1Pieseň na cestu hore do Jeruzalema. Hospodine, pamätaj na Dávida, na všetko jeho trápenie,
1{Pesem stopinj.} Spominjaj se, o GOSPOD, Davidu vsega truda njegovega!
2ktorý prisahal Hospodinovi, dal Všemohúcemu Jakobovmu sľub:
2Kako je prisegel GOSPODU, obljubil Mogočnemu Jakobovemu:
3Nevojdem do stánu svojho domu; nevyjdem na posteľ svojho ležišťa;
3Ne pojdem v hiše svoje šator, ne stopim na posteljo ležišča svojega,
4istotne nedám usnúť svojim očiam ani zdriemnuť svojim víčkam,
4spanja ne dam očem svojim, dremanja trepalnicam svojim,
5dokiaľ nenajdem Hospodinovi miesta, príbytku Všemohúcemu Jakobovmu!
5dokler ne najdem mesta za GOSPODA, bivališča za Mogočnega Jakobovega!
6Hľa, počuli sme o ňom v Efrate; našli sme ho na poliach Jaara.
6Glej, skrinja zaveze je bila, kakor smo slišali, v Efrati, našli smo jo na poljanah Jaarskih.
7Vojdime do jeho príbytkov; klaňajme sa podnožiu jeho nôh!
7Pojdimo v šatore njegove, priklanjajmo se pred nog njegovih podnožjem!
8Povstaň Hospodine, a idi na miesto svojho odpočinutia, ty i truhla tvojej sily.
8Vstani, GOSPOD, stopi v počivališče svoje, ti in skrinja moči tvoje!
9Tvoji kňazi nech oblečú spravedlivosť, a tvoji svätí nech plesajú!
9Duhovniki tvoji naj se oblečejo s pravičnostjo in sveti tvoji naj pojó veselo.
10Pre Dávida, svojho služobníka, neodvráť tvári svojho pomazaného!
10Zavoljo Davida, hlapca svojega, ne zavrni maziljenca svojega obličja!
11Hospodin prisahal Dávidovi a vravel pravdu, od ktorej sa nevráti: Z plodu tvojho života posadím ti na tvoj trón.
11Prisegel je GOSPOD Davidu resnico, od katere ne bo odstopil: „Od sadú telesa tvojega posadim na prestol tvoj.
12Ak budú tvoji synovia ostríhať moju smluvu a moje svedoctvá, ktorým ich budem učiť, budú aj ich synovia sedieť na tvojom tróne až na veky.
12Ako se bodo držali zaveze moje sinovi tvoji in pričevanj mojih, katerih jih bom učil, bodo tudi njih sinovi vekomaj sedeli na prestolu mojem.“
13Lebo Hospodin si vyvolil Sion, oň si žiada za svoj príbytok, ako povedal:
13Zakaj GOSPOD je izvolil Sion, želel si ga je za prebivališče svoje:
14Toto bude miestom môjho odpočinutia až na veky; tu budem bývať, lebo oň si žiadam.
14To je počivališče moje vekomaj, tu bom prebival, ker njega sem si želel.
15Jeho potravu istotne a hojne požehnám; jeho chudobných nasýtim chlebom;
15Hrano njegovo bom bogato blagoslovil, potrebne njegove nasitim s kruhom;
16jeho kňazov oblečiem v spasenie, a jeho svätí budú a istotne budú plesať.
16in duhovnike njegove oblečem z zveličanjem, in sveti njegovi bodo veselo peli.
17Tam dám vyrásť rohu Dávidovmu a pripravím svojmu pomazanému sviecu.
17Storim, da tam požene rog Davidu, kjer sem pripravil svetilo maziljencu svojemu.Sovražnike njegove ogrnem s sramoto, nad njim pa bo cvetel venec njegov.
18Jeho nepriateľov odejem hanbou, a nad ním bude kvitnúť jeho koruna.
18Sovražnike njegove ogrnem s sramoto, nad njim pa bo cvetel venec njegov.