¹Zoberte sa a vstúpte so seba, národe, ktorý nemá studu,

¹Zberite se, da, zberite se, o narod brezsramni,

²prv ako porodí to, čo je ustanovené, pominie deň ako pleva; prv ako prijde na vás páľa hnevu Hospodinovho, prv ako prijde na vás deň hnevu Hospodinovho.

²preden se uresniči, kar je ukrenjeno (tisti dan poleti mimo kakor pleve), preden pride nad vas togota srda GOSPODOVEGA, preden pride nad vas dan jeze GOSPODOVE!

³Hľadajte Hospodina, všetci pokorní zeme, ktorí konáte jeho súd! Hľadajte spravedlivosť, hľadajte pokoru, snáď sa nejako ukryjete v deň hnevu Hospodinovho.

³Iščite GOSPODA, vsi krotki v deželi, ki ste vršili sodbo njegovo; iščite pravičnost, iščite ponižnost, morda doboste skrivališče ob dnevi jeze GOSPODOVE!

⁴Lebo Azza azúba, Gaza bude opustená, a Aškalon bude obrátený na pustinu; Ašdód, na poludnie ho zaženú, a Ekron teakér, Ekron bude vykorenený.

⁴Kajti Gaza bo opuščena in Askelon bo puščava, iz Asdoda preženo prebivalce ob belem dne in Ekron bo izruvan.

⁵Beda tým, ktorí bývajú na pomorí, národu Keréťanov! Slovo Hospodinovo proti vám, Kanaáne, zem Filištínov! A zahubím ťa natoľko, že nebude obyvateľa.

⁵Gorje prebivalcem v pokrajini ob morju, narodu Keretejcev! Beseda GOSPODOVA je zoper tebe, o Kanaan, dežela Filistejcev! pogubim te, da ne bode prebivalca!

⁶A tak bude pomorie pastviskami, plné jam pastierov a košiarov drobného stáda.

⁶In pokrajina ob morju postane pašnik s kočami za pastirje in z ograjami za drobnico;

⁷A bude údelom ostatku domu Júdovho; na nich budú pásť; v domoch Aškalona sa budú klásť večer na odpočinok, lebo ich navštívi Hospodin, ich Bôh, a dovedie zpät ich zajatých.

⁷in bode pokrajina za ostanek hiše Judove: po njej bodo pasli, v hišah askelonskih bodo zvečer počivali; kajti obišče jih GOSPOD, njih Bog, in nazaj pripelje njih ujetništvo.

⁸Počul som potupu Moábovu a rúhania synov Ammonových, ktorí potupovali môj ľud a honosili sa proti ich územiu.

⁸Slišal sem zasmehovanje Moabovo in preklinjanje sinov Amonovih, s katerim so zasmehovali ljudstvo moje in sebe veličili proti njegovemu kraju.

⁹Preto jako že ja žijem, hovorí Hospodin Zástupov, Bôh Izraelov, že Moáb bude jako Sodoma a synovia Ammonovi jako Gomora, vlastníctvom tŕnia a dolom soli a pustinou až na veky. Ostatok môjho ľudu, tí ich vylúpia, a zbytok môjho národa, tí ich zdedia.

⁹Zatorej, kakor res živim, govori GOSPOD nad vojskami, Bog Izraelov: Gotovo bode Moab kakor Sodoma in sinovi Amonovi kakor Gomora, koprivja posest in solne jame in večna puščava. Ljudstva mojega ostanek jih opleni in preostanek naroda mojega jih dobi v dedno last.

¹⁰Toto im bude za ich pýchu, pretože potupovali a vypínajúc sa honosili sa proti ľudu Hospodina Zástupov.

¹⁰To se jim zgodi za njih prevzetnost, ker so zasmehovali ljudstvo GOSPODA nad vojskami in se proti njemu veličili.

¹¹Strašný bude Hospodin na nich, lebo vyničí všetkých bohov zeme, a budú sa mu klaňať každý zo svojho miesta, všetky ostrovy národov.

¹¹Strašen jim bode GOSPOD, kajti stori, da izginejo vsi bogovi zemlje; in po vseh otokih poganskih narodov ga bodo molili, vsakdo s svojega kraja.

¹²Aj vy, Ethiopovia, budete pobití mojím mečom.

¹²Tudi vi, Etiopci, boste pobiti z mojim mečem.

¹³A vystrie svoju ruku na sever, zahubí Assúra a obráti Nivive na pustinu, vypráhlu jako púšť.

¹³In on iztegne roko proti severu in uniči Asirijo in Ninive naredi v samoto, suho kakor puščava.

¹⁴A budú sa prostred neho rozkladať stáda, všelijaké šelmy národa, i pelikán i jež; budú nocovať na jeho hlaviciach; hlas speváka v obloku, spustošenie na prahu, lebo obnaží jeho cedrinu.

¹⁴In ležale bodo sredi mesta črede, vsake vrste živali; tudi pelikani in ježi bodo prenočevali na glavičih njih stebrov. Glas vetra bo pel v oknu, razvaline bodo na pragih, ker odtrgani so cedrovi obložci.To je tisto veselo mesto, ki je prebivalo brez skrbi, ki je govorilo v srcu svojem: Jaz sem in nobenega ni razen mene! Kako je postalo v puščavo, v ležišče zverini! Vsak, kdor pojde mimo, bo žvižgal, mahal z roko.

¹⁵To je to plesajúce mesto, ktoré bývalo bezpečne, ktoré hovorilo vo svojom srdci: Ja a niktoré viacej! Oj, ako je obrátené na púšť, pelechom je divej zveri; každý, kto pojde popri ňom, zapískne a mávne svojou rukou.

¹⁵To je tisto veselo mesto, ki je prebivalo brez skrbi, ki je govorilo v srcu svojem: Jaz sem in nobenega ni razen mene! Kako je postalo v puščavo, v ležišče zverini! Vsak, kdor pojde mimo, bo žvižgal, mahal z roko.