¹No, potom v prvý deň týždňa hlboko za svitu prišly k hrobu nesúc voňavé veci, ktoré prihotovily. A išly s nimi aj niektoré iné ženy.

¹A prvi dan tedna, zelo zgodaj, pridejo h grobu in prineso, kar so bile pripravile dišav.

²A našly kameň odvalený od hrobu.

²Najdejo pa kamen odvaljen od groba;

³A keď vošly do vnútra, nenašly tela Pána Ježiša.

³ko pa stopijo v grob, ne najdejo trupla Gospoda Jezusa.

⁴A stalo sa v tom, čo boly nad tým celé bezradné, že hľa, dvaja mužovia sa postavili vedľa nich v rúchu, skvejúcom sa jako blesk.

⁴In zgodi se, ko se niso mogle načuditi temu, glej, dva moža se postavita poleg njih v svetlih oblačilih.

⁵A keď sa naľakaly a sklonily tvár k zemi, povedali im: Čo hľadáte živého medzi mŕtvymi?

⁵Ko so se pa bale in so povesile lica k zemlji, jim rečeta: Kaj iščete živega med mrtvimi?

⁶Niet ho tu, ale vstal. Rozpamätajte sa, jako vám hovoril, keď ešte bol v Galilei,

⁶Ni ga tu, nego vstal je. Spomnite se, kako vam je povedal, ko je bil še v Galileji,

⁷keď povedal, že Syn človeka musí byť vydaný do rúk hriešnych ľudí, byť ukrižovaný a tretieho dňa vstať z mŕtvych.

⁷rekoč: Sin človekov mora biti izdan v roke ljudi grešnikov in biti križan, a vstati tretji dan.

⁸Vtedy sa rozpamätaly na jeho slová.

⁸In spomnijo se besed njegovih,

⁹A keď sa navrátily od hrobu, zvestovaly to všetko tým jedonástim a všetkým ostatným.

⁹in se vrnejo od groba ter sporoče vse to enajsterim in vsem drugim.

¹⁰A bola to Mária Magdaléna a Johana a Mária Jakobova a tie ostatné s nimi, ktoré to hovorily apoštolom.

¹⁰Bile so pa Marija Magdalena in Joana in Marija, Jakobova mati, in druge ž njimi, ki so to pravile apostolom.

¹¹Ale tie ich slová sa im zdaly jako bájka, a neverili im, tým ženám.

¹¹In zdele so se jim njih besede kakor prazno govoričenje, in niso jim verjeli.

¹²A Peter vstanúc bežal k hrobu. A keď sa nahnul, videl povoje ležať samé, a odišiel sám v sebe diviac sa tomu, čo sa to stalo.

¹²A Peter vstane in pohiti h grobu in, sklonivši se, ugleda samo platnene prte. In odide domov, čudeč se, kaj se je zgodilo.

¹³A hľa, dvaja z nich išli toho istého dňa do mestečka, vzdialeného šesťdesiat honov od Jeruzalema, ktoré sa menuje Emaus.

¹³In glej, dva izmed njih sta šla tisti dan v trg, ki je bil šestdeset tečajev daleč od Jeruzalema in mu je bilo ime Emavs.

¹⁴A tí sa shovárali medzi sebou o všetkom tom, čo sa to udialo.

¹⁴In pogovarjala sta se med seboj o vsem tem, kar se je zgodilo.

¹⁵A stalo sa v tom, keď sa tak shovárali a spolu sa navzájom dopytovali, že i sám Ježiš sa priblížil a išiel s nimi.

¹⁵In prigodi se, ko se tako pogovarjata in drug drugega vprašujeta, da se sam Jezus približa in gre ž njima.

¹⁶Ale ich oči boly držané, aby ho nepoznali.

¹⁶Ali njune oči so bile zadržane, da ga nista spoznala.

¹⁷A povedal im: Aké sú to veci, o ktorých idúci rozjímate medzi sebou a ste smutní?

¹⁷On jima pa reče: Kaki so to pogovori, ki jih imata gredoč med seboj? In ustavita se, gledaje žalostno.

¹⁸A jeden z nich, ktorému bolo meno Kleofáš, odpovedal a riekol mu: Či ty jediný pohostíniš v Jeruzaleme, ktorý si nezvedel, čo sa v ňom stalo po tieto dni?

¹⁸Odgovori pa eden, po imenu Kleopa, in mu reče: Si li ti edini tujec v Jeruzalemu, ki ne veš, kaj se je te dni v njem zgodilo?

¹⁹A on im povedal: A čože? A oni mu povedali: Čo sa stalo s Ježišom Nazarejským, ktorý bol muž prorok, mocný v skutku i v slove pred Bohom a pred všetkým ľudom,

¹⁹Pa jima reče: Kaj? Onadva mu pa rečeta: Tisto o Jezusu Nazarečanu, ki je bil mož prorok, mogočen v dejanju in besedi pred Bogom in vsem ljudstvom:

²⁰a jako ho vydali najvyšší kňazi a naše kniežatá, aby bol odsúdený na smrť, a ukrižovali ho.

²⁰kako so ga naši višji duhovniki in poglavarji izdali v smrtno obsodbo in ga križali.

²¹A my sme sa nadejali, že on je ten, ktorý ide vykúpiť Izraela. No, tomu všetkému je toto už tretí deň, ako sa to stalo.

²¹Mi pa smo se nadejali, da je on ta, ki ima odrešiti Izraela. Ali vrhu vsega tega je danes že tretji dan, kar se je to zgodilo.

²²Ale i z nás niektoré ženy, ktoré boly za svitu pri hrobe, naplnily nás úžasom,

²²Pa tudi uplašile so nas neke žene izmed naših, ki so bile zgodaj pri grobu,

²³ktoré nenajdúc jeho tela prišly a hovorily, že aj videnie anjelov videly, ktorí vraj hovoria, že žije.

²³in ko niso našle trupla njegovega, so prišle, pripovedujoč, da so celo videle prikazen angelov, kateri pravijo, da je on živ.

²⁴Potom odišli niektorí z našich k hrobu a našli všetko tak, ako aj tie ženy povedaly, ale jeho nevideli.

²⁴In nekateri teh, ki so z nami, so šli h grobu in so našli tako, kakor so bile žene povedale, ali njega niso videli.

²⁵A on im povedal: Ó, nesmyselní a spozdilí srdcom veriť všetkému tomu, čo hovorili proroci!

²⁵In on jima veli: O vi nespametneži in lenega srca, da bi verovali vse, kar so govorili proroki!

²⁶Či to azda nemusel trpieť Kristus a tak vojsť do svojej slávy?

²⁶Ali ni bilo potrebno, da je Kristus to trpel in tako šel v slavo svojo?

²⁷A započnúc od Mojžiša a od všetkých prorokov vykladal im, čo kde vo všetkých písmach je napísané o ňom.

²⁷In začne od Mojzesa in vseh prorokov in jima razlaga, kar je v vseh pismih pisano o njem.

²⁸A tak sa priblížili k mestečku, do ktorého išli, a on sa robil tak, že pojde ďalej.

²⁸In približajo se trgu, v katerega sta šla; in on se dela, kakor da bi hotel dalje iti.

²⁹Ale oni ho prinútili hovoriac: Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva, a deň sa už nachýlil! A tak vošiel, aby zostal s nimi.

²⁹In prisilita ga, govoreč: Ostani z nama, ker se večeri in dan se je že nagnil. In gre noter, da ostane ž njima.

³⁰A stalo sa, keď si sadol s nimi za stôl, že vzal chlieb a dobrorečil a lámal a podával im.

³⁰In zgodi se, ko je sedel ž njima za mizo, vzame kruh in blagoslovi ter ga prelomi in jima podaje.

³¹A v tom sa otvorily ich oči, a poznali ho, a on zmiznul od nich.

³¹In njune oči se odpro in ga spoznata; a on jima izgine izpred oči.

³²Vtedy povedali jeden druhému: Či nehorelo v nás naše srdce, keď nám hovoril na ceste a keď nám otváral písma?

³²In rečeta drug drugemu: Ali ni srce gorelo v naju, ko nama je govoril po poti, ko nama je razlagal pisma?

³³A vstali v tú istú hodinu a navrátili sa do Jeruzalema. A našli shromaždených tých jedonástich aj tých, ktorí boli s nimi,

³³In vstaneta še tiso uro in se vrneta v Jeruzalem, in najdeta zbrane enajstere in te, ki so bili ž njimi.

³⁴ktorí hovorili, že Pán skutočne vstal, a že sa ukázal Šimonovi.

³⁴Ti pravijo: Res je vstal Gospod in se je prikazal Simonu.

³⁵A oni zase rozprávali, čo zkúsili na ceste, a jako ho poznali pri lámaní chleba.

³⁵In onadva pripovedujeta, kaj se je zgodilo na poti in kako sta ga spoznala, ko je kruh prelomil.

³⁶A keď hovorili o tom, sám Ježiš sa postavil medzi nimi a povedal im: Pokoj Vám!

³⁶Ko pa o tem še govore, stopi on sam v sredo mednje in jim reče: Mir vam!

³⁷Ale oni, celí naľakaní a prestrašení, domnievali sa, že vidia ducha.

³⁷In oni se uplaše in vsi prestrašeni mislijo, da vidijo duha.

³⁸A on im povedal: Prečo ste predesení, a prečo vzchádzajú také myšlienky vo vašom srdci?

³⁸In jim reče: Kaj se plašite? in zakaj dvomljive misli obhajajo vaša srca?

³⁹Vidzte moje ruky i moje nohy, že som ja sám, ten istý. Dotýkajte sa ma a vidzte, lebo duch nemá tela a kostí, a jako vidíte, že ja mám.

³⁹Poglejte roke moje in noge moje, da sem jaz sam; potipajte me in poglejte! Saj duh nima mesa in kosti, kakor vidite, da imam jaz.

⁴⁰A to povediac ukázal im ruky a nohy.

⁴⁰In rekši to, jim pokaže roke in noge svoje.

⁴¹A keď ešte neverili od radosti a divili sa, povedal im: Či tu máte niečo na jedenie?

⁴¹Ker pa še ne verjamejo od veselja in se čudijo, jim reče: Imate li tu kake jedi?

⁴²A oni mu podali kúsok pečenej ryby a medového plásta.

⁴²Oni pa mu dado kos pečene ribe in satovja.

⁴³A vzal a pojedol pred nimi.

⁴³In vzame in pojé pred njimi.

⁴⁴A povedal im: Toto sú moje slová, ktoré som vám hovoril, keď som ešte bol s vami, totiž že sa musí naplniť všetko, čo je napísané o mne v zákone Mojžišovom, v prorokoch i žalmoch.

⁴⁴Reče pa jim: To so besede moje, katere sem vam bil govoril, ko sem bil še z vami, da se mora izpolniti vse, kar je pisano zame v zakonu Mojzesovem in v prorokih in psalmih.

⁴⁵Vtedy otvoril ich um, aby rozumeli písmam.

⁴⁵Tedaj jim odpre um, da bi razumeli pisma;

⁴⁶A povedal im: Tak je napísané, a tak musel Kristus trpieť a vstať z mŕtvych tretieho dňa,

⁴⁶in veli jim: Tako je pisano in tako je moral Kristus trpeti in vstati tretji dan iz mrtvih,

⁴⁷a musí byť kázané v jeho mene pokánie a odpustenie hriechov medzi všetkými národami počnúc od Jeruzalema.

⁴⁷in se mora oznanjevati v imenu njegovem izpokorjenje in odpuščenje grehov med vsemi narodi, počenši od Jeruzalema.

⁴⁸A vy ste toho svedkami.

⁴⁸Vi pa ste priče temu.

⁴⁹A hľa, ja posielam zasľúbenie svojho Otca na vás, a vy buďte v meste Jeruzaleme, dokiaľ nebudete odiati do moci z výsosti.

⁴⁹In glejte, jaz pošljem obljubo Očeta svojega na vas; a vi ostanite v mestu Jeruzalemu, dokler ne boste oblečeni v moč z višave.

⁵⁰Potom ich vyviedol von až do Betánie a pozdvihnúc svoje ruky dal im požehnanie.

⁵⁰Peljal jih je pa ven, da so bili Betaniji nasproti, in povzdigne roke svoje in jih blagoslovi.

⁵¹A stalo sa v tom, keď ich žehnal, že sa bral preč od nich a vznášal sa hore do neba.

⁵¹In zgodi se, ko jih blagoslavlja, da se loči od njih, in vznese se v nebo.

⁵²A oni pokloniac sa mu navrátili sa do Jeruzalema s velikou radosťou.

⁵²A oni se mu poklonijo in se vrnejo v Jeruzalem z velikim veseljem.In bili so vsekdar v templju, hvaleč Boga.

⁵³A boli po celý čas v chráme a chválili Boha a dobrorečili mu. Ameň.

⁵³In bili so vsekdar v templju, hvaleč Boga.