1Ja som ružou Sárona, ľaliou údolí.
1Jaz sem roža saronska, lilija v dolinah.
2Jako ľalia medzi tŕnim, tak moja priateľka medzi dcérami.
2Kakor lilija med trnjem, tako je prijateljica moja med hčerami.
3Jako jabloň medzi stromami lesa, tak môj milý medzi synmi. Žiadala som si sedieť v jeho tôni a sedím, a jeho ovocie je sladké môjmu ďasnu.
3Kakor jablan med drevjem v gozdu, tako je ljubi moj med sinovi. V senci njegovi sem želela sedeti in sedim, in sad njegov je sladak grlu mojemu.
4Voviedol ma do domu vína, a jeho vlajkou nado mnou je láska.
4Vpeljal me je v hišo, kjer se gostujejo, in zastava njegova nad menoj je ljubezen.
5Občerstvite ma hrudami hrozna, posilnite ma jablkami, lebo som nemocná od lásky.
5Okrepčajte me z grozdnimi gručami, poživite me z jabolki, ker sem bolna od ljubezni!...
6Jeho ľavica pod mojou hlavou, a jeho pravica ma objíma.
6Levica njegova je pod glavo mojo in z desnico svojo me objema.
7Prísahou vás zaväzujem, dcéry Jeruzalema, na srny alebo jelenice poľa, aby ste neprebudily ani nebudily mojej lásky, dokiaľ by sama nechcela.
7Rotim vas, hčere jeruzalemske, pri gazelah in pri košutah poljskih, da ne prebudite in ne predramite ljubezni, dokler ji je drago.
8Hlas môjho milého! Hľa, tu ide! Skáče po vrchoch, poskakuje po kopcoch.
8Glas ljubega svojega čujem! glej, on prihaja, skače po gorah, poskakuje po hribih.
9Môj milý je podobný srne alebo mladému jeleňu. Hľa, tu stojí za našou stenou; nazerá cez obloky; díva sa cez mrežu.
9Ljubi moj je podoben gazeli ali mlademu jelenu. Glej, stoji za našim zidom, gleda skozi okno, zre skozi omrežje.
10Môj milý sa ozval a povedal mi: Nože vstaň, moja priateľko, moja krásna, a poď!
10Izpregovoril je ljubi moj in mi veli: „Vstani, prijateljica moja, lepa moja, in pridi ven!
11Lebo hľa, zima pominula, pŕška prešla, už prešla.
11Zakaj, glej, zima je minila, deževje je prešlo, konec mu je.
12Kvety sa ukazujú po zemi, prišiel čas spevu, a hlas hrdličky čuť v našej zemi.
12Cvetje se prikazuje po zemlji, čas petja je prišel, in grlice glas se sliši v deželi naši;
13Fík už do červena farbí svoje holičky, a viniče samý kvet, vydávajú vôňu. Nože tedy povstaň, moja priateľko, moja krásna, a poď!
13smokovec rumeni zarodke smokev svojih, in vinske trte poganjajo očesca in vonjajo duh svoj. Vstani, prijateljica moja, lepa moja, in pridi ven!
14Moja holubico v rozsadlinách skaly, v skrýši príkreho svahu, ukáž mi svoju tvár; daj nech počujem tvoj hlas! Lebo tvoj hlas je sladký a tvoja tvár krásna.
14Golobica moja v razpoklinah pečevja, v skrivališču skalnih sten, daj, da vidim tvoj obraz, daj mi slišati svoj glas, ker glas tvoj je sladak in obraz tvoj miloviden.“
15Pochytajte nám líšky, maličké líšky, ktoré kazia vinice, a naše vinice sú v kvete.
15Polovite nam lisice, male lisice, ki kvarijo vinograde, zakaj naši vinogradi so v cvetu!
16Môj milý je môj, a ja som jeho, toho, ktorý pasie medzi ľaliami,
16Ljubi moj je moj in jaz sem njegova; on pase čredo svojo med lilijami.Ko se ohladi dan in sence zbeže, vrni se ljubi moj, in podoben bodi gazeli ali mlademu jelenu na razpokanih gorah.
17dokiaľ nezavanie a neschladí sa deň, a neutečú tiene. Obídi, buďže podobný, môj milý, srne alebo mladému jeleňu na vrchoch Bétera.
17Ko se ohladi dan in sence zbeže, vrni se ljubi moj, in podoben bodi gazeli ali mlademu jelenu na razpokanih gorah.