¹A videl som a hľa, Baránok stál na vrchu Sione a s ním sto štyridsaťštyri tisíc takých, ktorí majú jeho meno a meno jeho Otca napísané na svojich čelách.

¹In videl sem, in glej: Jagnje stoječe na gori Sionu in ž njim stoštiriinštirideset tisoči, ki imajo ime njegovo in ime Očeta njegovega zapisano na čelih svojih.

²A počul som hlas z neba jako hukot mnohých vôd a jako zvuk veľkého hromu a hlas, ktorý som počul, bol ako hlas harfeníkov, hrajúcich na svojich harfách.

²In slišal sem glas iz nebes kakor glas mnogih vodá in kakor groma velikega glas; in glas, ki sem ga slišal, je bil kakor citralcev, citrajočih na citre svoje.

³A spievali jako novú pieseň pred trónom a pred štyrmi živými bytosťami a pred starcami. A nikto sa nemohol naučiť pieseň iba tých sto štyridsaťštyri tisíc, ktorí sú kúpení zo zeme.

³In pojo kakor pesem novo pred prestolom in pred četverimi živalmi in starejšinami; in nihče se ni mogel naučiti pesmi razen stoštiriinštiridesetih tisoči, ki so odkupljeni od zemlje.

⁴To sú tí, ktorí sa nepoškvrnili so ženami, lebo sú panenci. To sú tí, ktorí nasledujú Baránka, kamkoľvek ide; toto sú kúpení z ľudí, prvotinou Bohu a Baránkovi,

⁴Ti so, kateri se niso oskrunili z ženami; device so namreč. Ti so, ki hodijo za jagnjetom, kamorkoli gre. Ti so bili odkupljeni izmed ljudi, prvina Bogu in Jagnjetu.

⁵a v ich ústach nebola najdená lesť, lebo sú bezvadní pred trónom Božím.

⁵In v njih ustih se ni našla laž, brez madeža so.

⁶A videl som iného anjela, letiaceho prostredkom neba, ktorý mal večné evanjelium, aby ho zvestoval tým, ktorí bývajú na zemi, a každému národu i pokoleniu i jazyku i ľudu

⁶In videl sem drugega angela, letečega po sredi neba, ki je imel večen evangelij, da ga oznani prebivalcem na zemlji in vsakemu narodu in rodu in jeziku in ljudstvu,

⁷a hovoril veľkým hlasom: Bojte sa Boha, a dajte mu slávu, lebo prišla hodina jeho súdu, a klaňajte sa tomu, ktorý učinil nebo i zem i more i pramene vôd.

⁷govorečega z glasom velikim: Bojte se Boga in dajte mu slavo, kajti prišla je ura sodbe njegove; in molite njega, ki je naredil nebo in zemljo in morje in studence vodá.

⁸A iný, druhý anjel nasledoval a hovoril: Padol, padol Babylon, to veľké mesto, ktoré vínom hnevu svojho smilstva napájalo všetky národy.

⁸In drug je šel za njim, drugi angel, govoreč: Padel je, padel Babilon, mesto véliko, ki je z vinom srda nečistosti svoje napojilo vse narode.

⁹A iný, tretí anjel nasledoval za nimi a hovoril veľkým hlasom: Jestli sa niekto bude klaňať šelme a jej obrazu a prijme znamenie na svoje čelo alebo na svoju ruku,

⁹In drug pride za njima, tretji angel, govoreč z glasom velikim: Če kdo moli zver in podobo njeno in vzame njeno znamenje na čelo ali na roko svojo,

¹⁰bude aj on piť z vína hnevu Božieho, z nemiešaného, ktoré je naliate v poháre jeho hnevu, a bude sa mučiť v ohni a síre pred svätými anjelmi a pred Baránkom,

¹⁰bo tudi on pil od vina srda Božjega, ki je čisto pripravljeno v čaši jeze njegove, in se bo mučil v ognju in žveplu pred svetimi angeli in pred Jagnjetom.

¹¹a dym ich mučenia bude vystupovať na veky vekov. A nebudú mať odpočinku ani vodne ani vnoci, tí, ktorí sa klaňajú šelme a jej obrazu, a jestli niekto prijme znamenie jej mena.

¹¹In njih mučenja dim vzhaja na vekov veke, in pokoja nimajo noč in dan, kateri molijo zver in podobo njeno in kdor sprejme znamenje njenega imena.

¹²Tu je trpezlivosť svätých, tu tí, ktorí ostríhajú prikázania Božie a vieru Ježišovu.

¹²Tukaj je stanovitnost svetnikov, kateri hranijo zapovedi Božje in vero Jezusovo.

¹³A počul som hlas z neba, ktorý mi hovoril: Píš! Blahoslavení sú mŕtvi, ktorí odteraz zomierajú v Pánovi. Áno, tak hovorí Duch, aby si odpočinuli od svojich prác, a ich skutky nasledujú s nimi.

¹³In slišal sem glas z neba, rekoč: Piši: Blagor mrtvim, ki umrjejo v Gospodu od sedaj. Da, pravi Duh, odpočijejo se naj od trudov svojih, zakaj njih dela gredo za njimi.

¹⁴A videl som a hľa, ukázal sa biely oblak, a na oblaku sedel podobný Synovi človeka a mal na svojej hlave zlatú korunu a vo svojej ruke ostrý srp.

¹⁴In videl sem, in glej: bel oblak in na oblaku sedeč eden, podoben sinu človečjemu, imajoč na glavi venec zlat in v roki oster srp.

¹⁵A iný anjel vyšiel z chrámu volajúc veľkým hlasom na toho, ktorý sedel na oblaku, a hovoril: Pošli svoj srp a žni, lebo ti prišla hodina žať, pretože dozrejúc uschlo žnivo zeme.

¹⁵In drug angel pride iz svetišča, vpijoč z glasom velikim sedečemu na oblaku: Spusti srp svoj in žanji, kajti prišla je žetve ura, ker prezrela je žetev zemlje.

¹⁶A ten, ktorý to sedel na oblaku, hodil svoj srp na zem, a požatá bola zem.

¹⁶In sedeči na oblaku vrže srp svoj na zemljo, in požeta je bila zemlja.

¹⁷A zase iný anjel vyšiel z chrámu, ktorý je na nebi, a mal aj on ostrý srp.

¹⁷In drug angel pride iz svetišča, ki je v nebesih, in tudi on ima oster srp.

¹⁸A ešte iný anjel vyšiel z oltára, ktorý mal moc nad ohňom, a zavolal veľkým krikom na toho, ktorý mal ten ostrý srp, a povedal: Pošli svoj ostrý srp a srež strapce vinice zeme, pretože dozrely jej hrozná.

¹⁸In drug angel pride od oltarja, imajoč oblast nad ognjem, in zavpije z glasom velikim njemu, ki ima srp ostri, rekoč: Spusti srp svoj ostri in odreži grozdje trte zemeljske, kajti dozorele so jagode njene.

¹⁹A anjel hodil svoj srp na zem a orezal vinicu zeme a hodil do veľkého lisu hnevu Božieho.

¹⁹In angel vrže srp svoj na zemljo, in rezal je grozdje trte zemeljske in metal v veliko tlačilnico jeze Božje.In tlačila se je tlačilnica zunaj mesta, in tekla je kri iz tlačilnice prav do vajetov konj tisoč šeststo tečajev daleč.

²⁰A lis bol šliapaný vonku za mestom, a z lisu vyšla krv, ktorá sahala až po úzdu koňom na tisíc šesťsto štádií čiže honov.

²⁰In tlačila se je tlačilnica zunaj mesta, in tekla je kri iz tlačilnice prav do vajetov konj tisoč šeststo tečajev daleč.