¹Beda mne, lebo som ako oberky leta, jako paberky oberačky hrozna; nieto strapca na zjedenie, prvotiny fíku, čoho si žiada moja duša.

¹Gorje meni! ker mi je, kakor ko so obrali sadje, kakor ko paberkujejo v vinogradu: ni ga grozda, da bi ga použil, ne zgodnje smokve, ki je želi duša moja.

²Vyhynul zbožný človek zo zeme, ani nie je medzi ľuďmi úprimného. Všetci, koľko ich je, úkladia krvi, každý loví svojho brata do siete.

²Pobožni je izginil z zemlje in ni ga poštenjaka med ljudmi: vsi skupaj preže na kri, vsak lovi svojega brata z mrežo.

³Oboma rukami idú vykonať zlé, aby ho dobre vykonali; knieža požaduje, a sudca súdi za úplatok, veľmož hovorí zkazu svojej duše, a všetci dovedna zapletajú vec.

³Po zlu sta iztegnjeni obe roki, da se jim le posreči. Knez zahteva, in sodnik sodi za plačilo, in velikaš izreka pogubo, ki je želi, in tako spletajo vse vkup.

⁴Najlepší z nich je ako bodliak, najúprimnejší horší ako plot z tŕnia. Deň tvojich špehúnov, prorokov, deň tvojho navštívenia ide! Teraz už nastane ich bezradný zmätok.

⁴Najboljši izmed njih je kakor trnov grm, najpoštenejši je kakor trnje v plotu. Dan tvojih stražarjev, tvoje obiskovanje je prišlo; sedaj nastane njih zmešnjava.

⁵Neverte priateľovi, nenadejte sa na vodcu; pred tou, ktorá leží v tvojom lone, stráž dvere svojich úst.

⁵Ne verujte prijatelju, ne zanašajte se na zaupnika; varuj vrata svojih ust pred njo, ki ti leži v naročju!

⁶Lebo syn robí potupu svojmu otcovi; dcéra povstáva proti svojej materi, nevesta proti svojej svokre; nepriateľmi človeka sú jeho domáci.

⁶Kajti sin se norčuje iz očeta, hči se upira materi, snaha tašči; sovražniki človeku so domačini njegovi.

⁷A ja budem vyzerať Hospodina, budem očakávať na Boha svojho spasenia; môj Bôh ma vyslyší.

⁷A jaz bom gledal na GOSPODA, čakal bom Boga rešenja svojega; usliši me Bog moj.

⁸Neraduj sa nado mnou, moja nepriateľko! hovorí dcéra Jeruzalema. Keď som aj padla, zase povstanem; keď sedím vo tme, Hospodin mi je svetlom.

⁸Ne veséli se nad menoj, sovražnica moja! ako sem padel, zopet vstanem; ako sedim v temi, GOSPOD mi je luč.

⁹Ponesiem zúrivý hnev Hospodinov, lebo som hrešila proti nemu. A keď rozrieši moju pravotu a vykoná môj súd, zase ma vyvedie na svetlo; budem vidieť jeho spravedlivosť.

⁹Srd GOSPODOV bom prenašal, kajti grešil sem zoper njega; dokler se ne potegne za pravdo mojo in ne izvrši sodbe zame. Privede me ven na luč, gledal bom pravičnost njegovo.

¹⁰A uvidí to moja nepriateľka, Babylon a Assúr, a pokryje ju hanba, tú, ktorá mi vravela: Kde je Hospodin, tvoj Bôh? Moje oči sa podívajú na ňu; teraz už bude na to, aby ju pošliapali jako blato ulíc.

¹⁰In videla bo to sovražnica moja, in sramota jo pokrije, ki mi je rekala: Kje je GOSPOD, Bog tvoj? Oči moje jo bodo z veseljem gledale: sedaj jo pogaze kakor blato na ulicah.

¹¹Deň staväť tvoje ohrady! Ten deň, ktorého budú ďaleko posunuté tvoje hranice!

¹¹Dan pride, ko se zgrade zidovi tvoji. Tisti dan se daleč razširi tvoja meja;

¹²Bude to deň, ktorého prijdú k tebe z Assýrie a z miest Dolného Egypta a od Dolného Egypta až po Rieku od mora k moru a od vrchu k vrchu.

¹²tisti dan pridejo k tebi iz Asirije in iz mest egiptovskih in od Egipta do velereke in od morja do morja in od gore do gore.

¹³Ale jednako bude zem pustinou pre jej obyvateľov, pre ovocie ich skutkov.

¹³In zemlja postane puščava zavoljo prebivalcev svojih, zavoljo sadu njih dejanj.

¹⁴Pas svoj ľud svojím prútom, stádo svojho dedičstva, ktoré býva osobitne, v lese, prostred polí; nech pasú v Bázane a Gileáde jako za dní drievneho veku.

¹⁴„Pasi ljudstvo svoje s palico svojo, čredo svoje dediščine, ki osamela prebiva v gozdu, sredi Karmela; naj se pasejo v Basanu in Gileadu kakor v dneh starodavnih!“

¹⁵Jako za dní, keď si vyšiel z Egyptskej zeme, mu ukážem zázraky.

¹⁵Dam jim videti čudovita dela kakor v dneh, ko si šel iz dežele Egiptovske.

¹⁶Národy to uvidia a budú sa hanbiť pre všetku svoju silu; položia ruku na ústa, ich uši ohluchnú.

¹⁶Poganski narodi bodo to videli in sram jih bode vse moči svoje; polože roke na usta, njih ušesa ogluše;

¹⁷Budú lízať prach ako had, ako zemskí plazi trasúc sa polezú zo svojich dier; k Hospodinovi, nášmu Bohu, prijdú so strachom a budú sa ťa báť.

¹⁷prah bodo lizali kakor kače, kakor laznina na zemlji; pritrepetavali bodo iz gradov svojih; s strahom se obrnejo do GOSPODA, Boga našega, in bali se bodo spričo tebe.

¹⁸Kde kto je siný Bôh ako ty, ktorý odpúšťaš neprávosť a netrestajúc ideš popri prestúpení ostatku svojho dedičstva? Nedrží navždy svojho hnevu, lebo má záľubu v milosti.

¹⁸Kdo je, Bog mogočni, enak tebi, ki odpuščaš krivico in izpregleduješ prestopek ostanku dediščine svoje? Ti ne držiš jeze vekomaj, ker se veseliš milosti.

¹⁹Zase sa zľutuje nad nami; zdeptá naše neprávosti. A zahodíš všetky ich hriechy do hlbín mora.

¹⁹Ti se nas vnovič usmiliš, pogaziš krivice naše; ti vržeš v morja globočino vse grehe naše.Ti izkažeš resnico Jakobu in Abrahamu milost, kakor si jo prisegel očetom našim od dni starodavnih.

²⁰Dáš Jakobovi pravdu, milosť Abrahámovi, čo si prisahal našim otcom od pradávnych dní.

²⁰Ti izkažeš resnico Jakobu in Abrahamu milost, kakor si jo prisegel očetom našim od dni starodavnih.