1A vstanúc odtiaľ prišiel do Judského kraja cez Zajordánie. A zase sa sišly k nemu zástupy, a jako mal obyčaj zase ich učil.
1In se odpravi odtod in pride v Judejsko pokrajino in za Jordan. In snidejo se zopet množice k njemu, in kakor je imel navado, jih je zopet učil.
2Vtedy pristúpili k nemu farizeovia a opýtali sa ho, či smie muž prepustiť svoju ženu, pokúšajúc ho.
2In pristopijo k njemu farizeji in ga vprašajo, izkušajoč ga: Ali je dovoljeno možu, ločiti se od žene?
3A on odpovedal a riekol im: Čo vám prikázal Mojžiš?
3On pa odgovori in jim reče: Kaj vam je zapovedal Mojzes?
4A oni povedali: Mojžiš dovolil napísať rozvodný list a prepustiť.
4Oni pa reko: Mojzes je dopustil ločitni list napisati in jo pustiti.
5A Ježiš odpovedal a riekol im: Pre tvrdosť vášho srdca vám napísal to prikázanie,
5Jezus pa jim reče: Zavoljo trdosrčnosti vaše vam je napisal to zapoved.
6ale od počiatku stvorenia ich učinil Bôh mužom a ženou.
6Od začetka stvarjenja pa ju je kot moža in ženo ustvaril Bog.
7Preto opustí človek svojho otca i mať a bude sa pridŕžať svojej ženy.
7„Zato zapusti človek očeta svojega in mater svojo in se pridruži ženi svoji,
8A tí dvaja budú jedno telo, takže už nie sú dvoje, ale jedno telo.
8in ta dva bodeta eno meso.“ Tako nista več dva, temuč eno meso.
9Čo tedy Bôh spojil, človek nech nerozlučuje!
9Kar je torej Bog združil, naj človek ne razdružuje.
10Potom v dome sa ho zase opýtali jeho učeníci o tej veci.
10In v hiši ga zopet učenci vprašajo o tej reči.
11A povedal im: Ktokoľvek by prepustil svoju ženu a vzal by si za ženu inú, dopúšťa sa pri nej cudzoložstva;
11Pa jim reče: Kdor se loči od žene svoje in se oženi z drugo, prešeštvuje zoper njo;
12a keby žena prepustila svojho muža a vydala by sa za iného, cudzoloží.
12in ako se žena loči od moža svojega in se omoži z drugim, prešeštvuje.
13A donášali mu dieťatká, aby sa ich dotýkal. Ale učeníci dohovárali tým, ktorí ich donášali.
13In prinašali so k njemu otročiče, da bi se jih dotaknil; učenci pa jih okarajo.
14No, keď to videl Ježiš, nemile to niesol a povedal im: Nechajte dieťatká ísť ku mne a nebráňte im, lebo takých je kráľovstvo Božie.
14Videč pa to Jezus, se razhudi in jim reče: Pustite otročiče, naj pridejo k meni, ne branite jim; zakaj takih je kraljestvo Božje.
15Ameň vám hovorím: Kto by neprijal kráľovstva Božieho jako dieťa, nevojde nikdy do neho.
15Resnično vam pravim: Kdor ne sprejme kraljestva Božjega kakor otrok, nikakor ne pride vanj.
16A bral ich na ramená, vzkladal na ne ruky a žehnal ich.
16In jemlje jih v naročje ter polagajoč nanje roke, jih blagoslavlja.
17A keď vychádzal na cestu, pribehol nejaký mladý človek, ktorý padol pred ním na kolená a pýtal sa ho: Dobrý Učiteľu, čo mám učiniť, aby som dedične obdržal večný život?
17In ko gre ven na cesto, pribeži eden k njemu, poklekne pred njim in ga vpraša: Dobri učenik, kaj naj storim, da podedujem večno življenje?
18A Ježiš mu povedal: Prečo ma zovieš dobrým? Nikto nie je dobrý, iba jeden, Bôh.
18Jezus pa mu reče: Kaj me imenuješ dobrega? Nihče ni dober razen eden, Bog.
19A prikázania vieš: Nezcudzoložíš, nezabiješ, neukradneš, nepovieš falošného svedoctva, neolúpiš nikoho, cti svojho otca i svoju mať!
19Zapovedi znaš: „Ne ubijaj, ne prešeštvuj, ne kradi, ne pričaj po krivem, ne goljufaj, spoštuj očeta svojega in mater“.
20A on mu povedal: Učiteľu, to všetko som zachoval od svojej mladosti.
20On pa odgovori in mu reče: Učenik, vse to sem izpolnjeval od mladosti svoje.
21Vtedy Ježiš pozrúc na neho zamiloval si ho a povedal mu: Jedno ti chýba: iď, predaj všetko, čo máš, a daj chudobným a budeš mať poklad v nebi a vezmi kríž, poď a nasleduj ma!
21Jezus pa pogleda nanj, in ker ga je ljubil, mu reče: Enega ti je še treba. Pojdi, prodaj, karkoli imaš, in daj ubogim, in imel boš zaklad v nebesih; ter pridi in hodi za menoj.
22Ale on sa zarmútil nad tým slovom a odišiel smutný, lebo mal mnoho majetku.
22Njemu pa zagreni ta beseda in odide žalosten, zakaj imel je mnogo premoženja.
23A Ježiš obzrúc sa dookola povedal svojim učeníkom: Ako nesnadne vojdú do kráľovstva Božieho tí, ktorí majú majetky!
23In Jezus pogleda okoli in reče učencem svojim: Kako težko pridejo tisti, ki imajo bogastvo, v kraljestvo Božje!
24A učeníci sa desili nad jeho slovami. Ale Ježiš zase odpovedal a riekol im: Deti, jako nesnadne je vojsť do kráľovstva Božieho tým, ktorí dúfajú v majetok!
24Učenci pa so se zavzeli ob besedah njegovih. Jezus pa zopet odgovori in jim reče: Otroci, kako težko je tistim, ki stavijo svoje upanje v bogastvo, priti v kraljestvo Božje!
25Ľahšie je veľblúdovi prejsť cez ihelné ucho ako bohatému vojsť do kráľovstva Božieho.
25Laže je velblodu iti igli skozi ušesce nego bogatemu priti v kraljestvo Božje!
26A oni prenáramne žasli a hovorili jeden druhému: A kto potom môže byť spasený?
26Oni pa se zelo zgroze in govore med seboj: Kdo se potem more zveličati?
27A Ježiš pozrel na nich a povedal: U ľudí je to nemožné, ale nie u Boha, lebo u Boha je všetko možné.
27Jezus pa pogleda nanje in reče: Pri ljudeh je nemogoče, ali ne pri Bogu; kajti vse je mogoče pri Bogu.
28Vtedy mu začal hovoriť Peter: Hľa, my sme opustili všetko a išli sme za tebou -.
28Peter mu začne praviti: Glej, mi smo zapustili vse in smo šli za teboj.
29A Ježiš odpovedal a riekol: Ameň vám hovorím, že nieto nikoho, kto opustil dom alebo bratov alebo sestry alebo otca alebo mať alebo ženu alebo deti alebo polia pre mňa a pre evanjelium,
29Jezus reče: Resnično vam pravim, nikogar ni, ki je zapustil hišo, ali brate, ali sestre, ali očeta, ali mater, ali ženo, ali otroke, ali njive zavoljo mene in evangelija,
30aby teraz, v tomto čase, nedostal sto ráz toľko domov a bratov a sestier a materí a detí a polí, s prenasledovaním a v budúcom veku večného života.
30da ne bi prejel sedaj v tem času stokrat toliko: hiš in bratov in sester in mater in otrok in njiv s preganjanjem, in v prihodnjem svetu večnega življenja.
31Ale mnohí prví budú poslední a poslední prví.
31Mnogi pa, ki so prvi, bodo zadnji, in ki so zadnji, prvi.
32A boli na ceste idúc hore do Jeruzalema, a Ježiš išiel popredku pred nimi, a oni sa desili a idúc za ním báli sa. Vtedy si opät pojal tých dvanástich a začal im hovoriť, čo sa mu má prihodiť.
32Bili pa so na poti, grede v Jeruzalem; in Jezus je šel pred učenci, in oni so se čudili. Tisti pa, ki so šli za njim, so se bali. In vzame zopet dvanajstere k sebi in jim začne praviti, kaj se mu ima zgoditi:
33Hľa, vraj, ideme hore do Jeruzalema, a Syn človeka bude vydaný najvyšším kňazom a zákonníkom, a odsúdia ho na smrť a vydajú ho pohanom,
33Glejte, gori v Jeruzalem gremo, in Sin človekov bo izdan višjim duhovnikom in pismarjem, in obsodijo ga na smrt in izroče poganom,
34a budú sa mu posmievať, budú ho bičovať a budú pľuvať na neho a zabijú ho, ale tretieho dňa vstane z mŕtvych.
34in zasramovali ga bodo in pljuvali nanj in ga bičali in umorili; a tretji dan vstane od smrti.
35A pristúpili k nemu Jakob a Ján, synovia Zebedeovi, a povedali mu: Učiteľu, chceme, žeby si nám učinil, za čokoľvek by sme ťa poprosili.
35In pristopita k njemu Jakob in Janez, sina Zebedejeva, ter mu rečeta: Učenik, hočeva, da nama storiš, kar bova prosila.
36A on im riekol: Čo chcete, aby som vám učinil?
36On pa ju vpraša: Kaj hočeta, da naj vama storim?
37A oni mu povedali: Daj nám, aby sme jeden po tvojom pravom a druhý po tvojom ľavom boku sedeli v tvojej sláve.
37Ona pa mu rečeta: Daj nama, da bova sedela eden tebi na desnici in eden na levici v slavi tvoji.
38Ale Ježiš im riekol: Neviete, čo si prosíte. Či môžete piť kalich, ktorý ja pijem, a pokrstiť sa krstom, ktorým sa ja krstím?
38Jezus pa jima reče: Ne vesta, kaj prosita. Moreta li piti kelih, ki ga pijem jaz, in se krstiti s krstom, ki se jaz krstim ž njim?
39A oni mu povedali: Môžeme. A Ježiš im riekol: Kalich, pravda, ktorý ja pijem, piť budete, i krstom, ktorým sa ja krstím, pokrstení budete;
39Ona pa rečeta: Moreva. A Jezus jima veli: Kelih, ki ga jaz pijem, bosta pila, in s krstom, ki se jaz krstim ž njim, se bosta krstila.
40ale dať sedieť po mojom pravom alebo po mojom ľavom boku nie je mojou vecou, ale to bude dané tým, ktorým je to pripravené.
40Da bi pa sedela meni na desnici in na levici, ne morem dati jaz, a dá se to tistim, katerim je pripravljeno.
41Keď to počuli tí desiati, začali sa mrzieť na Jakoba a na Jána.
41In ko slišijo to deseteri, se začno jeziti nad Jakobom in Janezom.
42Ale Ježiš privolajúc si ich povedal im: Viete, že tí, ktorí sa zdajú vládnuť nad národami, panujú nad nimi, a ich velikí prevádzajú nad nimi moc.
42Jezus jih pa pokliče in jim reče: Veste, da tisti, ki veljajo za vladarje narodov, nad njimi gospodujejo, in njih velikaši jih siloma vladajo.
43Nie tak bude medzi vami; ale ktokoľvek by chcel byť velikým medzi vami, bude vaším služobníkom;
43Ni pa tako med vami: ampak kdorkoli hoče postati velik med vami, naj vam bode služabnik,
44a ktokoľvek by chcel byť medzi vami prvým, bude všetkých sluhom.
44in kdorkoli hoče med vami biti prvi, bodi vsem hlapec.
45Lebo veď ani Syn človeka neprišiel nato, aby mu slúžili, ale aby slúžil a dal svoju dušu jako výkupné za mnohých.
45Kajti tudi Sin človekov ni prišel, da njemu služijo, ampak da služi in dá življenje svoje v odkupnino za mnoge.
46Potom prišli do Jericha. A keď vychádzal z Jericha i jeho učeníci i veľký zástup s nimi, sedel pri ceste Timeov syn, slepý Bartimeus, a žobral.
46In pridejo v Jeriho. In ko so šli iz Jeriha, on in učenci njegovi in obilna množica, je sedel kraj poti slep berač, Bartimej, sin Timejev.
47A keď počul, že je to Ježiš Nazarejský, začal kričať a hovoriť: Ježišu, Synu Dávidov, zmiluj sa nado mnou!
47In ko sliši, da je Jezus Nazarečan, začne vpiti in govoriti: Sin Davidov, Jezus, usmili se me!
48A mnohí mu dohovárali, aby mlčal, ale on tým väčšmi kričal: Synu Dávidov, zmiluj sa nado mnou!
48In mnogi mu prete, naj umolkne; a on le še bolj kriči: Sin Davidov, usmili se me!
49Vtedy postál Ježiš a kázal ho zavolať. A zavolali slepého a vraveli mu: Dúfaj, vstaň, volá ťa.
49In Jezus se ustavi in veli: Pokličite ga! In pokličejo slepca in mu reko: Srčen bodi, vstani, kliče te.
50A on odhodiac svoj plášť vyskočil a išiel k Ježišovi.
50On pa vrže s sebe plašč svoj, poskoči in pride k Jezusu.
51A Ježiš odpovedal a riekol mu: Čo chceš, aby som ti učinil? A slepý mu povedal: Rabbúni, žeby som videl.
51In Jezus mu odgovori in reče: Kaj hočeš, da naj ti storim? Slepec pa mu reče: Rabuni [T. j. moj učenik.], da izpregledam!In Jezus mu veli: Pojdi, vera tvoja te je rešila. In precej je izpregledal, in za Jezusom je šel po poti.
52Vtedy mu povedal Ježiš: Iď, tvoja viera ťa uzdravila! A hneď prezrel a išiel tou cestou za Ježišom.
52In Jezus mu veli: Pojdi, vera tvoja te je rešila. In precej je izpregledal, in za Jezusom je šel po poti.