¹A Kórach, syn Jishára, syna Keháta, syna Léviho, pojal so sebou mužov i Dátan a Abíram, synovia Eliábovi, jako aj Ón, syn Peletov, synovia Rúbenovi,

¹Korah pa, sin Izharja, sinu Kahata, sinu Levijevega, se poprime upora in Datan in Abiram, sinova Eliabova, in On, sin Peletov, sinovi Rubenovi;

²a postavili sa pred Mojžiša a iných mužov zo synov Izraelových dvesto päťdesiat, kniežatá obce, ktorí bývali volávaní do rady shromaždenia, mužovia mena.

²in se vzdignejo proti Mojzesu z dvestoinpetdesetimi možmi izmed sinov Izraelovih, ki so bili prvaki v občini, pooblaščenci zbora, možje imenitni.

³A shromaždili sa na Mojžiša a na Árona a povedali im: Nech vám je už dosť, lebo veď celá obec, všetci sú svätí, a Hospodin je medzi nimi. Prečo sa tedy pozdvihujete nad shromaždením Hospodinovým?

³In zbero se zoper Mojzesa in Arona in ju ogovore: Dosti vama naj bo! Zakaj vsa občina, vsi so svetniki, in GOSPOD je sredi njih. Zakaj se vidva povzdigujeta nad zbor GOSPODOV?

⁴Keď to počul Mojžiš, padol na svoju tvár

⁴In ko Mojzes to sliši, pade na obraz svoj.

⁵a hovoril Kórachovi i celej jeho obci a riekol: Ráno oznámi Hospodin, kto je jeho, a kto je svätý, a tomu dá, aby sa priblížil k nemu, a tedy tomu, koho si vyvolí, rozkáže pristúpiť k sebe.

⁵In izpregovori Korahu in vsej družbi njegovi, rekoč: Jutri pokaže GOSPOD, kdo je njegov in kdo je svet in se Mu sme bližati; njemu, kogar si izvoli, veli, naj se Mu bliža.

⁶Spravte toto: vezmite si kadidlá, Kórach, i celá jeho obec.

⁶Storite to: Vzemite si kadilnice, Korah in vsa družba njegova,

⁷A dajte do nich ohňa a položte na ne kadiva pred Hospodinom, zajtra. A stane sa, že muž, ktorého vyvolí Hospodin, ten bude svätý. Dosť vám je už, synovia Léviho.

⁷in vložite vanje ognja ter denite nanj kadila jutri pred GOSPODOM; in mož, ki si ga izvoli GOSPOD, ta bodi svetnik. Dosti naj vam bode, sinovi Levijevi.

⁸A Mojžiš povedal Kórachovi: Nože počujte, synovia Léviho!

⁸In Mojzes reče Korahu: Čujte, pravim, sinovi Levijevi!

⁹Či vám je to ešte málo, že vás oddelil Bôh Izraelov od celej obce Izraelovej, aby vám dal to, aby ste sa blížili k nemu, aby ste konali službu príbytku Hospodinovho a aby ste stáli pred obcou a slúžili im?

⁹Ali vam je premalo, da je prav vas Bog Izraelov odločil iz občine Izraelove, veleč, da bodite blizu njega, da bi opravljali službo pri prebivališču GOSPODOVEM ter stopali pred občino, da jim strežete?

¹⁰A dal ti to, aby si sa priblížil ty a všetci tvoji bratia, synovia Léviho, s tebou, a hľadáte ešte i kňazstvo?

¹⁰Premalo li je da je k sebi dovolil pristop tebi in vsem bratom tvojim s teboj? Iščete li še tudi duhovništva?

¹¹Preto teraz uvidíte, čo bude, ty i celá tvoja obec, ktorí ste sa sišli na Hospodina. A ktože je Áron, že repcete proti nemu?

¹¹Zares, prav zoper GOSPODA ste se zbrali, ti in vsa družba tvoja. Kaj neki je Aron, da zoper njega mrmrate?

¹²A Mojžiš poslal zavolať Dátana a Abírama, synov Eliábových. Ale oni povedali: Nepojdeme hore.

¹²In Mojzes pošlje klicat Datana in Abirama, sinova Eliabova; a odvrneta: Midva ne greva tja gori.

¹³Či ti je to ešte málo, že si nás vyviedol sem hore zo zeme, ktorá tečie mliekom a medom, aby si nás usmrtil na púšti? Lebo chceš ešte i jako knieža panovať nad nami?

¹³Je li premalo, da si nas peljal iz dežele, v kateri teče mleko in med, da nas pomoriš v puščavi? Hočeš li se vzdigniti celo še za vladarja nad nami?

¹⁴K tomu si nás ani nevoviedol do zeme, ktorá tečie mliekom a medom, a pekne si nám dal dedičstvo, pole a vinice! Či chceš tým mužom vylúpiť oči? Nepojdeme hore.

¹⁴Saj nas nisi pripeljal v deželo, v kateri teče mleko in med, in nisi nam dal njiv in vinogradov v posest! Hočeš li še oči izdreti tem ljudem? Midva ne greva tja gori.

¹⁵Vtedy sa veľmi rozhneval Mojžiš a povedal Hospodinovi: Nepozri na ich obilnú obeť! Nevzal som od nich ani len jedného osla ani som nikomu z nich neurobil ničoho zlého.

¹⁵Tedaj se silno razsrdi Mojzes in reče GOSPODU: Ne ozri se na njih jedilno daritev. Niti osliča nisem vzel od njih in nikoli nikomur izmed njih nisem storil kaj žalega.

¹⁶A Mojžiš povedal Kórachovi: Ty i celá tvoja obec buďte pred Hospodinom, ty a oni aj Áron, zajtra.

¹⁶Nato veli Mojzes Korahu: Ti in vsa družba tvoja stopite jutri pred GOSPODA, ti, oni in Aron,

¹⁷A vezmite každý svoje kadidlo, dajte na ne kadiva a donesiete pred Hospodina každý svoje kadidlo, dvesto päťdesiat kadidiel, aj ty aj Áron, každý svoje kadidlo.

¹⁷in vsakteri vzemi kadilnico svojo in deni vanjo kadila, in prinesite pred GOSPODA vsak svojo kadilnico, torej dvestoinpetdeset kadilnic, tudi ti in Aron, vsak svojo kadilnico.

¹⁸Vtedy vzali každý svoje kadidlo a dali na ne ohňa a položil na ne kadiva a stáli pri dveriach stánu shromaždenia, i Mojžiš i Áron.

¹⁸Vzame torej vsak svojo kadilnico ter položi vanjo ognja in dene nanj kadila, in postavijo se pri vhodu shodnega šatora z Mojzesom in Aronom.

¹⁹A Kórach bol shromaždil na nich celú obec ku dveriam stánu shromaždenia. A ukázala sa sláva Hospodinova, celej obci.

¹⁹In Korah zbere zoper njiju vso občino pred vhod shodnega šatora. A slava GOSPODOVA se prikaže vsej množici.

²⁰A Hospodin hovoril Mojžišovi a Áronovi a riekol:

²⁰Tedaj ogovori GOSPOD Mojzesa in Arona, rekoč:

²¹Oddeľte sa zprostred tejto obce a zahladím ich v okamžení.

²¹Ločita se iz te občine, da jih namah pokončam!

²²Ale oni padli na svoju tvár a riekli: Ó, silný Bože, Bože duchov, každého tela, či keď zhreší jediný človek, budeš sa preto hnevať na celú obec?

²²Ona pa padeta na obličje svoje ter vzklikneta: O Bog mogočni, Bog duhov vsega mesa! Ta eden greši, in hočeš se li jeziti nad občino vso?

²³A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol:

²³Nato veli GOSPOD Mojzesu:

²⁴Hovor obci a povedz: Odstúpte naokolo od príbytku Kóracha, Dátana a Abírama.

²⁴Govori občini in reci: Umeknite se iz okoliša šatora Korahovega, Datanovega in Abiramovega.

²⁵A Mojžiš vstal a išiel k Dátanovi a k Abíramovi, a išli za ním starší Izraelovi.

²⁵In Mojzes vstane in gre k Datanu in Abiramu, in starejšine Izraelovi ga spremljajo.

²⁶Potom hovoril obci a riekol: Odstúpte, prosím, od stánov týchto bezbožných mužov a nedotknite sa ničoho, čo je ich, aby ste neboli zachvátení so všetkými ich hriechami.

²⁶In ogovori občino, rekoč: Odstopite, prosim, od šatorov teh brezbožnih ljudi in ne doteknite se nobene njih reči, da ne poginete v vseh njih grehih.

²⁷A odstúpili od príbytku Kóracha, Dátana a Abírama, zo všetkých strán. A Dátan a Abíram vyjdúc stáli pri dveriach svojich stánov aj ich ženy aj ich synovia aj ich drobné deti.

²⁷In umaknejo se od bivališč Koraha, Datana in Abirama na vseh straneh; Datan in Abiram pa prideta ven ter se postavita ob vhodu šatorov svojih s svojima ženama in s sinovi in otročiči svojimi.

²⁸A Mojžiš povedal: Po tom poznáte, že ma poslal Hospodin, aby som činil všetky tieto skutky. Lebo ich nerobím z vlastného srdca alebo z vlastného rozumu.

²⁸In Mojzes reče: Po tem spoznate, da me je GOSPOD poslal, da naj izvršim vsa ta dela, in da niso prišla iz mojega srca:

²⁹Ak títo zomrú, jako zomierajú všetci iní ľudia, alebo ak budú navštívení navštívením, akým bývajú navštívení všetci iní ľudia, vtedy ma neposlal Hospodin.

²⁹Ako umrjo ti z navadno smrtjo vseh ljudi in bodo kaznovani, kakor se kaznujejo vsi ljudje, tedaj me ni poslal GOSPOD.

³⁰Ale ak stvorí Hospodin niečo nové, čo ešte nebolo, a zem otvorí svoje ústa a pohltí ich aj všetko, čo je ich, a sostúpia živí do pekla, vtedy poznáte, že títo mužovia popudzovali Hospodina pohŕdajúc ním.

³⁰Ako pa ustvari GOSPOD novo stvar, da odpre zemlja svoje žrelo ter jih požre z vsem, kar imajo, da se živi pogreznejo v kraj mrtvih: tedaj spoznajte, da so ti možje zaničevali GOSPODA.

³¹A stalo sa, keď dohovoril všetky tie slová, že sa rozstúpila zem, ktorá bola pod nimi,

³¹In zgodi se, brž ko je izgovoril vse te besede, da razpoknejo tla pod njimi,

³²a zem otvorila svoje ústa a pohltila ich aj ich domy i všetkých ľudí, ktorých mal Kórach, i celý ich majetok.

³²in zemlja odpre svoje žrelo ter jih požre ž njih družinami in vsemi pristaši Korahovimi in z vsem, kar so imeli.

³³Tak sostúpili oni aj so všetkým, čo bolo ich, živí do pekla, a zem ich prikryla, a zahynuli zprostred shromaždenia.

³³Tako se pogreznejo z vsem, kar so imeli, živi v kraj mrtvih [Hebr. šeol.], in zemlja se zapre nad njimi, in poginili so izmed občine.

³⁴A všetok Izrael, všetci, ktorí boli vôkol nich, utekali na ich krik, lebo vraveli: Aby i nás nepohltila zem!

³⁴In vsi Izraelci, ki so bili okoli njih, zbeže ob njih vpitju; zakaj dejali so: Da nas ne požre zemlja!

³⁵A oheň vyšiel od Hospodina a strávil tých dvesto päťdesiat mužov, ktorí obetovali to kadivo.

³⁵Pa tudi ogenj šine od GOSPODA in požre tistih dvesto in petdeset mož, ki so darovali kadilo.

³⁶A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol:

³⁶Tedaj ogovori GOSPOD Mojzesa, rekoč:

³⁷Povedz Eleazárovi, synovi Árona, kňaza, aby posbieral tie kadidlá z toho pohoreniska, a oheň rozmec ta preč, lebo sú sväté,

³⁷Véli Eleazarju, sinu Arona duhovnika, naj pobere kadilnice na pogorišču, ogenj pa raztresi tja daleč; kajti posvečene so,

³⁸totiž kadidlá tých hriešnikov, ktorí hrešili proti svojim vlastným dušiam, a spravia z nich kuté tablice na okrytie oltára, lebo ich doniesli pred Hospodina, a preto sú sväté a budú na znamenie synom Izraelovým.

³⁸namreč kadilnice onih grešnikov, ki so grešili zoper duše svoje, in razkuj jih na široke ploče v prevleko oltarja; ker so v njih darovali pred GOSPODOM, zato so svete, in naj bodo v znamenje sinovom Izraelovim.

³⁹Vtedy pobral Eleazár, kňaz, medené kadidlá, ktoré doniesli tí, ktorí boli spálení, a rozkovali ich na plechy, určené na okrytie oltára,

³⁹Vzame torej Eleazar, duhovnik, bronaste kadilnice, v katerih so darovali tisti, ki jih je požrl ogenj, in jih razkuje v prevleko oltarja:

⁴⁰a bolo to na pamiatku synom Izraelovým, aby sa nepriblížil nikto cudzí, kto by nebol z rodu Áronovho, aby kadil kadivo pred Hospodinom, aby nebol spálený jako Kórach a jako jeho rota, tak ako mu hovoril Hospodin skrze Mojžiša.

⁴⁰za spomin sinovom Izraelovim, da naj ne pristopa zažigat kadila pred GOSPODOM noben nepoklicanec, ki ni iz rodu Aronovega, ker bi se mu zgodilo kakor Korahu in družbi njegovi - kakor mu je bil naročil GOSPOD po Mojzesu.

⁴¹No, potom druhého dňa reptala celá obec synov Izraelových na Mojžiša a na Árona a vraveli: Vy ste usmrtili ľud Hospodinov.

⁴¹A drugi dan je mrmrala vsa občina sinov Izraelovih zoper Mojzesa in Arona, govoreč: Vidva sta usmrtila ljudstvo GOSPODOVO.

⁴²A stalo sa, keď sa shromaždila obec na Mojžiša a na Árona a obrátili sa k stánu shromaždenia, tu hľa, pokryl ho oblak, a ukázala sa sláva Hospodinova.

⁴²In zgodi se, ko se je vsa množica zbirala zoper Mojzesa in Arona, da se ozro proti shodnemu šatoru, in glej, oblak ga pokrije in slava GOSPODOVA se prikaže.

⁴³A Mojžiš a Áron prišli pred stán shromaždenia.

⁴³V tem prideta Mojzes in Aron k pročelju shodnega šatora.

⁴⁴A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol:

⁴⁴In GOSPOD ogovori Mojzesa, rekoč:

⁴⁵Vyjdite zprostred tejto obce, a zahladím ich v okamihu. A padli obaja na svoju tvár.

⁴⁵Umeknita se izmed te občine, da jih namah pokončam. Tedaj padeta na obličje svoje;

⁴⁶Vtedy povedal Mojžiš Áronovi: Vezmi kadidlo, daj naň ohňa s oltára, polož kadiva a idi rýchle k obci a pokry na nich hriech, lebo vyšiel prudký hnev od tvári Hospodinovej, začala rana.

⁴⁶In Mojzes veli Aronu: Vzemi kadilnico svojo in položi vanjo ognja z oltarja in deni nanj kadila in hitro nesi med občino ter stóri spravo zanje, zakaj jeza je že prišla od GOSPODA, šiba že razsaja.

⁴⁷Tu vzal Áron, ako hovoril Mojžiš, a bežal doprostred shromaždenia, a hľa, rana už bola začala v ľude, a tedy dajúc kadiva pokryl na ľude hriech.

⁴⁷Aron jo vzame, kakor je Mojzes rekel, in teče med zbor, in glej, šiba je že pokončavala med ljudstvom, in dene vanjo kadila ter stori spravo.

⁴⁸A stál medzi mŕtvymi a medzi živými, a rana bola zastavena.

⁴⁸In stal je med mrtvimi in živimi, in šiba je bila ustavljena.

⁴⁹A tých, ktorí pomreli ranou, bolo štrnásť tisíc sedemsto krome tých, ktorí zomreli pre Kóracha.

⁴⁹Tistih pa, ki so umrli v tem pomoru, je bilo štirinajst tisoč in sedemsto, razen onih, ki so umrli zaradi Koraha.In Aron se vrne k Mojzesu k vratom shodnega šatora, in šiba je bila ustavljena.

⁵⁰Potom sa navrátil Áron k Mojžišovi ku dveriam stánu shromaždenia, a rana bola zastavená.

⁵⁰In Aron se vrne k Mojzesu k vratom shodnega šatora, in šiba je bila ustavljena.