1Prišiel som do svojej zahrady, moja sestro, nevesto, sbieram svoju myrrhu so svojou voninou, jem svoj plást so svojím medom; pijem svoje víno so svojím mliekom. Jedzte, priatelia, pite a napite sa hojne, milí!
1Prišel sem na vrt svoj, sestra moja, nevesta, trgal sem miro svojo in balzam svoj, jedel sem satovje svoje s svojim medom vred, pil sem vino svoje z mlekom svojim vred. Jejte, prijatelji, pijte in napijte se, ljubljeni!
2Ja spím, ale moje srdce bdeje. Hlas môjho milého! Klepe! Otvor mi, moja sestro, moja priateľko, moja holubico, moja bezvadná; lebo moja hlava je plná rosy, moje kadere kropají noci.
2Spala sem, ali moje srce je bedelo – v tem začujem glas! Ljubi moj trka: „Odpri mi, sestra moja, ljubav moja, golobica moja, popolna moja! Zakaj glava moja je polna rose, kodri moji nočnih srag.“
3Svliekla som svoju sukňu; jako ju zase oblečiem? Umyla som svoje nohy; jako ich zase zamažem?
3„Slekla sem suknjo svojo, kako bi jo spet oblekla? umila sem si noge, kako bi jih zopet oblatila?“
4Môj milý siahol svojou rukou cez oblôček dverí, a moje vnútornosti sa pohly nad ním.
4Ljubi moj seže z roko skozi luknjo v durih, in srce mi vztrepeta zaradi njega.
5Vstala som ja otvoriť svojmu milému, a moje ruky kvapkaly myrrhou a moje prsty tekutou myrrhou na rukoväti závory.
5Vstala sem, da odprem ljubemu svojemu, in z rok mi je kapljala mira in s prstov tekoča mira na držaj ključalnice.
6Otvorila som ja svojmu milému, ale môj milý sa už bol vzdialil, odišiel. Moja duša bola vyšla, keď prehovoril. Hľadala som ho, ale som ho nenašla; volala som ho, ale sa mi neozval.
6Odprla sem ljubemu svojemu; ali ljubi moj se je bil obrnil in odšel. Duša mi je ušla za njim, ko je govoril. Iskala sem ga, a nisem ga našla, klicala sem ga, a ni mi odgovoril.
7Našli ma strážcovia, ktorí obchádzajú po meste, zbili ma, ranili ma; vzali môj plášť so mňa tí, ktorí strážia múry.
7Zalotili so me stražarji, ki hodijo po mestu, zbili so me, ranili so me, varuhi na zidu so mi vzeli moje ogrinjalo.
8Prísahou vás zaväzujem, dcéry Jeruzalema, ak najdete môjho milého, čo mu poviete? Že som nemocná od lásky.
8Rotim vas, hčere jeruzalemske, ako najdete ljubega mojega, kaj mu povejte? Da sem bolna od ljubezni.
9Čo má tvoj milý nad milého, ty najkrásnejšia medzi ženami? Čo má tvoj milý nad iného milého, že nás tak zaväzuješ prísahou?
9Kaj je tvoj ljubi mimo drugih ljubovnikov, o najlepša med ženami, kaj je tvoj ljubi mimo drugih ljubovnikov, da nas tako rotiš?
10Môj milý je biely a rumenný, výtečný nad iných desať tisíc.
10Moj ljubi je bel in rdeč, odličnik med desetimi tisoči.
11Jeho hlava rýdze zlato; jeho kadere vlnisté, čierne jako havran;
11Glava njegova je kakor najčistejše zlato, kodri njegovi so valoviti, črni kakor vran.
12jeho oči jako holubice nad tokmi vody, umyté v mlieku; sedia ako vrúbené drahokamy;
12Oči njegove so kakor golobice ob bistrih potokih, z mlekom umite, lepo posajene.
13jeho líca jako záhony vonín, vyvýšené hriadky voňavých bylín; jeho rty ľalie, prýštiace tekutú myrrhu;
13Lica njegova so kakor grede balzama, kakor lehe dišečih rastlin; usta njegova kakor lilije, s katerih kaplja tekoča mira.
14jeho ruky obliny zlata, vysádzané taršíšom; jeho telo umelecké dielo zo slonovej kosti, obložené zafírami;
14Roke njegove so kakor valjci zlati, obloženi s topazi, telo njegovo kakor umotvor iz slonove kosti, pokrit s safiri.
15jeho nohy mramorové stĺpy, postavené na podstavcoch z čistého zlata; jeho vzozrenie ako Libanon, výborné jako cedry;
15Goleni njegove so kakor marmornati stebri, postavljeni na podstavkih iz čistega zlata, rast njegova kakor Libanon, odličen je kakor cedre.Usta njegova so sladka in ves je ljubezniv. Tak je ljubi moj, tak je prijatelj moj, o hčere jeruzalemske!
16jeho ústa presladké, a celý je prežiadúcny. To je môj milý a to môj priateľ, dcéry Jeruzalema!
16Usta njegova so sladka in ves je ljubezniv. Tak je ljubi moj, tak je prijatelj moj, o hčere jeruzalemske!