¹V tých dňoch, keď bol zase sídený veľký zástup, a nemali čo jesť, privolal si Ježiš svojich učeníkov a povedal im:

¹Tiste dni, ko je bilo zopet vse polno ljudstva pri njem in niso imeli kaj jesti, pokliče Jezus učence svoje in jim reče:

²Ľúto mi je toho zástupu, lebo už tri dni dlejú so mnou a nemajú čo jesť.

²Ljudstvo se mi smili, ker že tri dni so pri meni in nimajo kaj jesti;

³A jestli ich domov prepustím hladných, poomdlievajú na ceste, lebo niektorí z nich prišli zďaleka.

³in če jih pustim lačne na njih dom, obnemorejo na poti; in nekateri od njih so prišli od daleč.

⁴A jeho učeníci mu odpovedali: Odkiaľ bude ktosi môcť týchto tu na pustine nasýtiť chlebom?

⁴Pa mu odgovore učenci: Odkod bi jih mogel kdo tu v puščavi nasititi s kruhom?

⁵A opýtal sa ich: Koľko chlebov máte? A oni povedali: Sedem.

⁵In vpraša jih: Koliko imate hlebov? Oni pa reko: Sedem.

⁶Vtedy rozkázal zástupu posadať si na zem. A vzal tých sedem chlebov a poďakujúc lámal a dával svojim učeníkom, aby predkladali, a kládli pred zástup.

⁶In zapove ljudstvu, naj posedejo po tleh. In vzame sedmere hlebe, zahvali, prelomi in podaje učencem svojim, naj polože prednje; in oni polagajo pred ljudstvo.

⁷A mali aj niekoľko rybičiek, a požehnajúc ich povedal, aby aj tie predkladali.

⁷In imeli so nekaj ribic; in blagoslovi jih in reče, naj polože tudi te prednje.

⁸A tak jedli a nasýtili sa a nasberali zvyšných kúskov sedem košov.

⁸In jedli so in se nasitili; in pobrali so ostanke koscev sedem košev.

⁹A tých, ktorí jedli, bolo okolo štyroch tisícov, a rozpustil ich.

⁹Bilo jih je pa kake štiri tisoč. In jih razpusti.

¹⁰A hneď vošiel do lode so svojimi učeníkmi a prišiel do kraja Dalmanutha.

¹⁰In precej stopi v ladjo z učenci svojimi in pride v okraj Dalmanutski.

¹¹A vyšli farizeovia a začali sa s ním dohadovať vyhľadávajúc od neho znamenie z neba, pokúšajúc ho.

¹¹In farizeji izidejo in se začno ž njim prepirati, in so ga izkušali ter zahtevali od njega znamenje z neba.

¹²A zavzdýchnul vo svojom duchu a povedal: Čo toto pokolenie vyhľadáva jaké znamenie? Ameň vám hovorím, že tomuto pokoleniu nebude dané znamenie.

¹²In vzdihnivši v duhu svojem, reče: Kaj zahteva ta rod znamenja? Resnično vam pravim: Ne bo se dalo znamenje temu rodu.

¹³A zanechajúc ich tam vošiel zase do lode a odišiel na druhú stranu.

¹³In pusti jih ter stopi zopet v ladjo in odide na drugo stran.

¹⁴A zabudli vziať chleba a krome jedného chleba nemali viacej so sebou na lodi.

¹⁴In pozabili so vzeti kruha in niso imeli več nego en hleb s seboj v ladji.

¹⁵A prikazoval im a hovoril: Hľaďte, chráňte sa kvasu farizeov a kvasu Heródesovho!

¹⁵Naroča jim pa, govoreč: Glejte, varujte se kvasu farizejskega in kvasu Herodovega.

¹⁶Vtedy rozmýšľali medzi sebou, vraj chleba nemáme.

¹⁶In premišljajo sami pri sebi in govore: To pravi, ker kruha nimamo.

¹⁷Ale keď to poznal Ježiš, povedal im: Čo to rozmýšľate, že nemáte chleba? Či ešte nechápete ani nerozumiete? Či ešte máte zatvrdnuté svoje srdce?

¹⁷In ko Jezus to opazi, jim reče: Kaj premišljujete, da nimate kruha? ali še niste spoznali in še ne umejete? ali vam je še okamenelo srce?

¹⁸Či majúc oči nevidíte a majúc uši nečujete? A či sa nepamätáte,

¹⁸Oči imate, in ne vidite? ušesa imate, in ne slišite? in ne pomnite li?

¹⁹keď som tých päť chlebov lámal medzi tých päť tisíc, koľko plných košov kúskov ste nasberali? A povedali mu: Dvanásť.

¹⁹Ko sem pet hlebov razlomil med pet tisoč ljudi, koliko polnih košev ste nabrali drobtin? Reko mu: Dvanajst.

²⁰A keď tých sedem medzi tie štyri tisíce, koľko plných pletencov kúskov ste nasberali? A povedali mu: Sedem.

²⁰Ko sem jih pa sedem med štiri tisoč, koliko polnih pletenic ste nabrali drobtin? In reko mu: Sedem.

²¹A riekol im: Či ešte nerozumiete?

²¹In jim reče: Ali še ne umejete?

²²A prišli do Betsaidy. A doviedli mu slepého a prosili ho, žeby sa ho dotknul.

²²In pridejo v Betsaido. In pripeljejo mu slepca in ga prosijo, naj se ga dotakne.

²³A chopiac ruku slepého vyviedol ho von z mestečka a keď napľul v jeho oči, vzložil na neho ruky a pýtal sa ho, či niečo vidí?

²³In prime slepca za roko in ga pelje ven iz vasi ter pljune v oči njegove, in položivši roke nanj, ga vpraša, če kaj vidi?

²⁴A slepý pozrel hore a povedal: Vidím ľudí; lebo ich vidím chodiť ako nejaké stromy.

²⁴In izpregleda ter reče: Vidim ljudi, kajti kakor drevesa jih vidim, da okoli hodijo.

²⁵Potom zase položil ruky na jeho oči a kázal mu, aby pozrel hore. A tak bol uzdravený a videl všetko jasne a na ďaleko.

²⁵Potem mu zopet položi roke na oči, in on vidi razločno, in je ozdravel in videl bistro vse.

²⁶A poslal ho domov a povedal: Ani do toho mestečka nevojdi ani tam nikomu nepovedz o tom!

²⁶In ga odpravi na dom njegov, rekoč: Nikar ne hodi v vas!

²⁷Potom vyšiel Ježiš i jeho učeníci do mestečiek Cezáree Filipovej. A na ceste sa pýtal svojich učeníkov a riekol im: Čo hovoria ľudia o mne, že kto som ja?

²⁷In odide Jezus in učenci njegovi v vasi Cesareje Filipove, in po poti vpraša učence svoje, rekoč jim: Kdo pravijo ljudje, da sem jaz?

²⁸A oni mu odpovedali: Jedni hovoria, že si ty Ján Krstiteľ, iní, že Eliáš, a zase iní, že jeden z prorokov.

²⁸Oni mu pa povedo, rekoč: Janez Krstnik, in drugi: Elija, drugi pa: eden od prorokov.

²⁹A on sa ich opýtal: A vy čo hovoríte, že kto som ja? A Peter odpovedal a riekol mu: Ty si Kristus!

²⁹In jih vpraša: Kdo pa pravite vi, da sem jaz? Peter odgovori in mu reče: Ti si Kristus.

³⁰A prihrozil im, aby nikomu nehovorili o ňom.

³⁰In zapreti jim, naj nikomur ne pripovedujejo o njem.

³¹Potom ich začal učiť, že Syn človeka musí mnoho pretrpieť a byť zavrhnutý od starších, od najvyšších kňazov a od zákonníkov a byť zabitý a po troch dňoch vstať z mŕtvych,

³¹In začne jih učiti, da mora Sin človekov mnogo pretrpeti in biti zavržen od starejšin in višjih duhovnikov in pismarjev in umorjen biti in v treh dneh od smrti vstati.

³²a otvorene hovoril to slovo. Vtedy si ho pojal Peter a začal ho karhať.

³²In to besedo je govoril prostosrčno. In Peter ga potegne na stran in ga začne odvračati.

³³Ale on sa obrátil a vidiac svojich učeníkov pokarhal Petra a povedal: Idi za mnou, satane, lebo nemyslíš na Božie veci, ale na ľudské.

³³On pa se obrne in pogleda učence svoje in zapreti Petru in reče: Poberi se od mene, satan! ker ne misliš, kar je Božjega, ampak kar je človeškega.

³⁴A privolajúc si k sebe zástup so svojimi učeníkmi a povedal im: Ak chce niekto prijsť za mnou, nech zaprie sám seba a nech vezme svoj kríž a ide za mnou.

³⁴In pokliče ljudstvo z učenci svojimi ter jim reče: Kdor hoče za menoj iti, naj zataji samega sebe in vzame križ svoj nase in gre za menoj.

³⁵Lebo ktokoľvek by chcel zachrániť svoju dušu, stratí ju, a kto by stratil svoju dušu pre mňa a pre evanjelium, ten ju zachráni.

³⁵Kajti kdorkoli hoče življenje svoje ohraniti, ga izgubi, kdor pa izgubi življenje svoje zaradi mene in evangelija, ta ga ohrani.

³⁶Lebo čo osoží človekovi, keby získal čo hneď i celý svet a svoju dušu utratil?

³⁶Kaj namreč pomaga človeku, če ves svet pridobi, duši svoji pa škoduje?

³⁷Lebo veď aké výmenné dá človek za svoju dušu?

³⁷Kajti kaj more dati človek v zameno za dušo svojo?Zakaj kdor se sramuje mene in besed mojih v tem prešeštnem in grešnem rodu, sramoval se bo tudi Sin človekov njega, kadar pride v slavi Očeta svojega s svetimi angeli.

³⁸Lebo ktokoľvek by sa hanbil za mňa a za moje slová v tomto pokolení cudzoložnom a hriešnom, za toho sa bude aj Syn človeka hanbiť, keď prijde v sláve svojeho Otca so svätými anjelmi.

³⁸Zakaj kdor se sramuje mene in besed mojih v tem prešeštnem in grešnem rodu, sramoval se bo tudi Sin človekov njega, kadar pride v slavi Očeta svojega s svetimi angeli.