne sramujem ljudi,
5ale preto, že mi táto vdova nedá pokoja, pomstím ju, nech mi tu nechodí naveky a netrápi ma.
5vendar zato, ker me tolikanj nadleguje ta vdova, izvršim ji pravico, da naposled ne pride in me ogluši.
6A Pán povedal: Počujte, čo hovorí ten nespravedlivý sudca!
6In reče Gospod: Slišite, kaj pravi nepravični sodnik!
7A čo by Bôh nepomstil svojich vyvolených, ktorí volajú k nemu dňom i nocou, hoc aj pri nich zhovieva?
7Ali ne bo tudi Bog izvršil pravice izvoljencem svojim, ki vpijejo k njemu dan in noč, čeprav jim odlaša [Ali: in jim li bo zavlačeval.]?
8Ba hovorím vám, že ich pomstí, a to skoro. Avšak keď prijde Syn človeka, či aj najde vieru na zemi?
8Pravim vam, da jim stori pravico v kratkem. Toda, kadar pride Sin človekov, najde li pač to vero na zemlji?
9A povedal i proti niektorým, ktorí dúfali v sebe, že sú spravedliví a ostatných nemali za nič, toto podobenstvo:
9Pove pa tudi nekaterim, ki so sami v sebe zaupali, da so pravični, a druge so zaničevali, to priliko:
10Dvaja mužovia išli hore do chrámu modliť sa. Jeden bol farizeus a druhý publikán.
10Dva človeka sta šla gori v tempelj molit, eden je bil farizej, a drugi cestninar.
11Farizeus si zastal a takto sa modlil u seba: Bože, ďakujem ti, že nie som ako ostatní ľudia, dráči, nespravedliví, cudzoložníci alebo aj ako tento publikán.
11Farizej se ustopi in moli sam s seboj tako: Bog, zahvaljujem te, da nisem, kakor drugi ljudje: razbojniki, krivičniki, prešeštniki ali kakor tale cestninar.
12Postím sa dva razy do týždňa a dávam desiatky zo všetkých príjmov.
12Postim se dvakrat na teden, desetino dajem od vsega, karkoli imam.
13A publikán stojac zďaleka nechcel ani len oči pozdvihnúť k nebu, ale sa bil do pŕs a hovoril: Ó, Bože, buď milostivý mne hriešnemu!
13Cestninar pa stoji oddaleč in še oči si ne upa povzdigniti k nebu, temuč trka na prsi svoje, rekoč: Bog, milostljiv mi bodi grešniku!
14Hovorím vám, že tento odišiel ospravedlnený dolu do svojho domu a nie tamten. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený; a kto sa ponižuje, bude povýšený.
14Pravim vam: Ta je šel opravičen na dom svoj, a ne oni: zakaj vsak, kdor se povišuje, bo ponižan, a kdor se ponižuje, bo povišan.
15A donášali mu aj nemluvňatá, aby sa ich dotýkal. A keď to videli učeníci, dohovárali im.
15Prinašali so pa k njemu tudi otročičke svoje, da bi se jih dotikal; videč pa to, jih karajo učenci.
16Ale Ježiš privolajúc si deti povedal: Nechajte dieťatká ísť ku mne a nebráňte im, lebo takých je kráľovstvo Božie.
16A Jezus jih pokliče k sebi in reče: Pustite otročiče, naj prihajajo k meni, in ne branite jim; zakaj takih je kraljestvo Božje.
17Ameň vám hovorím, že kto by neprijal kráľovstva Božieho jako dieťa, nikdy nevojde do neho.
17Resnično vam pravim: Kdorkoli ne sprejme kraljestva Božjega kakor otrok, nikakor ne pride vanje.
18A opýtalo sa ho ktorési knieža a rieklo: Dobrý Učiteľu, čo mám činiť, aby som dedične obdržal večný život?
18In vpraša ga neki poglavar, rekoč: Dobri učenik, kaj naj storim, da podedujem večno življenje?
19A Ježiš mu odpovedal: Čo ma nazývaš dobrým? Nikto nie je dobrý, iba jeden, Bôh.
19Jezus mu pa reče: Kaj me imenuješ dobrega? Nihče ni dober razen eden, Bog.
20A prikázania vieš: Nezcudzoložíš, nezabiješ, neukradneš, nevydáš falošného svedoctva, cti svojho otca i svoju mať!
20Zapovedi znaš: „Ne prešeštvuj, ne ubijaj, ne kradi, ne pričaj po krivem, spoštuj očeta svojega in mater svojo“.
21A on povedal: To všetko som zachoval od svojej mladosti.
21On pa reče: Vse to sem izpolnjeval od mladosti svoje.
22A keď to počul Ježiš, povedal mu: Ešte ti jedno chýba: predaj všetko, čo máš, a rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi a poď, nasleduj ma!
22In ko sliši to, mu Jezus veli: Enega ti je še treba: prodaj vse, karkoli imaš, in razdaj ubogim, in imel boš zaklad v nebesih, ter pridi in hodi za menoj!
23Ale on počujúc to veľmi sa zarmútil, lebo bol veľmi bohatý.
23On pa, ko to sliši, se zelo razžalosti, zakaj bil je silno bogat.
24A keď ho videl Ježiš, že sa veľmi zarmútil, povedal: Ako ťažko vojdú do kráľovstva Božieho tí, ktorí majú majetky!
24Ko ga pa vidi Jezus žalostnega, reče: Kako težko pridejo v kraljestvo Božje, kateri imajo bogastvo!
25Lebo ľahšie je veľblúdovi prejsť cez ihelnú dierku ako bohatému vojsť do kráľovstva Božieho.
25Laže je namreč velblodu priti igli skozi uho, nego bogatinu stopiti v kraljestvo Božje.
26Vtedy povedali tí, ktorí to počuli: A kto potom môže byť spasený?
26Pa reko, ki so to slišali: Kdo se potem more zveličati?
27A on povedal: To, čo je nemožné u ľudí, je možné u Boha.
27On pa reče: Kar je pri ljudeh nemogoče, mogoče je pri Bogu.
28A Peter povedal: Hľa, my sme opustili všetko a išli sme za tebou -.
28A Peter reče: Glej, mi smo zapustili vse svoje in šli za teboj.
29A on im povedal: Ameň vám hovorím, že nieto nikoho, kto by opustil dom alebo rodičov alebo bratov alebo manželku alebo deti pre kráľovstvo Božie,
29On jim pa reče: Resnično vam pravim, da ni nikogar, ki je zapustil dom, ali ženo, ali brate, ali roditelje, ali otroke zavoljo kraljestva Božjega,
30kto by už v tomto čase nedostal mnohonásobne viac a v budúcom veku večného života.
30ki ne bi prejel mnogokrat več v tem času, a v prihodnjem svetu večnega življenja.
31A pojmúc si dvanástich povedal im: Hľa, ideme hore do Jeruzalema, a naplní sa Synovi človeka všetko, čo je napísané skrze prorokov;
31Vzame pa dvanajstere k sebi in jim reče: Glej, gremo gori v Jeruzalem, in dopolni se Sinu človekovemu vse, kar so napisali proroki.
32lebo ho vydajú pohanom, naposmievajú sa mu, zhanobia, opľujú
32Izroče ga namreč poganom, in zasmehovali ga bodo in zasramovali in pljuvali nanj,
33a zbičujúc zabijú ho, ale tretieho dňa vstane z mŕtvych.
33in ga bičali in potem umorili; a tretji dan vstane od smrti.
34Ale oni neporozumeli ničomu z toho, a bolo skryté pred nimi to slovo, ani nevedeli, čo sa to hovorí.
34In oni niso tega nič umeli, in ta beseda jim je bila skrita, in niso vedeli, kaj se jim je pravilo.
35A stalo sa, keď sa blížil k Jerichu, že nejaký slepý sedel vedľa cesty a žobral.
35Zgodi se pa, ko se bliža Jerihu, da sedi slepec kraj pota in prosjači.
36A keď počul zástup, idúci pomimo, vypytoval sa, čo je to?
36Ko pa sliši, da gre ljudstvo mimo, povprašuje, kaj bi to bilo.
37A oznámili mu, že Ježiš Nazarejský ide tade.
37Povedo mu pa, da gre Jezus Nazarečan mimo.
38Vtedy skríkol a povedal: Ježišu, synu Dávidov, zmiluj sa nado mnou!
38In zavpije rekoč: Jezus, sin Davidov, usmili se me!
39A tí, ktorí išli popredku, dohovárali mu, aby mlčal, ale on tým väčšmi kričal: Synu Dávidov, zmiluj sa nado mnou!
39In spredaj gredoči, mu preté, naj umolkne; on pa kriči še veliko bolj: Sin Davidov, usmili se me!
40Vtedy postál Ježiš a rozkázal, aby ho priviedli k nemu. A keď sa priblížil, opýtal sa ho:
40Jezus se pa ustavi in ukaže, naj ga pripeljejo k njemu; in ko se približa, ga vpraša:
41Čo chceš, aby som ti učinil? A on povedal: Pane, aby som videl.
41Kaj hočeš, naj ti storim? On pa reče: Gospod, da izpregledam.
42A Ježiš mu povedal: Vidz! Tvoja viera ťa uzdravila.
42In Jezus pa reče: Izpreglej! vera tvoja te je rešila.In takoj izpregleda in gre za njim, hvaleč Boga. In vse ljudstvo, ko je to videlo, je dalo hvalo Bogu.
43A naskutku prezrel a išiel za ním oslavujúc Boha. A všetok ľud vidiac to vzdal chválu Bohu.
43In takoj izpregleda in gre za njim, hvaleč Boga. In vse ljudstvo, ko je to videlo, je dalo hvalo Bogu.