¹Potom sa navrátil anjel, ktorý to hovoril so mnou, a zobudil ma jako muža, ktorého zobudia z jeho spánku.

¹In angel, ki je govoril z menoj, se je vrnil in me je zbudil kakor človeka, ki se prebudi.

²A riekol mi: Čo vidíš? A ja som povedal: Vidím a hľa, svietnik, celý zo zlata, a jeho nádoba na olej na jeho vrchu a sedem jeho lámp na ňom a po siedmich trúbkach k lampám, ktoré sú na jeho vrchu.

²In mi reče: Kaj vidiš? Rečem: Vidim, glej, svečnik ves iz zlata in oljenko njegovo vrhu njega in sedem svetilnic njegovih na njem in sedem cevi do svetilnic, ki so ob vrhu njegovem;

³A dve olivy pri ňom, jedna z pravej strany nádoby a jedna na jej ľavej strane.

³in dve oljki zraven njega, ena ob desni strani oljenke in druga ob levi plati njeni.

⁴A odpovedal som a riekol anjelovi, ktorý hovoril so mnou, povediac: Čo znamenajú tieto veci, pane?

⁴In izpregovorim in rečem angelu, ki je govoril z menoj: Kaj so ti, gospod moj?

⁵Na to odpovedal anjel, ktorý hovoril so mnou, a riekol mi: Či nevieš, čo znamenajú tieto veci? A ja som povedal: Neviem, pane.

⁵In angel, ki je govoril z menoj, odgovori in reče: Ne veš li, kaj so ti? In rečem: Ne, gospod moj!

⁶A odpovedal a riekol mi: Toto je slovo Hospodinovo k Zorobábelovi hovoriac: Nie silou ani mocou, ale mojím Duchom, hovorí Hospodin Zástupov.

⁶Tedaj odgovori in mi reče: To je beseda GOSPODOVA Zerubabelu: Ne z vojsko, ne z močjo, ampak po mojem duhu, pravi GOSPOD nad vojskami.

⁷Kým si ty, veľký vrchu, pred Zorobábelom? Rovinou! A vynesie von jeho náhlavný kameň so zvučným pokrikovaním: Milosť, milosť mu!

⁷Kdo si ti, velika gora, pred Zerubabelom? v ravnino bodeš! In on prinese vrhnji kamen z glasnim vpitjem: Milost, milost njemu!

⁸A stalo sa slovo Hospodinovo ku mne povediac:

⁸Še mi je prišla beseda GOSPODOVA, govoreč:

⁹Ruky Zorobábelove založily tento dom a jeho ruky ho aj dokonajú. A tak zvieš, že Hospodin Zástupov ma poslal k vám.

⁹Roke Zerubabelove so položile temelj tej hiši in njegovega roke jo dodelajo; in spoznaš, da me je poslal k vam GOSPOD nad vojskami.

¹⁰Lebo kto bude pohŕdať dňom malých začiatkov? Ale radovať sa budú a uvidia kameň, olovnicu, v ruke Zorobábela týchto sedem. Sú to oči Hospodinove, ktoré chodia po celej zemi.

¹⁰Kajti kdo zaničuje dan malih začetkov? ko vendar z veseljem gledajo navpičnik v roki Zerubabelovi oni sedmeri: ki so oči GOSPODOVE, ki letajo po vsej zemlji.

¹¹A ja som mu odpovedal a riekol: Čo znamenajú tieto dve olivy na pravej strane svietnika a na jeho ľavej strane?

¹¹In izpregovorim ter mu rečem: Kaj sta ti dve oljki ob desni strani svečnika in ob levi njegovi?

¹²A odpovedal som aj po druhé a riekol som mu: Čo tie dva klasy olív, ktoré sú tesne vedľa tých dvoch zlatých trubíc a ktoré vylievajú shora zo seba olej ako zlato?

¹²In izpregovorim v drugič in mu rečem: Kaj sta ti dve oljkovi mladici, ki sta poleg tistih dveh zlatih cevi, ki izlivata zlato olje iz sebe?

¹³Na to mi riekol a povedal: Či nevieš, čo znamenajú tie veci? A povedal som: Neviem, pane.

¹³In mi odgovori in reče: Ali ne veš, kaj sta? [4:14] In rečem: Ne, gospod moj![4:15] Nato reče: To sta dva sinova olja [Ali: dva maziljenca.], ki stojita pri Gospodarju vse zemlje.

¹⁴Vtedy riekol: To sú dve deti oleja, ktoré stoja pred Pánom celej zeme.

¹⁴[4:15] Nato reče: To sta dva sinova olja [Ali: dva maziljenca.], ki stojita pri Gospodarju vse zemlje.