1Náčelníkovi speváckeho sboru na nápev: Ľalie. Dávidov.
1{Načelniku godbe; kakor ‚Lilije‘. Psalm Davidov.} Reši me, o Bog, ker vode so mi prišle že do duše.
2Zachráň ma, Bože, lebo mi došly vody až po dušu.
2Pogrezam se v blato pregloboko, kjer ni tal pod nogo, zašel sem v globočino vodá, roj valov pritiska name.
3Hrúžam sa v hlbokom bahne, a nieto na čom zastať. Vošiel som do hlbín vôd, a zalial ma valiaci sa prúd.
3S kričanjem sem se utrudil, vnelo se je grlo moje, oči moje pešajo, ko čakam svojega Boga.
4Ustal som od svojho volania; moje hrdlo vyschlo; moje oči zomdlely, kým očakávam na svojho Boha.
4Več jih je, nego glave moje las, ki me črté brez vzroka, močni so, ki me hočejo uničiti, sovražniki mi po krivici; česar nisem vzel, me silijo vrniti.
5Tých, ktorí ma nenávidia bez príčiny, je viac ako vlasov na mojej hlave. Zmocneli tí, ktorí sa usilujú ma zničiť, moji lživí nepriatelia. Čoho som neulúpil, mám potom vrátiť.
5O Bog, ti poznaš nespamet mojo in prestopki moji ti niso skriti.
6Bože, ty znáš môj nerozum, a moje previnenia nie sú skryté pred tebou.
6Ne bodi jih spričo mene sram, ki tebe čakajo, o Gospod, GOSPOD nad vojskami; rdečica naj ne oblije zaradi mene njih, ki iščejo tebe, Bog Izraelov.
7Nech sa nehanbia pre mňa tí, ktorí očakávajú na teba, Pane, Hospodine Zástupov; nech sa nestydia mojou vinou tí, ktorí ťa hľadajú, ó, Bože Izraelov!
7Zakaj zavoljo tebe prenašam zasmehovanje, sramota je pokrila obličje moje.
8Lebo pre teba nesiem pohanenie, pre teba pokryl stud moju tvár.
8Tujec sem postal bratom svojim in neznanec matere svoje sinovom.
9Cudzím som sa stal svojim bratom a neznámym svojej matky synom.
9Kajti gorečnost za hišo tvojo me je razjedla, in zasmehovanje njih, ki tebe zasmehujejo, je zadelo mene.
10Lebo ma zožiera horlivosť za tvoj dom, a hanenia haniacich teba padly na mňa.
10Ko sem jokal in s postom pokoril dušo svojo, bilo mi je le v zasmehovanje.
11Ak plačem trápiac pôstom svoju dušu, je mi to na potupu.
11Ko sem se oblačil v raševino, tedaj sem jim bil v pregovor.
12A keď miesto rúcha beriem na seba smútočné vrece, vtedy som im porekadlom.
12O meni govoričijo, kateri posedajo pri vratih, za pesem pa sem njim, ki pijejo opojno pijačo.
13Zlé hovoria o mne tí, ktorí sedia v bráne, a pesničkou k hudbe som tým, ktorí pijú opojný nápoj.
13Jaz pa – prošnja moja je do tebe, GOSPOD, ob času milosti. O Bog, po obilosti milosti svoje me usliši, po zveličalni resnici svoji.
14Ale ja k tebe odosielam svoju modlitbu, Hospodine; nech je to príjemný čas; Bože, pre mnohú svoju milosť ozvi sa mi, pre vernosť svojho spasenia.
14Potegni me iz blata, da se ne pogreznem, otet naj bodem sovražilcev svojih in iz globočin vodá.
15Vytrhni ma z blata, aby som sa nepohrúžil! Nech som vytrhnutý od tých, ktorí ma nenávidia, a z hlbokostí vôd.
15Valovje vodá naj me ne potopi in globočina naj me ne pogoltne, in jama naj ne zapre žrela svojega nad mano.
16Nech ma nezaleje valiaci sa prúd vody, nech ma nepohltí hlbina, a nech nezavrie jama nado mnou svojich úst!
16Odgovóri mi, GOSPOD, ker dobra je milost tvoja, po obilosti usmiljenja svojega ozri se v me.
17Ozvi sa mi, Hospodine, lebo je dobrá tvoja milosť. Podľa množstva svojho milosrdenstva pohliadni na mňa!
17In ne skrivaj obličja svojega svojemu hlapcu, ker v stiski sem, hitro mi odgovóri!
18A neskrývaj svojej tvári pred svojím služobníkom, lebo mi je úzko. Rýchle sa mi ohlás.
18Približaj se duši moji, reši jo, zavoljo sovražnikov mojih me odkupi!
19Priblíž sa mojej duši; vyprosti ju! Vykúp ma pre mojich nepriateľov!
19Ti poznaš zasramovanje moje in mojo sramoto ter nečast mojo, pred teboj so vsi sovražniki moji.
20Ty znáš moje pohanenie, moju hanbu a môj stud; pred tebou sú všetci moji protivníci.
20Sramotenje je potrlo srce moje in hudo sem bolan; in čakal sem, da bi me kdo miloval, pa ni bilo nikogar, čakal sem tolažiteljev, pa jih nisem dobil.
21Pohanenie skrúšilo moje srdce, a preto som zronený. Keď čakám, že ma niekto poľutuje, nieto nikoho, a keď čakám na tešiteľov, nenachádzam ich.
21Dá, za jed so mi dali žolča in v žeji moji so mi dali piti octa.
22Ale mi dali miesto pokrmu žlče, a v mojej žízni ma napájali octom.
22Njih miza bodi pred njimi za zanko in brezskrbno njih življenje za zadrgo.
23Nech im je ich stôl pred nimi osídlom a ich pokojnému životu bezstarostnému smečkou.
23Otemné naj njih oči, da ne vidijo, in daj, da ledja njih omahujejo neprestano.
24Nech sa zatmia ich oči tak, aby nevideli, a daj to, aby sa ich bedrá stále klátily od bremena.
24Izlij nanje jezo svojo in srd tvoj naj jih dohiti.
25Vylej na nich svoj prudký hnev, a nech ich dostihne páľa tvojho hnevu!
25Pusto bodi njih bivališče, v šatorih njih ne bodi prebivalca.
26Ich príbytok nech je pustý a nech nie je nikoho, kto by býval v ich stánoch;
26Kajti preganjajo njega, ki si ga ti udaril, in spletajo pripovedke o bolečini prebodencev tvojih.
27lebo prenasledujú toho, ktorého si ty zbil, a rozprávajú o bolesti tvojich smrteľne zranených.
27Pridevaj krivico njih krivici, in ne dosežejo naj pravičnosti tvoje.
28Pridaj neprávosť k ich neprávosti, a nech nevojdú do tvojej spravedlivosti.
28Izbrišejo naj se iz življenja knjige, in s pravičnimi naj se ne zapišejo.
29Nech sú vytretí z knihy života a nech nie sú zapísaní spolu so spravedlivými!
29Jaz pa sem ubožen in v bolečini; rešitev tvoja, o Bog, postavi me na varno.
30A ja, keď aj som biedny a sovrený bolesťou, tvoje spasenie, Bože, ma vyvýši.
30Hvalil bom ime Božje s pesmijo in poveličeval ga z zahvaljevanjem.
31Budem chváliť meno Božie piesňou a zvelebovať ho budem vďakou.
31To bode všeč GOSPODU bolj nego vol, junec z rogovi in z razdeljenimi parklji.
32A to bude príjemnejšie Hospodinovi ako vôl, ako rohatý junec s rozdeleným kopytom.
32Ko bodo to videli krotki, se bodo veselili; naj oživi srce vaše, ki iščete Boga!
33Keď to uvidia biedni, budú sa radovať, a vám, ktorí hľadáte Boha, ožije vaše srdce.
33Zakaj GOSPOD se ozira na potrebne in jetnikov svojih ne zameta.
34Lebo Hospodin počuje chudobných a neopovrhuje svojimi väzňami.
34Hvalijo naj ga nebesa in zemlja, morja in karkoli lazi po njih.
35Nech ho chvália nebesia i zem, moria i všetko, čo sa hemží v nich.
35Zakaj Bog dá rešitev Sionu in sezida mesta Judova, da bodo stanovali tam in podedovali deželo.In zarodi hlapcev njegovih jo bodo posedli, in kateri ljubijo ime njegovo, v njej prebivali.
36Pretože Bôh zachráni Sion a vystaví mestá Judska, a budú tam bývať, a ňou, zemou, budú vládnuť dedične.
36In zarodi hlapcev njegovih jo bodo posedli, in kateri ljubijo ime njegovo, v njej prebivali.
37A semeno jeho služobníkov ju zdedia, a tí, ktorí milujú jeho meno, budú bývať v nej.