Slovakian

Spanish: Reina Valera (1909)

2 Samuel

3

1A vojna trvala dlho medzi domom Saulovým a medzi domom Dávidovým. Ale Dávid mocnel vše viac a viac, a dom Saulov slabnul viac a viac.
1Y HUBO larga guerra entre la casa de Saúl y la casa de David; mas David se iba fortificando, y la casa de Saúl iba en disminución.
2A Dávidovi sa narodili synovia v Hebrone, z ktorých jeho prvorodený bol Amnon, syn Achinoami Jezreelskej,
2Y nacieron hijos á David en Hebrón: su primogénito fué Ammón, de Ahinoam Jezreelita;
3a jeho druhý bol Kileáb, syn Abigaili, predtým ženy Nábala Karmelského; tretí bol Absalom, syn Maachy, dcéry Talmaja, kráľa Gešúra;
3Su segundo Chileab, de Abigail la mujer de Nabal, el del Carmelo; el tercero, Absalóm, hijo de Maachâ, hija de Talmai rey de Gessur:
4štvrtý bol Adoniáš, syn Chaggity, piaty Šefatiáš, syn Abitály,
4El cuarto, Adonías hijo de Haggith; el quinto, Saphatías hijo de Abital;
5a šiesty bol Jitream, syn Egly, ženy Dávidovej. Tí sa narodili Dávidovi v Hebrone.
5El sexto, Jetream, de Egla mujer de David. Estos nacieron á David en Hebrón.
6A stalo sa, keď bola vojna medzi domom Saulovým a medzi domom Dávidovým, že sa Abner mocne zastával domu Saulovho.
6Y como había guerra entre la casa de Saúl y la de David, aconteció que Abner se esforzaba por la casa de Saúl.
7Ale Saul mal ženinu, ktorej bolo meno Ricpa, dcéra Ajju. A Iš-bóšet povedal Abnerovi: Prečo si vošiel k ženine môjho otca?
7Y había Saúl tenido una concubina que se llamaba Rispa, hija de Aja. Y dijo Is-boseth á Abner: ¿Por qué has entrado á la concubina de mi padre?
8A Abner sa veľmi nahneval pre slová Iš-bóšeta a povedal: A či som ja azda psia hlava, ktorá je za Júdu? Dnes činím milosrdenstvo s domom Saula, tvojho otca, proti jeho bratom a proti jeho priateľovi a nedal som, aby si sa našiel v ruke Dávidovej, a ty dnes vyhľadávaš na mne neprávosť tej ženy?
8Y enojóse Abner en gran manera por las palabras de Is-boseth, y dijo: ¿Soy yo cabeza de perros respecto de Judá? Yo he hecho hoy misericordia con la casa de Saúl tu padre, con sus hermanos, y con sus amigos, y no te he entregado en las manos de David: ¿y
9Tak nech učiní Bôh Abnerovi a tak nech pridá, že jako prisahal Hospodin Dávidovi, tak mu aj istotne urobím,
9Así haga Dios á Abner y así le añada, si como ha jurado Jehová á David no hiciere yo así con él,
10aby preniesol kráľovstvo preč od domu Saulovho a aby postavil trón Dávidov nad Izraelom a nad Júdom od Dána až po Bér-šebu.
10Trasladando el reino de la casa de Saúl, y confirmando el trono de David sobre Israel y sobre Judá, desde Dan hasta Beer-sebah.
11A nemohol viacej odpovedať Abnerovi ani slova, pretože sa ho bál.
11Y él no pudo responder palabra á Abner, porque le temía.
12A Abner poslal poslov k Dávidovi hneď na mieste s odkazom: Komuže patrí zem? A tiež aby povedali: Učiň so mnou svoju smluvu, a hľa, moja ruka bude s tebou, aby som obrátil k tebe celého Izraela.
12Y envió Abner mensajeros á David de su parte, diciendo: ¿Cúya es la tierra? Y que le dijesen: Haz alianza conmigo, y he aquí que mi mano será contigo para volver á ti á todo Israel.
13A Dávid odpovedal: Dobre, ja učiním s tebou smluvu, len jednu vec žiadam od teba, a to, aby si neuvidel mojej tvári, krome ak prv dovedieš Míchaľ, dcéru Saulovu, keď prijdeš, aby si videl moju tvár.
13Y David dijo: Bien; yo haré contigo alianza: mas una cosa te pido, y es, que no me vengas á ver sin que primero traigas á Michâl la hija de Saúl, cuando vinieres á verme.
14A Dávid poslal poslov k Iš-bóšetovi, synovi Saulovmu, aby mu riekli: Daj mi moju ženu Míchaľ, ktorú som si zasnúbil za sto neobriezok Filištínov.
14Después de esto envió David mensajeros á Is-boseth hijo de Saúl, diciendo: Restitúyeme á mi mujer Michâl, la cual yo desposé conmigo por cien prepucios de Filisteos.
15A Iš-bóšet poslal a vzal ju od muža, od Paltiela, syna Laišovho.
15Entonces Is-boseth envió, y quitóla á su marido Paltiel, hijo de Lais.
16A jej muž išiel s ňou, a išiel plačúci za ňou až po Bachúrim. A Abner mu povedal: Idi, vráť sa! A vrátil sa.
16Y su marido fué con ella, siguiéndola y llorando hasta Bahurim. Y díjole Abner: Anda, vuélvete. Entonces él se volvió.
17A Abner hovoril so staršími Izraelovými a riekol: Už dávno hľadáte Dávida, aby bol kráľom nad vami.
17Y habló Abner con los ancianos de Israel, diciendo: Ayer y antes procurabais que David fuese rey sobre vosotros;
18A tak teraz to vykonajte. Lebo Hospodin povedal o Dávidovi: Rukou Dávida, svojho služobníka, zachránim svoj ľud Izraela vytrhnúc ho z ruky Filištínov ako i z ruky všetkých jeho nepriateľov.
18Ahora, pues, hacedlo; porque Jehová ha hablado á David, diciendo: Por la mano de mi siervo David libraré á mi pueblo Israel de mano de los Filisteos, y de mano de todos sus enemigos.
19A Abner hovoril aj v uši Benjamina. A potom odišiel Abner, aby hovoril aj v uši Dávida v Hebrone, všetko, čo sa videlo za dobré Izraelovi a celému domu Benjaminovmu.
19Y habló también Abner á los de Benjamín: y fué también Abner á Hebrón á decir á David todo el parecer de los de Israel y de toda la casa de Benjamín.
20Tak prišiel Abner k Dávidovi do Hebrona a s ním dvadsať mužov. A Dávid učinil Abnerovi a mužom, ktorí boli s ním, hostinu.
20Vino pues Abner á David en Hebrón, y con él veinte hombres: y David hizo banquete á Abner y á los que con él habían venido.
21A Abner povedal Dávidovi: Vstanem a pojdem a shromaždím k svojmu pánovi kráľovi celého Izraela, a učinia s tebou smluvu, a budeš kraľovať nad všetkým, čo si žiada tvoja duša. A tak prepustil Dávid Abnera, a odišiel v pokoji.
21Y dijo Abner á David: Yo me levantaré é iré, y juntaré á mi señor el rey á todo Israel, para que hagan contigo alianza, y tú reines como deseas. David despidió luego á Abner, y él se fué en paz.
22A tu hľa, hneď za tým prišli služobníci Dávidovi, i Joáb prišiel, od porážky lupičov, a dopravili so sebou veľkú korisť. Ale Abnera už nebolo s Dávidom v Hebrone, lebo ho prepustil, a odišiel v pokoji.
22Y he aquí los siervos de David y Joab, que venían del campo, y traían consigo gran presa. Mas Abner no estaba con David en Hebrón, que ya lo había él despedido, y él se había ido en paz.
23A tedy Joáb i všetko vojsko, ktoré bolo s ním, prišli. A oznámili Joábovi a riekli: Prišiel Abner, syn Nérov, ku kráľovi, a prepustil ho, a odišiel v pokoji.
23Y luego que llegó Joab y todo el ejército que con él estaba, fué dado aviso á Joab, diciendo: Abner hijo de Ner ha venido al rey, y él le ha despedido, y se fué en paz.
24Potom prišiel Joáb ku kráľovi a povedal: Čo si to urobil? Hľa, prišiel k tebe Abner, prečo si ho prepustil, aby zase odišiel?
24Entonces Joab vino al rey, y díjole: ¿Qué has hecho? He aquí habíase venido Abner á ti; ¿por qué pues lo dejaste que se fuése?
25Veď znáš Abnera, syna Nérovho. Lebo prišiel na to, aby ťa podviedol a aby zvedel tvoje vychádzanie a tvoje vchádzanie ako aj aby zvedel všetko, čo robíš.
25¿Sabes tú que Abner hijo de Ner ha venido para engañarte, y á saber tu salida y tu entrada, y por entender todo lo que tú haces?
26A keď vyšiel Joáb od Dávida, poslal poslov za Abnerom, ktorí ho vrátili a doviedli od cisterny Síra. Ale Dávid nevedel o tom.
26Y saliéndose Joab de con David, envió mensajeros tras Abner, los cuales le volvieron desde el pozo de Sira, sin saberlo David.
27A keď sa navrátil Abner do Hebrona, zaviedol ho Joáb do ústrania, doprostred brány, aby s ním potajme hovoril, a tam ho uderil do brucha, a zomrel, za krv Azaela, jeho brata.
27Y como Abner volvió á Hebrón, apartólo Joab al medio de la puerta, hablando con él blandamente, y allí le hirió por la quinta costilla, á causa de la muerte de Asael su hermano, y murió.
28Keď to potom počul Dávid, riekol: Bez viny som i ja i moje kráľovstvo pred Hospodinom až na veky na krvi Abnera, syna Nérovho.
28Cuando David supo después esto, dijo: Limpio estoy yo y mi reino, por Jehová, para siempre, de la sangre de Abner hijo de Ner.
29Nech prijde jeho krv na hlavu Joábovu a na celý dom jeho otca, ani nech nie je vyťatý z domu Joábovho trpiaci na tok semena ani malomocný ani chodiaci o palici ani ten, kto by padol od meča, ani trpiaci nedostatkom chleba.
29Caiga sobre la cabeza de Joab, y sobre toda la casa de su padre; que nunca falte de la casa de Joab quien padezca flujo, ni leproso, ni quien ande con báculo, ni quien muera á cuchillo, ni quien tenga falta de pan.
30A tak Joáb a Abišaj, jeho brat, zavraždili Abnera preto, že zabil Azaela, ich brata, v Gibeone v boji.
30Joab pues y Abisai su hermano mataron á Abner, porque él había muerto á Asael, hermano de ellos en la batalla de Gabaón.
31A Dávid riekol Joábovi a všetkému ľudu, ktorý bol s ním: Roztrhnite svoje rúcha a opášte sa vrecovinou a smúťte pred Abnerom! A kráľ Dávid išiel za márami.
31Entonces dijo David á Joab, y á todo el pueblo que con él estaba: Romped vuestros vestidos, y ceñíos de sacos, y haced duelo delante de Abner. Y el rey iba detrás del féretro.
32A tak pochovali Abnera v Hebrone. A kráľ pozdvihol svoj hlas a plakal nad hrobom Abnerovým a plakal i všetok ľud.
32Y sepultaron á Abner en Hebrón: y alzando el rey su voz, lloró junto al sepulcro de Abner; y lloró también todo el pueblo.
33A kráľ trúchliac za Abnerom povedal: Či tak mal zomrieť Abner, ako zomiera blázon?
33Y endechando el rey al mismo Abner, decía: ¿Murío Abner como muere un villano?
34Tvoje ruky neboly poviazané, a tvoje nohy neboly sovrené medenými putami. Tak si padol, ako niekto padne pred synmi neprávosti. Vtedy sa znova pustil všetok ľud do plaču nad ním.
34Tus manos no estaban atadas, ni tus pies ligados con grillos: Caíste como los que caen delante de malos hombres. Y todo el pueblo volvió á llorar sobre él.
35A keď potom prišiel všetok ľud, aby dali Dávidovi pokrm, kým ešte bol deň, prisahal Dávid povediac: Nech mi tak učiní Bôh a tak nech pridá, jestli prv, ako zajde slnce, okúsim chleba, alebo nech už by to bolo čokoľvek.
35Y como todo el pueblo viniese á dar de comer pan á David siendo aún de día, David juró, diciendo: Así me haga Dios y así me añada, si antes que se ponga el sol gustare yo pan, ú otra cualquier cosa.
36A poznal to všetok ľud, a ľúbilo sa mu to, jako i všetko, čo učinil kráľ, ľúbilo sa všetkému ľudu.
36Súpolo así todo el pueblo, y plugo en sus ojos; porque todo lo que el rey hacía parecía bien en ojos de todo el pueblo.
37A tak poznal všetok ľud i celý Izrael toho dňa, že to nebolo od kráľa, aby zabili Abnera, syna Nérovho.
37Y todo el pueblo y todo Israel entendieron aquel día, que no había venido del rey que Abner hijo de Ner muriese.
38A kráľ povedal svojim služobníkom: Či neviete, že knieža a velikán padol tohoto dňa v Izraelovi?
38Y el rey dijo á sus siervos: ¿No sabéis que ha caído hoy en Israel un príncipe, y grande?
39A ja som dnes ešte slabý, hoci som pomazaný kráľ, a títo mužovia, synovia Ceruje, sú mi priťažkí a pritvrdí. Hospodin nech odplatí tomu, kto robí zlé, podľa jeho zlosti.
39Que yo ahora aún soy tierno rey ungido; y estos hombres, los hijos de Sarvia, muy duros me son: Jehová dé el pago al que mal hace, conforme á su malicia.