¹Náčelníkovi speváckeho sboru. Žalm Dávidov.

¹{Načelniku godbe. Psalm Davidov.} Pri tebi, GOSPOD, iščem zavetja; naj ne bodem osramočen vekomaj; po pravičnosti svoji me osvobodi.

²K tebe, Hospodine, sa utiekam, nedaj, aby som sa musel hanbiť, na veky! Vysloboď ma vo svojej spravedlivosti!

²Nagni k meni uho svoje, hitro me otmi; skala pribežališča mi bodi, trden grad, da se rešim.

³Nakloň ku mne svoje ucho! Rýchle ma vytrhni a buď mi pevnou skalou a ohradeným domom, aby si ma zachránil.

³Kajti skala moja si in trdnjava moja, torej zavoljo imena svojega me vodi in me spremljaj.

⁴Lebo mojou skalou a mojím hradom si ty, a pre svoje meno ma voď a sprevoď!

⁴Izpelji me iz mreže, katero so skrili zoper mene, saj ti si obrana moja.

⁵Vyveď ma zo siete, ktorú mi ukryli, lebo ty si mojou pevnosťou.

⁵V roko tvojo izročam duha svojega. Odrešil si me, o GOSPOD, resnice Bog mogočni.

⁶Do tvojej ruky porúčam svojho ducha, lebo si ma vykúpil, Hospodine, Bože, silný a verný.

⁶Sovražim nje, ki časté ničemurnosti prazne, jaz pa upam v GOSPODA.

⁷Nenávidím tých, ktorí pozorujú na ničomnú márnosť; ale ja sa nadejem na Hospodina.

⁷Radoval se bom in veselil usmiljenja tvojega, ker si se ozrl na siromaštvo moje, spoznal duše moje stiske;

⁸Veseliť a radovať sa budem v tvojej milosti, pretože si videl moje trápenie; znal si v súžení moju dušu

⁸in nisi me izdal sovražniku v roko, a v prostoren kraj si postavil noge moje.

⁹a nevydal si ma do ruky nepriateľa a postavil si moje nohy na priestranstve.

⁹Usmili se me, GOSPOD, ker v stiski sem, od žalovanja hira oko moje, duša moja in telo moje:

¹⁰Zmiluj sa nado mnou, Hospodine, lebo mi je úzko; moje oko zomdlelo od trápenia, moja duša i celé moje telo.

¹⁰Kajti v žalosti je minilo življenje moje in leta moja v zdihovanju; vsled moje krivice hira krepkost moja in kosti moje ginejo.

¹¹Lebo môj život hynie v žalosti, a moje roky unikajú vo vzdychaní; moja sila klesá pre moju neprávosť, a moje kosti práhnu.

¹¹Zavoljo vseh sovražnikov svojih sem prišel v zasmeh, da, celo sosedom svojim, strah pa sem znancem svojim; ko me zagledajo zunaj, beže od mene.

¹²Pre všetkých a tak mnohých svojich protivníkov som potupou, a svojmu súsedovi zvlášte, a postrachom svojim známym; tí, ktorí ma vonku vídavajú, utekajú predo mnou.

¹²V pozabljenje me zagreba srce kakor mrtvega, postal sem kakor orodje podrto.

¹³Zabudnutý som ako mŕtvy, ktorý vyšiel z pamäti; som ako nádoba, ktorá berie zkazu.

¹³Kajti zasramovanje čujem od mnogih, strašenje od vseh strani; posvetujoč se skupaj zoper mene, mislijo, kako bi prestregli dušo mojo.

¹⁴Lebo som počul vravu mnohých, strach ho vraj obňal zo všetkých strán, keď sa spolu radili proti mne a snovali plány vziať moju dušu.

¹⁴Jaz pa upam v tebe, GOSPOD, govorim: Bog moj si ti.

¹⁵Ale ja sa nadejem na teba, Hospodine; povedal som: Ty si môj Bôh.

¹⁵V rokah tvojih so časi moji; otmi me iz rok sovražnikov mojih in preganjalcev mojih.

¹⁶V tvojej ruke sú moje časy. Vytrhni ma z ruky mojich nepriateľov a z moci tých, ktorí ma prenasledujú.

¹⁶Daj, da sveti obličje tvoje nad tvojim hlapcem, reši me po milosti svoji.

¹⁷Daj, aby svietila tvoja tvár na tvojho služobníka; zachráň ma vo svojej milosti!

¹⁷GOSPOD, naj ne pridem v sramoto, ker tebe kličem; osramočeni naj bodo brezbožni in molče naj gredo v pekel.

¹⁸Hospodine, nedopusť, aby som sa musel hanbiť, lebo volám na teba. Nech sa hanbia bezbožníci, nech umĺknu, vrhnutí do pekla.

¹⁸Onemé naj ustne lažnive, ki govoré zoper pravičnega trdo, z napuhom in zaničevanjem.

¹⁹Nech zanemejú lživé rty, ktoré hovoria na spravedlivého tvrdé veci v pýche a v pohŕdaní.

¹⁹O, kako obila je dobrota tvoja, ki jo hraniš njim, kateri se te bojé, in jo izkazuješ njim, kateri pribegajo k tebi, vpričo otrok človeških.

²⁰Jaké veľké a mnohé je tvoje dobré, ktoré si ukryl pre tých, ktorí sa ťa boja, to, čo si učinil pre tých, ktorí sa utiekajú k tebe, pred synmi človeka!

²⁰Skrivaš jih v skrivališču obličja svojega pred zarotami ljudi, varuješ jih v koči svoji prepira jezikov.

²¹Skryješ ich v skrýši svojej tvári pred mätežou človeka; ukryješ ich vo svojom stáne pred svárom jazykov.

²¹Hvaljen bodi GOSPOD, ker mi je izkazal čudovito milost svojo v utrjenem mestu.

²²Požehnaný Hospodin, lebo mi učinil predivnú milosť v ohradenom meste.

²²Jaz sem bil sicer rekel v malodušnosti svoji: Iztrebljen sem izpred oči tvojih. Vendar si slišal molitev mojih glas, ko sem k tebi vpil.

²³Ale ja som bol povedal vo svojom predesení: Odrezaný som zpred tvojich očí. Avšak ty si počul hlas mojich pokorných prosieb, keď som volal na teba o pomoc.

²³Ljubite GOSPODA, vsi svetniki njegovi: GOSPOD hrani zvestobo in povrača preobilo njemu, ki ravna ošabno.Močni bodite in naj se vam ohrabri srce, vi vsi, ki čakate GOSPODA.

²⁴Milujte Hospodina, všetci jeho svätí, lebo Hospodin ostríha verných a hojne odpláca tomu, ktorý robí pýchu.

²⁴Močni bodite in naj se vam ohrabri srce, vi vsi, ki čakate GOSPODA.

²⁵Buďte zmužilí, a on posilní vaše srdce, všetci vy, ktorí očakávate na Hospodina!