1Náčelníkovi speváckeho sboru. Žalm synov Kórachových, vyučujúci.
1{Načelniku godbe. Psalm sinov Korahovih. Pouk.} O Bog, z ušesi svojimi smo slišali, očetje naši so nam pripovedovali, kako delo si storil v njih časih, v časih starodavnih.
2Bože, svojimi ušami sme slýchali, naši otcovia nám rozprávali. Dielo si vykonal za ich dní, za dávnych dní.
2Ti si z roko svojo izgnal poganske narode in naselil njé, zatrl si ljudstva in razširil njé.
3Ty si svojou rukou vyhnal pohanov a ich si osadil; porazil si národy a ich si rozplodil.
3Niso namreč z mečem svojim dobili dežele v oblast, in njih rama jim ni dala rešenja, marveč desnica tvoja in rama tvoja in obličja tvojega luč, ker blagovoljen si jim bil.
4Lebo neopanovali dedične zeme svojím mečom, ani im nepomohlo ich rameno, ale tvoja pravica a tvoje rameno a svetlo tvojej tvári, pretože si ich ľúbil.
4Ti sam si kralj moj, o Bog: Pošlji vsakršno rešenje Jakobu.
5Ty, ty si môj Kráľ, ó, Bože! Prikáž hojnému spaseniu Jakobovmu.
5S teboj poderemo na tla zatiralce svoje, v imenu tvojem pogazimo nje, ki se vzpenjajo zoper nas.
6V tebe pokolieme svojich protivníkov a v tvojom mene pošliapeme tých, ktorí povstávajú proti nám.
6Ker na lok svoj se ne zanašam, in meč moj me ne reši.
7Lebo sa nenadejem na svoje lučište, ani ma nezachráni môj meč.
7Ali ti nas otimlješ zatiralcev naših in sovražilce naše osramočuješ.
8Ale ty si nás vše zachránil od našich protivníkov a zahanbil si tých, ktorí nás nenávideli.
8Z Bogom se hvalimo vse dni in ime tvoje bomo slavili vekomaj. (Sela.)
9Bohom sa chválime každý deň, a tvoje meno, ó, Bože, budeme chváliť na veky. Sélah.
9Zdaj pa si nas zavrgel in izdal v sramoto in ne hodiš z našimi vojskami.
10No, hľa, odvrhol si nás a zahanbil a nevychádzaš s našimi vojskami.
10Storil si, da smo se umaknili sovražniku, in neprijatelji naši si kopičijo plen.
11Obrátil si nás nazpät od protivníka, a tí, ktorí nás nenávidia, rozchvátali si naše imanie.
11Izdal si nas kakor ovce v hrano in med pogane si nas razkropil.
12Dal si nás, aby sme boli jako ovce na zjedenie, a rozptýlil si nás medzi pohanmi.
12Prodal si ljudstvo svoje za malo in povišal nisi cene njegove.
13Predal si svoj ľud za nič a nežiadal si za nich veľkého predajného.
13Izpostavil si nas v zasrambo sosedom našim, v zasramovanje in zasmehovanje njim, ki so okoli nas.
14Učinil si to, aby sme boli svojim súsedom za potupu, za posmech a za útržku tým, ktorí bývajú vôkol nás.
14Za pregovor si nas postavil med narodi in da ljudstva majejo z glavo nad nami.
15Učinil si nás porekadlom medzi pohanmi a spôsobil si to, aby medzi národami krútili hlavou nad nami.
15Ves dan mi je nečast moja pred očmi in obličja mojega sramota me pokriva.
16Každý deň je môj stud predo mnou, a hanba mojej tvári ma pokrýva
16Zaradi glasu zasramovalca in preklinjalca, spričo sovražnika in maščevalca.
17pre hlas potupujúceho a rúhajúceho sa, pre zlostnú tvár nepriateľa a pomstiaceho sa.
17Vse to nas je zadelo, in vendar te nismo pozabili niti nezvesto ravnali proti zavezi tvoji.
18To všetko prišlo na nás, avšak sme nezabudli na teba ani sme klamom neporušili tvojej smluvy.
18Ni se umeknilo srce naše in stopinja naša ni zavila v stran od steze tvoje,
19Naše srdce neustúpilo zpät, ani náš krok neuhnul od tvojej stezky,
19da si nas tako potrl v kraju šakalov in pokril s senco smrti.
20keď si nás aj zdrvil na mieste šakalov a pokryl si nás tôňou smrti.
20Ko bi bili pozabili ime Boga svojega in iztegnili roke svoje k bogu tujemu,
21Keby sme boli zabudli na meno svojho Boha a rozprestreli ruky k cudziemu bohu,
21ali bi ne bil Bog tega poiskal? Saj on pozna srca skrivnosti.
22či by toho nevyhľadal Bôh?! Lebo veď on zná tajnosti srdca.
22Toda zavoljo tebe nas moré ves dan, cenijo nas kakor ovce za klanje.
23Lebo pre teba sme vraždení každého dňa, považovaní sme za ovce na zabitie.
23Zbúdi se, zakaj spiš, o Gospod? Vstani, ne zametaj nas na večno!
24Precítni! Prečo spíš, ó, Pane? Prebuď sa; nezamietaj na večnosť!
24Zakaj skrivaš obličje svoje, pozabljaš bedo našo in zatiranje naše?
25Prečo skrývaš svoju tvár? A prečo zabúdaš na naše trápenie a na náš útisk?
25Ker v prah je ponižana duša naša, tal se je prijelo telo naše.Vstani na pomoč nam in reši nas zavoljo milosti svoje.
26Lebo naša duša je zohnutá až do prachu, a náš život je držaný pri zemi.
26Vstani na pomoč nam in reši nas zavoljo milosti svoje.
27Povstaň nám na pomoc a vykúp nás pre svoju milosť!