1A blížil sa sviatok nekvasených chlebov, zvaný Pascha, to jest Veľká noc.
1Bližal se je pa praznik presnih kruhov, ki s imenuje Velika noč.
2A najvyšší kňazi a zákonníci hľadali spôsob, ako by ho zabili, lebo sa báli ľudu.
2In višji duhovniki in pismarji so gledali, kako bi ga umorili; bali so se namreč ljudstva.
3Vtedy vošiel satan do Judáša, prímenom Iškariotského, ktorý bol z počtu tých dvanástich,
3Satan pa je šel v Juda s priimkom Iškariota, ki je bil iz števila dvanajsterih.
4a odišiel a dohovoril sa s najvyššími kňazmi a náčelníkmi chrámovej stráže o tom, ako im ho zradí.
4In odide in se dogovori z višjimi duhovniki in glavarji templja, kako jim ga izda.
5A zaradovali sa a dohodli sa, že mu dajú peniaze.
5In razvesele se in se zavežejo, dati mu denarja.
6A sľúbil a hľadal príhodný čas, aby im ho zradil bez zástupu.
6In da jim besedo in išče pripravnega čas, da jim ga izda v nepričujočnosti množice.
7Potom prišiel deň nekvasených chlebov, v ktorý bolo treba zabiť baránka.
7Pride pa dan presnih kruhov, ko je bilo treba klati velikonočno jagnje.
8A poslal Petra a Jána a povedal: Iďte, prihotovte nám baránka, aby sme jedli.
8In pošlje Petra in Janeza, rekoč: Pojdita, pripravita nam velikonočno jagnje, da bomo jedli.
9A oni mu povedali: Kde chceš, aby sme prihotovili?
9Ona pa mu rečeta: Kje hočeš, da pripraviva?
10A on im povedal: Hľa, keď vojdete do mesta, stretne sa s vami človek, ktorý ponesie krčah vody; iďte za ním do domu, do ktorého vojde.
10A on jima reče: Glej, ko prideta v mesto, vaju bo srečal človek, ki bo nesel vrč vode; sledita za njim v hišo, v katero pojde,
11A poviete pánovi toho domu: Učiteľ ti odkazuje: Kde je tá jedáleň, kde mám jesť baránka so svojimi učeníkmi?
11in recita hišnemu gospodarju: Učenik ti pravi: Kje je obednica, kjer bom jedel velikonočno jagnje z učenci svojimi?
12A on vám ukáže veľkú vrchnú dvoranu očalúnenú, tam prihotovte.
12In on vama pokaže veliko izbo pogrnjeno; tam pripravita.
13A odíduc našli tak, ako im povedal, a prihotovili baránka.
13Pa odideta in najdeta, kakor jima je bil rekel, in pripravita velikonočno jagnje.
14A keď nastala hodina, sadol si za stôl i dvanásti apoštolovia s ním.
14In ko pride ura, sede za mizo in dvanajsteri apostoli ž njim.
15A povedal im: Túžobne som si žiadal jesť tohoto baránka s vami, prv ako by som bol trpel.
15In reče jim: Željno sem hrepenel jesti to velikonočno jagnje z vami, preden bom trpel;
16Lebo hovorím vám, že ho už viacej nebudem jesť, až keď sa naplní v kráľovstve Božom.
16kajti pravim vam, da ga ne bom več jedel, dokler se v kraljestvu Božjem ne dopolni.
17A vezmúc kalich poďakoval a povedal: Vezmite toto a rozdeľte medzi sebou.
17In prejme kelih, zahvali in reče: Vzemite ga in razdelite med seboj.
18Lebo hovorím vám, že odteraz už nebudem nikdy piť z plodu viniča, dokiaľ neprijde kráľovstvo Božie.
18Kajti pravim vam, da ne bom več pil od trtnega sadu, dokler ne pride kraljestvo Božje.
19A vezmúc chlieb poďakoval a lámal a dával im a povedal: Toto je moje telo, ktoré sa za vás dáva, to čiňte na moju pamiatku.
19In vzame kruh, zahvali in prelomivši ga, jim da, rekoč: To je moje telo, ki se za vas daruje. To delajte v moj spomin!
20Taktiež i kalich, keď bolo po večeri, povediac: Tento kalich je tá nová smluva v mojej krvi, ktorá sa za vás vylieva.
20Ravno tako tudi kelih po večerji, rekoč: Ta kelih je nova zaveza v moji krvi, ki se za vas preliva.
21Ale hľa, ruka môjho zradcu je so mnou za stolom!
21Toda glej, izdajalca mojega roka je z menoj na mizi.
22A Syn človeka síce ide, tak ako je uložené, ale beda tomu človekovi, ktorý ho zrádza.
22Sin človekov sicer gre, kakor je določeno, ali gorje tistemu človeku, ki ga izdaja.
23A oni sa začali medzi sebou dohadovať, ktorý z nich by to asi bol, ktorý by to mal urobiť.
23In oni začno vpraševati med seboj, kdo je mar izmed njih, ki bo to storil.
24A povstal medzi nimi aj svár o tom, ktorý z nich zdá sa byť väčším.
24Vname pa se tudi prepir med njimi, kdo izmed njih velja li za večjega.
25A on im povedal: Kráľovia národov panujú nad nimi, a tí, ktorí majú nad nimi moc, volajú sa dobrodincami.
25On jim pa reče: Kralji narodov tem gospodujejo, in kateri imajo oblast, se imenujejo dobrotniki.
26Ale vy nie tak, väčší medzi vami nech je ako mladší a vodca jako ten, ktorý slúži.
26Vi pa ne tako: ampak kdor je največji med vami, bodi kakor najmanjši, in kdor je vodnik, bodi kakor služabnik.
27Lebo veď ktože je väčší - ten, kto sedí za stolom, a či ten, kto obsluhuje? Či azda nie ten, kto sedí za stolom? Ale ja som medzi vami jako ten, kto obsluhuje,
27Kdo namreč je večji: kdor sedi za mizo, ali kdor streže? Ali ne, kdor sedi za mizo? Jaz pa sem med vami kakor kdor streže.
28a vy ste pretrvavší so mnou v mojich pokušeniach.
28A vi ste, ki ste vztrajali z menoj v izkušnjavah mojih.
29A ja vám závetím, ako mne závetil môj Otec, kráľovstvo,
29In jaz vam volim kraljestvo, kakor ga je meni Oče moj volil,
30aby ste jedli a pili za mojím stolom v mojom kráľovstve a sedeli na trónoch súdiac dvanásť pokolení Izraelových.
30da jeste in pijete pri mizi moji v kraljestvu mojem in sedite na prestolih ter sodite dvanajstere rodove Izraelove.
31A Pán povedal: Šimone, Šimone, hľa, satan si vás vyžiadal, aby vás preosial ako pšenicu;
31Simon, Simon! glej, satan si je izprosil, da vas sme presejati kakor pšenico;
32ale ja som prosil za teba, žeby nezašla tvoja viera. A ty, keď sa raz obrátiš, utvrdzuj svojich bratov.
32ali jaz sem prosil zate, naj ne izgine vera tvoja; in ti, ko se nekdaj izpreobrneš, potrjuj brate svoje.
33A on mu povedal: Pane, s tebou hotový som ísť aj do žalára i na smrť.
33On pa mu reče: Gospod, pripravljen sem iti s teboj tudi v ječo in v smrt.
34A on povedal: Hovorím ti, Petre, že nezaspieva dnes kohút prv, než tri razy zaprieš, že ma neznáš.
34A on mu reče: Pravim ti, Peter, danes ne zapoje petelin, dokler trikrat ne utajiš, da me poznaš.
35A ďalej im povedal: Keď som vás bol poslal bez mešca, bez torby a bez obuvi, či ste aj mali niečoho nedostatok? A oni povedali: Ničoho.
35In vpraša jih: Ko sem vas poslal brez mošnje in torbe in obuvala, ali vam je česa zmanjkalo? Oni pa odgovore: Ničesar.
36Vtedy im povedal: Ale teraz, kto má mešec, nech si ho vezme, podobne aj torbu; a kto ešte nemá, nech predá svoje rúcho a kúpi meč.
36On pa jim reče: Ali sedaj, kdor ima mošnjo, naj jo vzame, ravno tako tudi torbo, a kdor nima meča, naj proda suknjo in si ga kupi.
37Lebo hovorím vám, že ešte sa to musí naplniť na mne, čo je napísané: A počítaný bol s bezbožnými. Lebo to, čo je napísané o mne, má koniec.
37Kajti pravim vam, da se mora izpolniti na meni še to, kar je pisano: „In hudodelnikom je bil prištet“. Zakaj to, kar je pisano zame, se bliža dopolnitvi.
38A oni povedali: Pane, hľa, tu sú dva meče. A on im povedal: Dosť je.
38Oni pa reko: Gospod glej, tu sta dva meča! A on jim reče: Dosti je!
39A vyjdúc išiel podľa obyčaje na Olivový vrch. A išli za ním aj jeho učeníci.
39In gre ven in se napoti kakor navadno na Oljsko goro; za njim pa gredo tudi učenci njegovi.
40A keď prišiel na miesto, povedal im: Modlite sa, aby ste nevošli do pokušenia!
40In ko pride na mesto, jim reče: Molite, da ne zajdete v izkušnjavo.
41A sám sa vzdialil od nich asi jako na dohodenie kameňom a skloniac kolená modlil sa
41In sam se odmakne od njih za lučaj kamena in pokleknivši na kolena, moli
42a vravel: Otče, ak chceš, odnes odo mňa tento kalich; avšak nie moja vôľa, ale tvoja nech sa stane!
42in reče: Oče, ako hočeš, vzemi ta kelih od mene, toda ne moja volja, ampak tvoja se zgodi!
43A ukázal sa mu anjel s neba posilňujúc ho.
43Prikaže pa se mu angel iz nebes in ga krepča.
44A súc v smrteľnom zápase ešte napnutejšie sa modlil. A jeho znoj bol ako čo by kvapky krvi, stekajúce na zem.
44In ko se bori z grozo smrti, moli še gorečneje; in njegov pot postane kakor kaplje krvi, ki so padale na zemljo.
45A keď vstal od modlitby a prišiel k učeníkom, našiel ich spať od zármutku
45In vstane od molitve ter pride k učencem svojim in jih najde speče od žalosti.
46a povedal im: Čo spíte? Vstaňte a modlite sa, aby ste nevošli do pokušenia!
46In jim reče: Kaj spite? Vstanite in molite, da ne zajdete v izkušnjavo!
47A kým on ešte hovoril, tu hľa, prišiel zástup, a ten tak zvaný Judáš, jeden z dvanástich, išiel popredku pred nimi a priblížil sa k Ježišovi, aby ho bozkal.
47Ko je še govoril, glej, množica in oni, ki se je imenoval Juda, eden dvanajsterih, gre pred njimi in se približa Jezusu, da ga poljubi.
48A Ježiš mu povedal: Judášu, či bozkom zrádzaš Syna človeka?
48Jezus mu pa reče: Juda, s poljubom izdajaš Sina človekovega?
49A keď videli tí, ktorí boli okolo neho, čo bude, povedali mu: Pane, či udrieme mečom?
49Ko pa vidijo ti, ki so bili okoli njega, kaj da bo, mu reko: Gospod, ali naj udarimo z mečem?
50A ktorýsi jeden z nich uderil sluhu najvyššieho kňaza a odťal mu pravé ucho.
50In eden izmed njih udari hlapca velikega duhovnika in mu odseka desno uho.
51A Ježiš odpovedal a riekol: Nechajte dotiaľ! A dotknúc sa jeho ucha uzdravil ho.
51Jezus pa odgovori in reče: Nehajte, dotlej! In doteknivši se ušesa njegovega, ga ozdravi.
52A Ježiš povedal najvyšším kňazom, veliteľom chrámu a starším, ktorí prišli na neho: Jako na lotra ste vyšli s mečami a kyjami.
52A višjim duhovnikom in poglavarjem templja in starejšinam, ki so bili prišli nadenj, reče Jezus: Kakor nad razbojnika ste prišli z meči in koli?
53Keď som deň po dni býval s vami v chráme, nevztiahli ste na mňa rúk; ale toto je tá vaša hodina a moc temnosti.
53Ko sem bil vsak dan z vami v templju, niste iztegnili rok zoper mene. Ali to je vaša ura in oblast teme.
54A keď ho zajali, odviedli a voviedli ho do domu najvyššieho kňaza. A Peter išiel za ním zďaleka.
54In zgrabijo ga in odženo. In peljejo ga v hišo velikega duhovnika. A Peter je šel oddaleč za njim.
55A keď rozložili oheň prostred dvora a posadali si dookola, Peter si sadol medzi nich.
55In ko so bili zanetili ogenj sredi dvorišča in so skupaj sedeli, sede Peter mednje.
56A jakási dievčina, keď ho videla sedieť pri svetle, uprela na neho zrak a povedala: Aj tento bol s ním.
56Neka dekla pa, ko ga vidi sedečega pri ognju, ga ostro pogleda in reče: Tudi ta je bil ž njim.
57Ale on zaprel a povedal: Ženo, neznám ho.
57A on zataji, rekoč: Žena, ne poznam ga.
58A po malej chvíli iný vidiac ho povedal: Aj ty si z nich. Peter však povedal: Človeče, nie som.
58In malo potem ga ugleda drugi in reče: Tudi ti si izmed njih. A Peter reče: Človek, nisem!
59A po čase tak asi jednej hodiny, ktorýsi iný tvrdil a hovoril: Ba, je pravda, i tento bol s ním, lebo však aj je Galilean.
59In eno uro ali nekaj pozneje trdi nekdo drugi, rekoč: Zares, tudi ta je bil ž njim; saj je tudi Galilejec.
60A Peter povedal: Človeče, neviem, čo hovoríš. A naskutku, ešte kým hovoril, zaspieval kohút.
60Peter pa reče: Človek, ne vem, kaj praviš. In zdajci, ko še govori, zapoje petelin.
61Vtedy Pán obrátiac sa pozrel na Petra, a Peter sa rozpamätal na slovo Pánovo, jako mu povedal: Prv ako dnes zaspieva kohút, tri razy ma zaprieš.
61In Gospod se obrne in pogleda na Petra; in Peter se spomni besede Gospodove, kakor mu je bil rekel: Preden zapoje petelin, me zatajiš trikrat.
62A Peter vyšiel von a plakal horko.
62In gre ven in se bridko razjoka.
63A mužovia, ktorí držali Ježiša, posmievali sa mu a bili ho.
63In možje, ki so držali Jezusa, so ga zasramovali in bíli.
64A zakryjúc ho bili ho po tvári a pýtali sa ho a hovorili: Prorokuj, ktorý ťa to uderil!
64In zakrivali so ga in vpraševali, govoreč: Prorokuj, kdo te je udaril?
65Aj mnoho iného hovorili proti nemu rúhajúc sa mu.
65In še veliko drugega so preklinjaje govorili zoper njega.
66A keď bol deň, sišli sa starší ľudu, najvyšší kňazi a zákonníci a odviedli ho do svojej vysokej rady
66In ko napoči jutro, se zbere starejšinstvo ljudstva, višji duhovniki in pismarji; in odpeljejo ga v veliki zbor svoj in reko:
67a hovorili: Ak si ty Kristus, povedz nám to teda! A on im povedal: Keď vám poviem, neuveríte,
67Če si ti Kristus, povej nam! On pa reče: Ako vam povem, nikakor ne boste verovali;
68a keď sa vás aj niečo opýtam, neodpoviete mi ani neprepustíte.
68ako pa vprašam, gotovo ne odgovorite.
69No, odteraz bude Syn človeka sedieť po pravici Moci Božej.
69Odslej pa bo Sin človekov sedel na desnici moči Božje.
70Vtedy povedali všetci: Teda si ty ten Syn Boží? A on im povedal: Vy dobre hovoríte, že ja som.
70In reko vsi: Ti si torej Sin Božji? On jim pa reče: Vi pravite, da jaz sem.A oni reko: Kaj nam je še treba pričevanja? Saj smo sami slišali iz ust njegovih.
71A oni povedali: Čo ešte potrebujeme svedoctvo? Veď sami sme počuli z jeho úst.
71A oni reko: Kaj nam je še treba pričevanja? Saj smo sami slišali iz ust njegovih.