Slovakian

Spanish: Reina Valera (1909)

Exodus

33

1A Hospodin hovoril Mojžišovi: Iď, odídi odtiaľto hore ty i ľud, ktorý si vyviedol hore z Egyptskej zeme, do zeme, ktorú som prisahal Abrahámovi, Izákovi a Jakobovi povediac: Dám ju tvojmu semenu -
1Y JEHOVA dijo á Moisés: Ve, sube de aquí, tú y el pueblo que sacaste de la tierra de Egipto, á la tierra de la cual juré á Abraham, Isaac, y Jacob, diciendo: A tu simiente la daré:
2A pošlem pred tebou anjela a vyženiem Kananeja, Amoreja, Heteja, Ferezeja, Heveja a Jebuzeja -,
2Y yo enviaré delante de ti el ángel, y echaré fuera al Cananeo y al Amorrheo, y al Hetheo, y al Pherezeo, y al Heveo y al Jebuseo:
3do zeme, ktorá tečie mliekom a medom, lebo sám nepojdem hore v tvojom strede, pretože si ľud tvrdej šije, aby som ťa nezahladil na ceste.
3(A la tierra que fluye leche y miel); porque yo no subiré en medio de ti, porque eres pueblo de dura cerviz, no sea que te consuma en el camino.
4Keď počul ľud túto zlú zprávu, smútili, a nikto nevzal na seba svojej okrasy.
4Y oyendo el pueblo esta sensible palabra, vistieron luto, y ninguno se puso sus atavíos:
5Lebo Hospodin riekol Mojžišovi: Povedz synom Izraelovým: Vy ste ľud tvrdej šije. Keď len na chvíľu vyjdem hore do tvojho stredu, zahladím ťa. A tak teraz slož svoju okrasu so seba, a potom zviem, čo ti mám urobiť.
5Pues Jehová dijo á Moisés: Di á los hijos de Israel: Vosotros sois pueblo de dura cerviz: en un momento subiré en medio de ti, y te consumiré: quítate pues ahora tus atavíos, que yo sabré lo que te tengo de hacer.
6A synovia Izraelovi strhali si svoju okrasu, a tak aj zostalo od vrchu Hóreba.
6Entonces los hijos de Israel se despojaron de sus atavíos desde el monte Horeb.
7A Mojžiš vzal stán a roztiahol si ho vonku za táborom, ďaleko od tábora, a nazval ho stánom shromaždenia. A bolo, keď ktokoľvek hľadal Hospodina, že vyšiel ku stánu shromaždenia, ktorý bol vonku za táborom.
7Y Moisés tomó el tabernáculo, y extendiólo fuera del campo, lejos del campo, y llamólo el Tabernáculo del Testimonio. Y fué, que cualquiera que requería á Jehová, salía al tabernáculo del testimonio, que estaba fuera del campo.
8A tiež bolo, keď vychádzal Mojžiš ku stánu, že povstal všetok ľud, a stáli každý pri dveriach svojho stánu, a hľadeli za Mojžišom, dokiaľ nevošiel do stánu.
8Y sucedía que, cuando salía Moisés al tabernáculo, todo el pueblo se levantaba, y estaba cada cual en pie á la puerta de su tienda, y miraban en pos de Moisés, hasta que él entraba en el tabernáculo.
9A taktiež bolo, že kedykoľvek vošiel Mojžiš do stánu, sostúpil oblakový stĺp, a stál pri dveriach stánu, a hovoril s Mojžišom.
9Y cuando Moisés entraba en el tabernáculo, la columna de nube descendía, y poníase á la puerta del tabernáculo, y Jehová hablaba con Moisés.
10A všetok ľud videl oblakový stĺp, že stojí pri dveriach stánu a vtedy povstal všetok ľud, a klaňali sa každý pri dveriach svojho stánu.
10Y viendo todo el pueblo la columna de nube, que estaba á la puerta del tabernáculo, levantábase todo el pueblo, cada uno á la puerta de su tienda y adoraba.
11A Hospodin hovoril Mojžišovi tvárou v tvár, tak ako hovorí človek so svojím priateľom. Potom sa vše vrátil do tábora, ale jeho služobník Jozua, syn Núna, mládenec, neuhol nikam zo stánu.
11Y hablaba Jehová á Moisés cara á cara, como habla cualquiera á su compañero. Y volvíase al campo; mas el joven Josué, su criado, hijo de Nun, nunca se apartaba de en medio del tabernáculo.
12A Mojžiš povedal Hospodinovi: Pozri, Pane, ty mi kážeš: Vyveď hore tento ľud, a ty si mi neoznámil koho pošleš so mnou, kým predsa si ty povedal: Znám ťa po mene, aj si našiel milosť v mojich očiach.
12Y dijo Moisés á Jehová: Mira, tú me dices á mí: Saca este pueblo: y tú no me has declarado á quién has de enviar conmigo: sin embargo, tú dices: Yo te he conocido por tu nombre, y has hallado también gracia en mis ojos.
13A tak teraz prosím, ak som našiel milosť v tvojich očiach, prosím, oznám mi svoju cestu, aby som ťa poznal, aby som našiel milosť v tvojich očiach, a vidz, že tento národ je tvojím ľudom.
13Ahora, pues, si he hallado gracia en tus ojos, ruégote que me muestres ahora tu camino, para que te conozca, porque halle gracia en tus ojos: y mira que tu pueblo es aquesta gente.
14A riekol: Moja tvár pojde pred tebou, a dám ti odpočinúť.
14Y él dijo: Mi rostro irá contigo, y te haré descansar.
15A povedal mu: Ak by nemal ísť pred nami tvoja tvár, nevyvádzaj nás hore odtiaľto.
15Y él respondió: Si tu rostro no ha de ir conmigo, no nos saques de aquí.
16A kde po čomže sa pozná, že som našiel milosť v tvojich očiach, ja i tvoj ľud? Či azda nie po tom, že pojdeš s nami, a že budeme tvojou dobrotou odlišní, ja i tvoj ľud, od všetkých ľudí, ktorí sú na tvári zeme?
16¿Y en qué se conocerá aquí que he hallado gracia en tus ojos, yo y tu pueblo, sino en andar tú con nosotros, y que yo y tu pueblo seamos apartados de todos los pueblos que están sobre la faz de la tierra?
17A Hospodin riekol Mojžišovi: I túto vec, ktorú si hovoril, učiním preto, že si našiel milosť v mojich očiach, a znám ťa po mene.
17Y Jehová dijo á Moisés: También haré esto que has dicho, por cuanto has hallado gracia en mis ojos, y te he conocido por tu nombre.
18Na to povedal Mojžiš: Ukáž mi, prosím, svoju slávu!
18El entonces dijo: Ruégote que me muestres tu gloria.
19A riekol: Ja dám, aby prešlo všetko moje dobré popred tvoju tvár, a budem pred tebou vzývať meno Hospodinovo. A zmilujem sa nad kým sa zmilujem, a zľutujem sa, nad kým sa zľutujem.
19Y respondióle: Yo haré pasar todo mi bien delante de tu rostro, y proclamaré el nombre de Jehová delante de ti; y tendré misericordia del que tendré misericordia, y seré clemente para con el que seré clemente.
20A zase riekol: Nebudeš môcť vidieť moju tvár, lebo ma neuvidí človek, aby pri tom zostal živý.
20Dijo más: No podrás ver mi rostro: porque no me verá hombre, y vivirá.
21A ešte riekol Hospodin: Hľa, je miesto u mňa, a budeš stáť na skale.
21Y dijo aún Jehová: He aquí lugar junto á mí, y tú estarás sobre la peña:
22A stane sa, keď pojde popri tebe moja sláva, že ťa postavím v trhline skaly a zakryjem ťa svojou rukou, dokiaľ neprejdem.
22Y será que, cuando pasare mi gloria, yo te pondré en una hendidura de la peña, y te cubriré con mi mano hasta que haya pasado:
23Potom odnímem svoju ruku, a vtedy uvidíš môj zad, ale moja tvár sa nemôže vidieť.
23Después apartaré mi mano, y verás mis espaldas; mas no se verá mi rostro.