¹Pieseň na cestu hore do Jeruzalema. Keď viedol Hospodin zpät zajatých Siona, bolo nám to tak, ako keby sa nám bolo snívalo.

¹{Pesem stopinj.} Ko je GOSPOD nazaj peljal jetnike sionske, nam je bilo kakor v sanjah.

²Vtedy boly naše ústa naplnené smiechom a náš jazyk plesaním. Vtedy povedali medzi národami: Veliké veci učinil s nimi Hospodin!

²Tedaj so se smeha napolnila usta naša in jezik naš z radostnim petjem. Tedaj so rekli med pogani: Veličastne reči je ž njimi storil GOSPOD!

³Áno, Hospodin učinil s nami veľké veci, a preto sme sa radovali.

³Veličastne reči je storil z nami GOSPOD, veseli smo bili!

⁴Navráť, Hospodine, našich zajatých ako potoky na juhu.

⁴Pripelji nazaj, o GOSPOD, jetnike naše kakor potoke v suho deželo!

⁵Tí, ktorí sejú so slzami, budú žať s plesaním.

⁵Kateri sejejo s solzami, z radostnim bodo želi petjem.Kdorkoli hodi semtertja z jokom, noseč seme za setev, vrne se domov z glasnim petjem, noseč snope svoje.

⁶Ta ide pomaly a plače ten, kto rozsieva semeno, ale potom istotne prijde s plesaním nesúc svoje snopy.

⁶Kdorkoli hodi semtertja z jokom, noseč seme za setev, vrne se domov z glasnim petjem, noseč snope svoje.