1Náčelníkovi speváckeho sboru na neginót; na nápev: Ôsma... Žalm Dávidov.
1{Načelniku godbe; s strunami, za globoke glasove. Psalm Davidov.} GOSPOD, v jezi svoji me ne karaj, niti v srdu svojem me ne kaznuj.
2Hospodine, nekáraj ma vo svojom hneve a netresci ma vo svojej prchlivosti!
2Milosten mi bodi, GOSPOD, ker opešal sem, ozdravi me, GOSPOD, ker preplašene so kosti moje
3Zmiluj sa nado mnou, Hospodine, lebo som zomdlený; uzdrav ma, Hospodine, lebo moje kosti sa chvejú zdesením;
3in duša moja je preplašena silno – ti pa, o GOSPOD, doklej?
4aj moja duša sa veľmi chveje. A ty, ó, Hospodine, dokedy?!-
4Povrni se, GOSPOD, otmi dušo mojo, reši me zaradi milosti svoje.
5Navráť sa zase, Hospodine, vytrhni moju dušu; zachráň ma pre svoju milosť.
5Kajti spomina nate v smrti ni, v grobu [Hebr. šeol.] kdo bi te slavil?
6Lebo v smrti nieto rozpomienky na teba, a kto ťa bude oslavovať v hrobe?!
6Utrujen sem v zdihovanju svojem, vsako noč močim s solzami posteljo svojo, plava mi ležišče v solzah preobilih.
7Ustal som vo svojom úpení; každú noc máčam svoju posteľ slzami, slzami polievam svoje ležište.
7Otemnelo je od žalovanja oko moje, postaralo se je zbok zatiralcev mojih.
8Moja tvár uvädla od trápenia, zostárla pre všetkých a tak mnohých mojich protivníkov.
8Poberite se od mene vsi, ki delate krivico, ker GOSPOD je slišal mojega joka glas.
9Odstúpte odo mňa všetci, ktorí páchate neprávosť, lebo Hospodin počul hlas môjho plaču,
9Slišal je GOSPOD prošnjo mojo, GOSPOD sprejme molitev mojo.Osramočeni bodo in silno se preplašijo vsi sovražniki moji, odriniti morajo v sramoti naglo.
10áno, počul Hospodin moju pokornú prosbu; Hospodin prijal moju modlitbu.
10Osramočeni bodo in silno se preplašijo vsi sovražniki moji, odriniti morajo v sramoti naglo.
11Hanbiť sa budú a zdesení súc budú sa veľmi triasť všetci moji nepriatelia. Nazpät sa obrátia a budú sa hanbiť razom.