1A stalo sa jedného z tých dní, keď učil ľud v chráme a zvestoval evanjelium, že si zastali k nemu najvyšší kňazi a zákonníci so staršími
1In zgodi se enega tistih dni, ko je učil ljudstvo v templju in oznanjeval evangelij, da pridejo višji duhovniki in pismarji s starejšinami
2a povedali mu: Povedz nám, akou mocou a jakým právom toto činíš, alebo kto ti dal tú moc?
2in ga ogovore in reko: Povej nam, s kakšno oblastjo to delaš? ali kdo je, ki ti je dal to oblast?
3A on odpovedal a riekol im: I ja sa vás opýtam jednu vec, a povedzte mi:
3Odgovori pa in jim reče: Vprašal bom tudi jaz vas eno besedo. Povejte mi:
4Krst Jánov bol z neba a či z ľudí?
4Krst Janezov je li bil iz nebes ali od ljudi?
5A oni uvažovali medzi sebou a vraveli: Ak povieme: Z neba, povie nám: Prečo ste mu teda neuverili?
5A oni premišljujejo sami pri sebi, govoreč: Ako rečemo: Iz nebes, nam poreče: Zakaj mu niste verovali?
6A keď povieme: Z ľudí, všetok ľud nás ukameňuje, lebo je presvedčený, že Ján bol prorok.
6Ako pa rečemo: Od ljudi, vse ljudstvo nas bo s kamenjem posulo, zakaj prepričano je, da je Janez prorok.
7Tak odpovedali, že nevedia, odkiaľ.
7In odgovore, da ne vedo, odkod.
8A Ježiš im povedal: Ani ja vám nepoviem, akou mocou toto činím.
8In Jezus jim reče: Tudi jaz vam ne povem, s kakšno oblastjo to delam.
9A začal hovoriť ľudu toto podobenstvo: Istý človek vysadil vinicu, prenajal ju vinárom a odcestoval na dlhé časy.
9Ljudstvu pa začne praviti tole priliko: Nekdo je zasadil vinograd in ga dal vinogradnikom v najem, in odpotoval je za veliko časa.
10A svojím časom poslal k vinárom sluhu, aby mu dali z úrody vinice. Ale vinári ho nabili a poslali s prázdnym.
10In ob svojem času pošlje k vinogradnikom hlapca, naj mu dado od sadu vinogradovega; a vinogradniki ga pretepo in odpošljejo praznega.
11A poslal druhého sluhu. Oni však i toho nabili a zohaviac poslali s prázdnym.
11In zopet pošlje drugega hlapca; a oni pretepo tudi tega in zasramote ter odpošljejo praznega.
12Potom poslal i tretieho. Ale oni aj toho zranili a vyhodili von.
12In zopet pošlje tretjega; in oni ranijo tudi tega in ga izženo.
13Vtedy povedal pán vinice: Čo urobím? Pošlem svojho milovaného syna, dozaista, keď uvidia toho, budú sa hanbiť.
13Reče pa gospodar vinogradov: Kaj naj storim? Pošljem sina svojega ljubljenega; ko bodo tega videli, nemara da se bodo bali.
14Ale vinári, keď ho videli, rozmýšľali medzi sebou a povedali si: Toto je dedič, poďte, zabime ho, aby bolo dedičstvo naše.
14Ko ga pa vinogradniki ugledajo, se posvetujejo med seboj, govoreč: Ta je dedič; umorimo ga, da bode dediščina naša.
15A vyhodili ho von z vinice a zabili. Čo im tedy urobí pán vinice?
15In vržejo ga ven iz vinograda in umore. Kaj jim bo torej storil gospodar vinogradov?
16Prijde a zahladí tých vinárov a vinicu dá iným. A keď to počuli. povedali: Nech sa nestane!
16Pride in pogubi vinogradnike te in da vinograd drugim. Ko so pa to slišali, reko: Bog ne daj!
17Ale on pozrel na nich a povedal: A čože je tedy to, čo je napísané, že kameň, ktorí zavrhli stavitelia, učinený je hlavou uhla?
17On pa jih pogleda in reče: Kaj je torej to, kar je pisano: „Kamen, ki so ga zidarji zavrgli, ta je postal glava voglu“?
18Každý, kto padne na ten kameň, rozmliaždi sa, a na koho by on padol, toho rozdlávi.
18Vsak, kdor pade na ta kamen, se razbije; na kogar pa on pade, ga razdrobi.
19A najvyšší kňazi a zákonníci hľadali v tú hodinu vztiahnuť na neho ruky, ale sa báli ľudu. Lebo poznali, že na nich povedal to podobenstvo.
19In pismarji in višji duhovniki bi bili radi položili nanj roke v to uro, ali zboje se ljudstva; spoznali so namreč, da je zanje povedal to priliko.
20A striehnuc ho poslali k nemu úkladníkov, ktorí sa pokrytecky pretvárali za spravedlivých, aby ho pochytili v reči a potom vydali vrchnosti a moci vladárovej.
20In zalezujoč ga, pošljejo prežune, ki naj bi se hlinili pravične, da bi ga ujeli v besedi in ga potem izročili gosposki in oblasti poglavarjevi.
21A opýtali sa ho a riekli: Učiteľu, vieme, že dobre hovoríš a učíš a nehľadíš na osobu, ale jako je pravda, ceste Božej učíš;
21In vprašajo ga, rekoč: Učenik, vemo, da prav govoriš in učiš ter ne gledaš ljudem na lice, marveč v resnici učiš pot Božjo.
22či nám sluší dávať cisárovi daň a či nesluší?
22Je li prav, da dajemo cesarju davek, ali ne?
23Ale on prezrel ich podvod a povedal im: Čo ma pokúšate?
23Ker pa spozna njih zvijačo, jim reče: Kaj me izkušate?
24Ukážte mi denár, čí má obraz a nápis? A oni povedali: Cisárov.
24Pokažite mi denar. Čigavo podobo ima in napis? Pa reko: Cesarjevo.
25A on im povedal: Tedy dajte, čo je cisárovo, cisárovi, a čo Božie, Bohu.
25In on jim veli: Dajte torej cesarju, kar je cesarjevega, in Bogu, kar je Božjega.
26A nemohli ho lapiť za slovo pred ľudom a podiviac sa jeho odpovedi umĺkli.
26In niso ga mogli ujeti v besedi vpričo ljudstva, in umolknejo, čudeč se odgovoru njegovemu.
27A pristúpili niektorí zo sadúceov, ktorí popierajú a hovoria, že nieto vzkriesenia, a opýtali sa ho a riekli:
27In pristopijo nekateri od saducejev, ki pravijo, da ni vstajenja, in ga vprašajo,
28Učiteľu, Mojžiš nám napísal: Keby zomrel niekomu brat, ktorý má ženu, a zomrel by bezdetný, aby si vzal jeho brat jeho ženu, a vzbudil svojmu bratovi semeno.
28rekoč: Učenik! Mojzes nam je napisal: Če komu umre brat, oženjen, pa brez otrok, naj vzame njegov brat ženo njegovo in zbudi seme bratu svojemu.
29Nuž bolo sedem bratov. A prvý oženiac sa zomrel bezdetný,
29Bilo je pa sedem bratov. In prvi vzame ženo in umre brez otrok.
30a tak si vzal ženu druhý, ale i ten zomrel bezdetný.
30In drugi
31I tretí si ju vzal, a tak podobne i všetci siedmi a nezanechali detí a pomreli.
31in tretji jo vzame, in tako tudi vseh sedem, in pomrjejo, ne da bi bili zapustili otrok.
32Naposledy po všetkých zomrela i žena.
32Naposled umre tudi žena.
33Pri zmŕtvychvstaní teda ktorého z nich bude ženou? Lebo ju mali všetci siedmi za ženu.
33Ta žena torej čigava izmed njih bo ob vstajenju? zakaj sedem jih jo je imelo za ženo.
34A Ježiš im povedal: Synovia tohoto veku sa ženia a vydávajú sa;
34In reče jim Jezus: Sinovi tega sveta se ženijo in možé.
35ale tí, ktorí budú uznaní za hodných dojsť tamtoho veku a vzkriesenia z mŕtvych, nebudú sa ani ženiť ani vydávať,
35Ali ti, ki bodo spoznani za vredne, da dosežejo drugi svet in vstajenje iz mrtvih, se ne bodo ne ženili, ne možile;
36lebo ani zomrieť nebudú viacej môcť, lebo budú rovní anjelom a budú synmi Božími, pretože budú synmi vzkriesenia.
36kajti tudi umreti ne morejo več: enaki so namreč angelom in so sinovi Božji, ker so sinovi vstajenja.
37A že mŕtvi vstávajú z mŕtvych, to aj Mojžiš ukázal pri onom kri, keď nazýva Pána Bohom Abrahámovým, Bohom Izákovým a Bohom Jakobovým.
37Da pa mrtvi vstajajo, je pokazal tudi Mojzes v zgodbi o grmu, ko imenuje Gospoda Boga Abrahamovega in Boga Izakovega in Boga Jakobovega.
38Nuž a Bôh nie je Bohom mŕtvych, ale živých, lebo jemu všetci žijú.
38Bog pa ni Bog mrtvih, ampak živih; zakaj njemu so vsi živi.
39Vtedy odpovedali niektorí zo zákonníkov a riekli: Učiteľu, dobre si povedal.
39Odgovore pa nekateri pismarji in reko: Učenik, dobro si povedal.
40A viacej sa ho neopovážili nič opytovať.
40Kajti nič več si ga niso upali vpraševati.
41A povedal im: Ako to hovoria, že Kristus je synom Dávidovým?
41Reče jim pa: Kako pravijo, da je Kristus sin Davidov?
42Veď aj sám Dávid hovorí v knihe žalmov: Riekol Pán môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici,
42David sam namreč pravi v knjigi psalmov: „Rekel je Gospod Gospodu mojemu: Sedi na desnici moji,
43dokiaľ nepoložím tvojich nepriateľov za podnož tvojich nôh!
43dokler ne položim sovražnikov tvojih nogam tvojim za podnožje“.
44Dávid ho tedy nazýva Pánom, a jakože je potom jeho synom?
44David ga torej imenuje Gospoda, in kako je sin njegov?
45A keď počúval všetok ľud, povedal svojim učeníkom:
45A ko ga vse ljudstvo posluša, reče učencem svojim:
46Vystríhajte sa zákonníkov, ktorí chcú chodiť v dlhom krásnom rúchu a milujú pozdravovania na trhoch a prvé stolice v synagógach a prvé miesta pri večeriach;
46Varujte se pismarjev, ki radi hodijo v dolgih oblačilih in ljubijo pozdrave po ulicah in prve stole v shodnicah in prve prostore na gostijah,ki požirajo vdovam hiše in opravljajo na videz dolge molitve. Ti prejmejo ostrejšo sodbo.
47ktorí pohlcujú domy vdôv, a to pod zámienkou dlhej modlitby. Tým sa dostane tým prísnejšieho odsúdenia.
47ki požirajo vdovam hiše in opravljajo na videz dolge molitve. Ti prejmejo ostrejšo sodbo.