¹A Mojžiš povedal synom Izraelovým všetko tak, ako to jemu prikázal Hospodin.

¹In Mojzes je govoril poglavarjem nad rodovi sinov Izraelovih takole: To je, kar je zapovedal GOSPOD:

²A Mojžiš hovoril hlavám pokolení synov Izraelových a riekol: Toto je to, čo prikázal Hospodin:

²Ko stori kdo obljubo GOSPODU ali priseže, da veže v dolžnost svojo dušo, naj ne pogazi besede svoje, temuč stori vse, kar je prišlo iz ust njegovih.

³Keby muž sľúbil Hospodinovi sľub alebo keby prísahou zaviazal svoju dušu na niečo, nezruší svojho slova; všetko, jako čo vyšlo z jeho úst, tak učiní.

³Ko pa ženska stori obljubo GOSPODU in se zaveže v dolžnost, ko biva še v hiši očeta svojega, v mladosti svoji,

⁴A keby žena sľúbila Hospodinovi sľub a zaviazala by sa nejakým záväzkom v dome svojho otca vo svojej mladosti,

⁴in oče njen čuje njeno obljubo in zavezo, s katero je zavezala dušo svojo, pa molči proti njej: tedaj naj veljajo vse njene obljube in vse vezi, s katerimi je zavezala dušo svojo.

⁵a keby jej otec počul jej sľub a jej záväzok, ktorým zaviazala svoju dušu, a mlčal by jej na to, stáť budú všetky jej sľuby, a bude stáť i každý záväzok, ktorým zaviazala svoju dušu.

⁵Ako pa ji njen oče brani v dan, kadar to sliši, ne velja nobena njenih obljub in vezi, s katerimi je zavezala svojo dušo; GOSPOD pa ji oprosti, zato ker ji je branil njen oče.

⁶Ale keby jej bránil jej otec toho dňa, ktorého to počul, nebude stáť niktorý jej sľub ani záväzok, ktorým zaviazala svoju dušu, a Hospodin jej odpustí, lebo jej zabránil jej otec.

⁶Ako se omoži, pa ima obljubo na sebi ali kako nepremišljeno besedo ustnic svojih, s čimer je zavezala svojo dušo,

⁷Ak je vydatá za muža a má svoje sľuby na sebe, alebo keby niečo nerozmyslene vyriekly jej rty, čím by zaviazala svoju dušu,

⁷in njen mož začuje to, pa ji nič ne reče v dan, kadar to sliši: tedaj naj veljajo obljube in vezi, s katerimi je obvezala dušo svojo.

⁸a počul by to jej muž a mlčal by jej toho dňa, ktorého to počul, stáť budú jej sľuby, i jej záväzky, ktorými zaviazala svoju dušu, stáť budú.

⁸Ako pa ji njen mož brani v dan, kadar to sliši, razveljavi s tem obljubo, ki je na njej, in nepremišljeno besedo njenih ustnic, s katero je zavezala dušo svojo, in GOSPOD ji odpusti.

⁹Ale keby toho dňa, ktorého to počuje jej muž, jej to zbraňoval a zrušil by jej sľub, ktorý vzala na seba, i to, čo nerozmyslene vyriekly jej rty, čím zaviazala svoju dušu, Hospodin jej odpustí.

⁹Pri obljubi vdove ali ločene od moža ostani zanjo v veljavi vse, s čimer je zavezala svojo dušo.

¹⁰A čo do sľubu vdovy alebo zahnanej, všetko, čím by zaviazala svoju dušu, stáť bude u nej.

¹⁰In če katera v hiši svojega moža stori obljubo ali zaveže s prisego dušo svojo,

¹¹Ale keby sľúbila v dome svojho muža alebo keby nejakým záväzkom zaviazala svoju dušu s prísahou,

¹¹in njen mož to sliši, pa ji nič ne reče in ne brani, tedaj veljajo vse obljube njene in vse vezi, s katerimi je zavezala dušo svojo.

¹²a keby to počul jej muž a mlčal jej, nezbraňoval jej, stáť budú všetky jej sľuby, a každý záväzok, ktorým zaviazala svoju dušu, stáť bude.

¹²Ako pa jih kakorkoli razveljavi njen mož v dan, kadar o njih zasliši, tedaj ne bo veljalo nič tega, kar je prišlo iz njenih usten gledé obljub ali vezi, s katerimi bi bila zavezala dušo svojo; njen mož jih je razveljavil, in GOSPOD ji odpusti.

¹³Ale keby ich zrušil jej muž toho dňa, ktorého ich počul, nebude stáť nič z toho, čo vyšlo cez jej rty, čo do jej sľubov a čo do nejakého záväzku jej duše. Jej muž ich zrušil, a Hospodin jej odpustí.

¹³Vsaktero obljubo in vsaktero vežočo prisego duši v pokoro sme njen mož potrditi ali razveljaviti.

¹⁴Čo do jakéhokoľvek sľubu alebo čo do jakejkoľvek prísahy nejakého záväzku trápiť dušu: jej muž to postaví alebo jej muž to zruší.

¹⁴Če molči njen mož in ji nič ne reče od dne do dne, potrjuje s tem vse obljube njene ali vse vezi, ki so na njej; potrdil jih je, ker jih je slišal, pa molčal.

¹⁵Ale ak mlčal jej muž odo dňa ku dňu, vtedy potvrdil všetky jej sľuby alebo všetky jej záväzky, ktoré sú na nej, potvrdil ich, lebo jej mlčal toho dňa, ktorého to počul.

¹⁵Ako pa jih ovrže pozneje, potem ko jih je slišal, bo nosil njeno krivico.To so postave, ki jih je GOSPOD zapovedal Mojzesu zastran moža in njegove žene, zastran očeta in njegove hčere v mladosti njeni, dokler biva v hiši očeta svojega.

¹⁶A keby ich potom, neskoršie zrušil, keď ich už počul, ponesie jej neprávosť.

¹⁶To so postave, ki jih je GOSPOD zapovedal Mojzesu zastran moža in njegove žene, zastran očeta in njegove hčere v mladosti njeni, dokler biva v hiši očeta svojega.

¹⁷To sú ustanovenia, ktoré prikázal Hospodin Mojžišovi o veciach medzi mužom a jeho ženou, medzi otcom a jeho dcérou v jej mladosti v dome jej otca.