¹A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol:

¹In GOSPOD je govoril Mojzesu, rekoč:

²Sprav si dve trúby zo striebra; z kujného striebra ich spravíš, a budú ti na svolávanie obce a dávať povel, aby sa rušaly tábory.

²Naredi si dve srebrni trobenti, s tolkljanim delom ju naredi, in uporabljaj ju v sklicevanje občine in kadar se kliče vojska na odhod.

³Kedykoľvek zatrúbia na ne, shromaždí sa k tebe celá obec, ku vchodu do stánu shromaždenia.

³Kadar se zatrobi na obe, naj se zbere občina vsa k tebi pred vhodom shodnega šatora.

⁴Ak zatrúbia iba na jednu, shromaždia sa k tebe kniežatá, hlavy tisícov Izraelových.

⁴Kadar pa se zatrobi na eno, naj se zbero k tebi knezi, glave tisočev Izraelovih.

⁵A keď budete pretrubovať, budú sa rušať tábory, ktoré sú rozložené na východ.

⁵Kadar pa bučno zatrobite, naj se vzdignejo vojske, ki so v šatorih proti jutru.

⁶A keď budete pretrubovať druhý raz, budú sa rušať tábory, ktoré sú rozložené na juh. Pretrubovať budú, keď sa budú mať rušať.

⁶Ko pa v drugič bučno zatrobite, naj se vzdignejo vojske, ki so ušatorjene proti poldnevu. Kadar odhajajo naj trobijo bučno.

⁷Ale keď budete svolávať shromaždenie, iba zatrúbite a nebudete pretrubovať.

⁷Ko se pa sklicuje zbor, tudi trobite, a ne bučno.

⁸Synovia Áronovi, kňazi, budú trúbiť na tie trúby, a budú vám na večné ustanovenie po vašich pokoleniach.

⁸In sinovi Aronovi, duhovniki, naj trobijo na trobenti, in ti naj vam bodeta v večno postavo za prihodnje rodove vaše.

⁹A keď pojdete vo svojej zemi do vojny proti nepriateľovi, ktorý vás bude sužovať, budete trúbiť na trúby, a tak prijdete na pamäť pred Hospodinom, svojím Bohom, a budete zachránení od svojich nepriateľov.

⁹In kadar pojdete v deželi svoji na vojsko zoper zatiralca, ki vam bode sovražen, trobite bučno s trobentama, in pridete v spomin pred GOSPODOM, Bogom svojim, in rešeni boste sovražnikov svojih.

¹⁰I v deň svojej radosti i vo svoje výročné slávnosti i v prvé dni svojich mesiacov budete trúbiť na trúby nad svojimi zápalnými obeťami i nad svojimi bitnými obeťami pokojnými, a budú vám na pamäť pred vaším Bohom. Ja som Hospodin, váš Bôh.

¹⁰In v dan veselja svojega, ob določenih praznikih in ob mlajih svojih trobite na trobenti pri svojih žgalnih in mirovnih daritvah, in bodeta vam v spomin pred Bogom vašim. Jaz sem GOSPOD, Bog vaš.

¹¹A stalo sa druhého roku druhého mesiaca dvadsiateho dňa toho mesiaca, že sa dvihnul oblak zponad príbytku svedoctva.

¹¹In zgodilo se je v drugem letu, drugi mesec, dvajsetega dne tega meseca, da se je vzdignil oblak iznad prebivališča pričevanja,

¹²A synovia Izraelovi sa rušali, podľa svojho poradia, z púšte Sinai. A oblak zastál a býval na púšti Fárane.

¹²in sinovi Izraelovi so se odpravili po svojih krdelih iz puščave Sinajske, in oblak se je ustavil v puščavi Paranski.

¹³A tak sa rušali prvý raz, na rozkaz Hospodinov, pod správou Mojžišovou.

¹³Tedaj so prvič šli na pot po ukazu GOSPODOVEM, danem Mojzesu.

¹⁴Najprv sa rušal prápor tábora synov Júdových podľa ich vojsk, a nad jeho vojskom bol Názon, syn Amminadábov.

¹⁴In najprej je odrinil prapor tabora sinov Judovih s trumami svojimi: nad vojsko njegovo je bil Nahson, sin Aminadabov,

¹⁵Nad vojskom pokolenia synov Izachárových bol Nataneel, syn Cuárov,

¹⁵in nad vojsko rodú sinov Isaharjevih je bil Netanel, sin Zuarjev,

¹⁶a nad vojskom pokolenia synov Zabulonových bol Eliáb, syn Chelonov.

¹⁶in nad vojsko rodú sinov Zebulonovih Eliab, sin Helonov.

¹⁷A keď bol složený príbytok, rušali sa synovia Geršonovi a synovia Meráriho, nosiči príbytku.

¹⁷Medtem so razdeli prebivališče, in sinovi Gersonovi in Merarijevi so odrinili, noseč prebivališče.

¹⁸Potom sa rušal prápor tábora Rúbenovho podľa ich vojsk, a nad jeho vojskom bol Elicúr, syn Šedeúrov.

¹⁸Nato je odrinil prapor tabora Rubenovega s krdeli svojimi: nad vojsko njegovo je bil Elizur, sin Šedeurjev,

¹⁹Nad vojskom pokolenia synov Simeonových bol Šelumiel, syn Cúrišaddajov,

¹⁹in nad vojsko rodú sinov Simeonovih Šelumiel, sin Zurišadajev,

²⁰a nad vojskom pokolenia synov Gádových bol Eliasaf, syn Deuelov.

²⁰in nad vojsko rodú sinov Gadovih Eliasaf, sin Deguelov.

²¹A rušali sa aj Kehátovci, nosiči svätyne. A tamtí postavili príbytok, kým títo neprišli.

²¹Potem so odrinili Kahatovci, noseč svetišče. Oni pa so postavljali prebivališče, dokler so ti prišli.

²²Potom sa rušal prápor tábora synov Efraimových podľa ich vojsk, a nad jeho vojskom bol Elišáma, syn Ammihúdov.

²²Za njimi je odrinil prapor tabora sinov Efraimovih s krdeli svojimi: nad vojsko njegovo je bil Elišama, sin Amihudov,

²³Nad vojskom pokolenia synov Manassesových bol Gamaliel, syn Pedahcúrov,

²³in nad vojsko rodu sinov Manasejevih Gamaliel, sin Pedazurjev,

²⁴a nad vojskom pokolenia synov Benjaminových bol Abidán, syn Gideoniho.

²⁴in nad vojsko rodú sinov Benjaminovih Abidan, sin Gideonijev.

²⁵A rušal sa prápor tábora synov Dánových ako zadný voj všetkých táborov, podľa ich vojsk. A nad jeho vojskom bol Achiezer, syn Ammišaddajov.

²⁵Naposled je odrinil s krdeli svojimi prapor tabora sinov Danovih, zadnji voj vseh taborov: in nad vojsko njegovo je bil Ahiezer, sin Amišadajev,

²⁶Nad vojskom pokolenia synov Aserových bol Pagiel, syn Ochránov,

²⁶in nad vojsko rodú sinov Aserjevih Pagiel, sin Okranov,

²⁷a nad vojskom pokolenia synov Naftaliho bol Achíra, syn Enánov.

²⁷in nad vojsko rodú sinov Neftalijevih Ahira, sin Enanov.

²⁸To bol poriadok, v akom sa rušali synovia Izraelovi so svojimi vojskami. A tedy tak sa rušali.

²⁸To je način odhodov sinov Izraelovih s svojimi vojskami, in tako so potovali.

²⁹A Mojžiš povedal svojmu švagrovi Chobábovi, synovi Reguela, Madiana, svojho svokra: Tiahneme na miesto, o ktorom povedal Hospodin: To dám vám. Poď s nami, a dobre ti učiníme, lebo Hospodin hovoril dobré o Izraelovi.

²⁹In Mojzes reče Hobabu, sinu Reguela Madianskega, tasta Mojzesovega: Popotujemo v kraj, o katerem je rekel GOSPOD: Vam ga hočem dati. Pojdi z nami, in dobro ti bomo storili, kajti dobro je GOSPOD obljubil Izraelu.

³⁰Ale on mu odpovedal: Nepojdem, ale pojdem do svojej zeme a ku svojim príbuzným.

³⁰On pa mu odgovori: Ne pojdem z vami, ampak odidem v deželo svojo in k sorodstvu svojemu.

³¹No, Mojžiš povedal: Neopusti nás, prosím, lebo preto, že vieš, kde by sme mali táboriť na púšti, budeš nám očima.

³¹In reče: Ne zapústi nas, prosim; zakaj ti veš, kje naj taborimo v puščavi, in nam bodeš vodnik.

³²A stane sa, keď pojdeš s nami, a prijde to dobré, ktoré učiní Hospodin s nami, že ti tiež učiníme dobré.

³²Ako pojdeš z nami, gotovo izkažemo, karkoli nam GOSPOD stori dobrega, isto tudi tebi.

³³A tak sa rušali od vrchu Hospodinovho cesty troch dní, a truhla smluvy Hospodinovej išla pred nimi cesty troch dní, aby im vyhľadala miesto odpočinutia.

³³In potovali so tri dni hoda od gore GOSPODOVE, in skrinja zaveze GOSPODOVE je šla pred njimi tri dni pota, da jim najde počivališče.

³⁴A oblak Hospodinov bol nad nimi vodne, keď sa rušali z tábora.

³⁴Oblak GOSPODOV pa je bil po dnevi nad njimi, ko so šli iz tabora.

³⁵A bolo, kedykoľvek sa rušala truhla, že povedal Mojžiš: Povstaň, Hospodine, aby sa rozpŕchli tvoji nepriatelia, a aby utekali pred tvojou tvárou tí, ktorí ťa nenávidia!

³⁵In bilo je, kadar je skrinja šla na pot, da je dejal Mojzes: Vstani, o GOSPOD, in naj se razkropé sovražniki tvoji, in tisti, ki te sovražijo, naj bežé pred obličjem tvojim.Kadar pa je počivala, je dejal: Vrni se, o GOSPOD, k miriadam tisočev Izraelovih.

³⁶A keď ju složili na pokoj, hovoril: Navráť sa, Hospodine, k desať tisícom tisícov Izraela!

³⁶Kadar pa je počivala, je dejal: Vrni se, o GOSPOD, k miriadam tisočev Izraelovih.