Slovakian

Spanish: Reina Valera (1909)

1 Samuel

20

1A Dávid utiekol z Najota, v Ráme, a prijdúc vravel pred Jonatánom: Čo som urobil? Čo je mojou neprávosťou a čo mojím hriechom pred tvojím otcom, že hľadá moju dušu?
1Y DAVID huyó de Najoth que es en Rama, y vínose delante de Jonathán, y dijo: ¿Qué he hecho yo? ¿cuál es mi maldad, ó cuál mi pecado contra tu padre, que él busca mi vida?
2A on mu povedal: To nech je preč od teba! Nezomrieš. Hľa, môj otec nerobí ničoho, ani veľkého ani malého, bez toho, aby mi toho nepovedal. A prečože by tedy skrýval môj otec túto vec predo mnou? Niet toho.
2Y él le dijo: En ninguna manera; no morirás. He aquí que mi padre ninguna cosa hará, grande ni pequeña, que no me la descubra; ¿por qué pues me encubrirá mi padre este negocio? No será así.
3Ale Dávid ešte prisahal na to a riekol: Tvoj otec vie veľmi dobre, že som našiel milosť v tvojich očiach, a preto si povedal: Nech nezvie o tom Jonatán, aby ho to netrápilo. Ale jako že žije Hospodin, a jako že žije tvoja duša, tak isté je, že sotva je krok medzi mnou a medzi smrťou.
3Y David volvió á jurar, diciendo: Tu padre sabe claramente que yo he hallado gracia delante de tus ojos, y dirá: No sepa esto Jonathán, porque no tenga pesar: y ciertamente, vive Jehová y vive tu alma, que apenas hay un paso entre mí y la muerte.
4Vtedy povedal Jonatán Dávidovi: Čokoľvek povie tvoja duša, všetko ti urobím.
4Y Jonathán dijo á David: ¿Qué discurre tu alma, y harélo por ti?
5A Dávid riekol Jonatánovi: Hľa, zajtra bude novmesiac, a ja mám sedieť s kráľom, aby som s ním jedol; ale ma pusti, aby som sa skryl na poli až do tretieho večera.
5Y David respondió á Jonathán: He aquí que mañana será nueva luna, y yo acostumbro sentarme con el rey á comer: mas tú dejarás que me esconda en el campo hasta la tarde del tercer día.
6Ak ma tvoj otec bude naozaj postrádať a bude sa pýtať po mne, povieš mu: Dávid ma veľmi prosil, že by smel zabehnúť do Betlehema, do svojho mesta, lebo je tam výročná obeť za celú jeho rodinu.
6Si tu padre hiciere mención de mí, dirás: Rogóme mucho que lo dejase ir presto á Beth-lehem su ciudad, porque todos los de su linaje tienen allá sacrificio aniversario.
7Ak povie takto: Dobre, pokoj tvojmu služobníkovi. Ale keď sa nahnevá, vtedy vedz, že má pevne umienené vykonať zlé.
7Si él dijere, Bien está, paz tendrá tu siervo; mas si se enojare, sabe que la malicia es en él cosumada.
8Ale učiníš milosť svojmu služobníkovi, lebo si uviedol svojho služobníka v smluvu Hospodinovu sám so sebou. No, ak je na mne nejaká neprávosť, zabi ma ty, lebo načo by si ma vodil až k svojmu otcovi?!
8Harás pues misericordia con tu siervo, ya que has traído tu siervo á alianza de Jehová contigo: y si maldad hay en mí mátame tú, que no hay necesidad de llevarme hasta tu padre.
9A Jonatán povedal: To nech je preč od teba! Lebo veď jestli sa istotne dozviem, že môj otec má naozaj umienené zlé, aby prišlo na teba, či ti toho azda neoznámim?
9Y Jonathán le dijo: Nunca tal te suceda; antes bien, si yo entendiera ser consumada la malicia de mi padre, para venir sobre ti, ¿no había yo de descubrírtelo?
10A Dávid riekol Jonatánovi: A kto mi oznámi, čo povie alebo čo ti odpovie tvoj otec, tvrde?
10Dijo entonces David á Jonathán: ¿Quién me dará aviso? ó ¿qué si tu padre te respondiere ásperamente?
11Na to povedal Jonatán Dávidovi: Poď, vyjdime von na pole! A tak vyšli obidvaja na pole.
11Y Jonathán dijo á David: Ven, salgamos al campo. Y salieron ambos al campo.
12A Jonatán povedal Dávidovi: Hospodin, Bôh Izraelov, svedok, že prezkúmam svojho otca zajtra o tomto čase alebo pozajtre. A keď hľa, je dobrý na Dávida, nuž dobre vtedy pošlem k tebe a zjavím ti to.
12Entonces dijo Jonathán á David: Oh Jehová Dios de Israel, cuando habré yo preguntado á mi padre mañana á esta hora, ó después de mañana, y él apareciere bien para con David, si entonces no enviare á ti, y te lo descubriere,
13Tak nech učiní Hospodin Jonatánovi a tak nech pridá: keby sa ľúbilo môjmu otcovi uviesť na teba zlé, zjavím ti to a pošlem ťa preč a pojdeš v pokoji, a potom nech je Hospodin s tebou tak, ako bol s mojím otcom.
13Jehová haga así á Jonathán, y esto añada. Mas si á mi padre pareciere bien hacerte mal, también te lo descubriré, y te enviaré, y te irás en paz: y sea Jehová contigo, como fué con mi padre.
14A či azda i ty, ak ešte budem žiť, či ty neučiníš so mnou milosti Hospodinovej, aby som nezomrel?
14Y si yo viviere, harás conmigo misericordia de Jehová; mas si fuere muerto,
15A neutneš svojho milosrdenstva od môjho domu až na veky, a to ani vtedy, keď vytne Hospodin nepriateľov Dávidových, každého, s povrchu zeme.
15No quitarás perpetuamente tu misericordia de mi casa. Cuando desarraigare Jehová uno por uno los enemigos de David de la tierra, aun á Jonathán quite de su casa, si te faltare.
16Tak učinil Jonatán smluvu s domom Dávidovým a povedal: Hospodin vyhľadá neprávosť z ruky nepriateľov Dávidových.
16Así hizo Jonathán alianza con la casa de David, diciendo: Requiéralo Jehová de la mano de los enemigos de David.
17A ešte raz dal Jonatán prisahať Dávidovi vo svojej láske naproti nemu, lebo ho miloval ako svoju vlastnú dušu.
17Y tornó Jonathán á jurar á David, porque le amaba, porque le amaba como á su alma.
18A Jonatán mu povedal: Zajtra bude novmesiac, a môj otec sa bude pýtať po tebe, keď bude tvoje miesto prázdne.
18Díjole luego Jonathán: Mañana es nueva luna, y tú serás echado de menos, porque tu asiento estará vacío.
19A na tretí deň sídeš rýchle a prijdeš na miesto, na ktorom si sa bol skryl v deň činu a zostaneš pri kameni Ázele.
19Estarás pues tres días, y luego descenderás, y vendrás al lugar donde estabas escondido el día de trabajo, y esperarás junto á la piedra de Ezel;
20A ja vystrelím tri šípy po jeho strane strieľajúc si do cieľa.
20Y yo tiraré tres saetas hacia aquel lado, como ejercitándome al blanco.
21A potom hľa, pošlem chlapca a poviem: Iď, najdi šípy! Ak poviem chlapcovi: Tu hľa, šípy sú sem bližšie od teba, vezmi to! vtedy prijdi, lebo ti je pokoj, a niet nijakého nebezpečenstva, jako že žije Hospodin.
21Y luego enviaré el criado diciéndole: Ve, busca las saetas. Y si dijere al mozo: He allí las saetas más acá de ti, tómalas: tú vendrás, porque paz tienes, y nada hay de mal, vive Jehová.
22Ale ak takto poviem mládencovi: Tam hľa, šípy sú tam ďalej od teba, vtedy iď, lebo ťa prepustil Hospodin.
22Mas si yo dijere al mozo así: He allí las saetas más allá de ti: vete, porque Jehová te ha enviado.
23A čo do veci, o ktorej sme hovorili, ja a ty, hľa, Hospodin bude svedkom medzi mnou a medzi tebou až na veky.
23Y cuanto á las palabras que yo y tú hemos hablado, sea Jehová entre mí y ti para siempre.
24A tak sa skryl Dávid na poli, a bola slávnosť novmesiaca, a kráľ si sadol k pokrmu jesť.
24David pues se escondió en el campo, y venida que fué la nueva luna, sentóse el rey á comer pan.
25Kráľ sedel na svojej stolici jako inokedy, na stolici pri stene, a Jonatán povstal, a Abner si sadol vedľa Saula, a miesto Dávidovo zostalo prázdne.
25Y el rey se sentó en su silla, como solía, en el asiento junto á la pared, y Jonathán se levantó, y sentóse Abner al lado de Saúl, y el lugar de David estaba vacío.
26Ale Saul nehovoril toho dňa ničoho, lebo si povedal: Niečo sa mu prihodilo, asi nie je čistý, dozaista nie je čistý.
26Mas aquel día Saúl no dijo nada, porque se decía: Habrále acontecido algo, y no está limpio; no estará purificado.
27A stalo sa na druhý deň, na druhý deň slávnosti novmesiaca, keď zase len bolo prázdne miesto Dávidovo, že povedal Saul Jonatánovi, svojmu synovi: Prečo neprišiel syn Izaiho ani včera ani dnes k jedlu?
27El día siguiente, el segundo día de la nueva luna, aconteció también que el asiento de David estaba vacío. Y Saúl dijo á Jonathán su hijo: ¿Por qué no ha venido á comer el hijo de Isaí hoy ni ayer?
28A Jonatán odpovedal Saulovi: Dávid si veľmi prosil odo mňa, žeby smel zabehnúť až do Betlehema
28Y Jonathán respondió á Saúl: David me pidió encarecidamente le dejase ir hasta Beth-lehem.
29a povedal: Pusti ma, prosím, lebo máme rodinnú obeť bitnú v meste, a sám môj brat mi prikázal, aby som prišiel, a tedy ak som našiel milosť v tvojich očiach, dovoľ, prosím, aby som odbehol a videl svojich bratov. Preto neprišiel ku stolu kráľovmu.
29Y dijo: Ruégote que me dejes ir, porque tenemos sacrificio los de nuestro linaje en la ciudad, y mi hermano mismo me lo ha mandado; por tanto, si he hallado gracia en tus ojos, haré una escapada ahora, y visitaré á mis hermanos. Por esto pues no ha venido
30Vtedy sa zapálil hnev Saulov na Jonatána a povedal mu: Ty synu prevrátenej matere zpurnej, či ja neviem, že si si zvolil syna Izaiho na svoju hanbu a na hanbu, nahotu svojej matere?
30Entonces Saúl se enardeció contra Jonathán, y díjole: Hijo de la perversa y rebelde, ¿no sé yo que tú has elegido al hijo de Isaí para confusión tuya, y para confusión de la vergüenza de tu madre?
31Lebo po všetky dni, dokiaľ len žije syn Izaiho na zemi, nebudeš stáť pevne ani ty ani tvoje kráľovstvo. Preto teraz pošli hneď a doveď ho ku mne, lebo je synom smrti.
31Porque todo el tiempo que el hijo de Isaí viviere sobre la tierra, ni tú serás firme, ni tu reino. Envía pues ahora, y traémelo, porque ha de morir.
32A Jonatán odpovedal Saulovi, svojmu otcovi, a riekol mu: Prečo má zomrieť, čo urobil?
32Y Jonathán respondió á su padre Saúl, y díjole: ¿Por qué morirá? ¿qué ha hecho?
33Vtedy hodil Saul kopiju do neho, aby ho zabil. A Jonatán poznal, že jeho otec má pevne umienené zabiť Dávida.
33Entonces Saúl le arrojó una lanza por herirlo: de donde entendió Jonathán que su padre estaba determinado á matar á David.
34A Jonatán vstal od stola rozpálený hnevom, a nejedol pokrmu toho druhého dňa slávnosti novmesiaca, pretože bolestil pre Dávida, že ho potupil jeho otec.
34Y levantóse Jonathán de la mesa con exaltada ira, y no comió pan el segundo día de la nueva luna: porque tenía dolor á causa de David, porque su padre le había afrentado.
35A stalo sa nasledujúceho rána, že vyšiel Jonatán na pole, na čas, dohovorený s Dávidom, a malý chlapec išiel s ním.
35Al otro día de mañana, salió Jonathán al campo, al tiempo aplazado con David, y un mozo pequeño con él.
36A povedal svojmu chlapcovi: Nože bež a najdi šípy, ktoré vystrelím. A chlapec bežal, a on vystrelil šíp tak, aby zaletel pred neho.
36Y dijo á su mozo: Corre y busca las saetas que yo tirare. Y como el muchacho iba corriendo, él tiraba la saeta que pasara más allá de él.
37A keď prišiel chlapec až k miestu šípa, ktorý vystrelil Jonatán, volal Jonatán za chlapcom a vravel: Veď je šíp tam ďalej od teba!
37Y llegando el muchacho adonde estaba la saeta que Jonathán había tirado, Jonathán dió voces tras el muchacho, diciendo: ¿No está la saeta más allá de ti?
38A ešte volal Jonatán za chlapcom: Ponáhľaj sa, utekaj rýchle, nestoj! A chlapec Jonatánov posbieral šípy a prišiel k svojmu pánovi.
38Y tornó á gritar Jonathán tras el muchacho: Date priesa, aligera, no te pares. Y el muchacho de Jonathán cogió las saetas, y vínose á su señor.
39A chlapec nevedel o ničom: len Jonatán a Dávid vedeli o veci.
39Empero ninguna cosa entendió el muchacho: solamente Jonathán y David entendían el negocio.
40Potom dal Jonatán svoje zbrane chlapcovi, ktorého mal so sebou, a povedal mu: Iď, zanes do mesta.
40Luego dió Jonathán sus armas á su muchacho, y díjole: Vete y llévalas á la ciudad.
41A hneď, ako odišiel chlapec, vstal Dávid od poludnej strany a padol na svoju tvár na zem a poklonil sa trikrát, a bozkajúc jeden druhého plakali spolu, až Dávid veľmi plakal.
41Y luego que el muchacho se hubo ido, se levantó David de la parte del mediodía, é inclinóse tres veces postrándose hasta la tierra: y besándose el uno al otro, lloraron el uno con el otro, aunque David lloró más.
42Potom povedal Jonatán Dávidovi: Idi v pokoji, a to, čo sme my obidvaja prisahali, v mene Hospodinovom, že Hospodin bude svedkom medzi mnou a medzi tebou a medzi mojím semenom a medzi tvojím semenom, nech stojí až na veky.
42Y Jonathán dijo á David: Vete en paz, que ambos hemos jurado por el nombre de Jehová, diciendo: Jehová sea entre mí y ti, entre mi simiente y la simiente tuya, para siempre.
43A Dávid vstal a išiel. A Jonatán sa navrátil do mesta.