1Potom prišli, Mojžiš a Áron, a riekli faraonovi: Takto hovorí Hospodin, Bôh Izraelov: Prepusti môj ľud, aby mi slávil slávnosť na púšti.
1DESPUÉS entraron Moisés y Aarón á Faraón, y le dijeron: Jehová, el Dios de Israel, dice así: Deja ir á mi pueblo á celebrarme fiesta en el desierto.
2Ale faraon odpovedal: Kto je Hospodin, aby som poslúchol jeho hlas a prepustil Izraela? Neznám Hospodina ani neprepustím Izraela.
2Y Faraón respondió: ¿Quién es Jehová, para que yo oiga su voz y deje ir á Israel? Yo no conozco á Jehová, ni tampoco dejaré ir á Israel.
3A riekli: Bôh Hebrejov sa stretol s nami. Nože nech ideme, prosíme, tri dni cesty na púšť a obetujeme Hospodinovi, svojmu Bohu, aby nedopustil na nás moru alebo meča.
3Y ellos dijeron: El Dios de los Hebreos nos ha encontrado: iremos, pues, ahora camino de tres días por el desierto, y sacrificaremos á Jehová nuestro Dios; porque no venga sobre nosotros con pestilencia ó con espada.
4A egyptský kráľ im povedal: Prečo vy, Mojžišu a Árone, chcete uvoľniť ten ľud od jeho prác? Iďte ku svojim robotám!
4Entonces el rey de Egipto les dijo: Moisés y Aarón, ¿por qué hacéis cesar al pueblo de su obra? idos á vuestros cargos.
5A faraon povedal ešte: Hľa, už teraz je mnoho ľudu v zemi, a zdržujete ich od ich robôt.
5Dijo también Faraón: He aquí el pueblo de la tierra es ahora mucho, y vosotros les hacéis cesar de sus cargos.
6A faraon prikázal toho dňa pohoničom, ktorí boli nad ľudom, a jeho úradníkom a povedal:
6Y mandó Faraón aquel mismo día á los cuadrilleros del pueblo que le tenían á su cargo, y á sus gobernadores, diciendo:
7Nebudete viacej dávať ľudu slamy na robenie tehiel ako doteraz. Nech idú sami a sbierajú si slamu.
7De aquí adelante no daréis paja al pueblo para hacer ladrillo, como ayer y antes de ayer; vayan ellos y recojan por sí mismos la paja:
8Ale ten istý počet tehiel, ktorý robili dosiaľ, im naložte i ďalej, neujmete ničoho z neho, lebo sú leniví a zaháľajú a preto kričia, poďme vraj a obetujme svojmu Bohu!
8Y habéis de ponerles la tarea del ladrillo que hacían antes, y no les disminuiréis nada; porque están ociosos, y por eso levantan la voz diciendo: Vamos y sacrificaremos á nuestro Dios.
9Nech ťažko dolieha robota na tých mužov, a nech pracujú v nej, aby nedbali na falošné slová.
9Agrávese la servidumbre sobre ellos, para que se ocupen en ella, y no atiendan á palabras de mentira.
10A tak vyšli pohoniči ľudu a jeho úradníci a vraveli ľudu: Takto hovorí faraon: Nebudem vám dávať slamy.
10Y saliendo los cuadrilleros del pueblo y sus gobernadores, hablaron al pueblo, diciendo: Así ha dicho Faraón: Yo no os doy paja.
11Iďte sami, berte si slamu odtiaľ, kde najdete, lebo nič sa neujme z vašej práce.
11Id vosotros, y recoged paja donde la hallareis; que nada se disminuirá de vuestra tarea.
12Vtedy sa rozbehol ľud po celej Egyptskej zemi, aby trhal strnište miesto slamy.
12Entonces el pueblo se derramó por toda la tierra de Egipto á coger rastrojo en lugar de paja.
13A pohoniči ich nútili a vraveli: Vykonajte svoju prácu, každý deň to, čo ste povinní, jako vtedy, keď bolo slamy.
13Y los cuadrilleros los apremiaban, diciendo: Acabad vuestra obra, la tarea del día en su día, como cuando se os daba paja.
14A úradníci synov Izraelových, ktorých ustanovili nad nimi pohoniči faraonovi, boli bití, a vraveli im: Prečo ste nevykonali svojej úlohy, ani včera ani dnes, tak aby ste boli spravili toľko tehiel ako driev?
14Y azotaban á los capataces de los hijos de Israel, que los cuadrilleros de Faraón habían puesto sobre ellos, diciendo: ¿Por qué no habéis cumplido vuestra tarea de ladrillo ni ayer ni hoy, como antes?
15A úradníci synov Izraelových prišli a kričali k faraonovi a vraveli: Prečo tak robíš svojim služobníkom?
15Y los capataces de los hijos de Israel vinieron á Faraón, y se quejaron á él, diciendo: ¿Por qué lo haces así con tus siervos?
16Slamy sa nedáva svojim služobníkom a hovoria nám: Robte tehly! A hľa, tvoji služobníci sú bití, a tvoj ľud hreší.
16No se da paja á tus siervos, y con todo nos dicen: Haced el ladrillo. Y he aquí tus siervos son azotados, y tu pueblo cae en falta.
17A on povedal: Zaháľate, zaháľate, preto hovoríte: Poďme, obetujme Hospodinovi!
17Y él respondió: Estáis ociosos, sí, ociosos, y por eso decís: Vamos y sacrifiquemos á Jehová.
18A tak teraz iďte, robte! A slamy sa vám nebude dávať, ale uložený počet tehiel dáte.
18Id pues ahora, y trabajad. No se os dará paja, y habéis de dar la tarea del ladrillo.
19A úradníci synov Izraelových videli, že je s nimi zle, pretože im bolo povedané: Neujmete z počtu svojich tehiel, ktoré máte vystanoviť v ktorý deň.
19Entonces los capataces de los hijos de Israel se vieron en aflicción, habiéndoseles dicho: No se disminuirá nada de vuestro ladrillo, de la tarea de cada día.
20A stretli Mojžiša a Árona, ktorí im stáli oproti, keď vychádzali od faraona,
20Y encontrando á Moisés y á Aarón, que estaban á la vista de ellos cuando salían de Faraón,
21a povedali im: Nech pohliadne na vás Hospodin a súdi, lebo ste zosmradili náš čuch v očiach faraonových a v očiach jeho služobníkov a dali ste meč do ich ruky, aby nás pobili.
21Dijéronles: Mire Jehová sobre vosotros, y juzgue; pues habéis hecho heder nuestro olor delante de Faraón y de sus siervos, dándoles el cuchillo en las manos para que nos maten.
22A Mojžiš sa navrátil k Hospodinovi a povedal: Pane, prečo si učinil tak zle tomuto ľudu? Prečo si ma poslal?
22Entonces Moisés se volvió á Jehová, y dijo: Señor, ¿por qué afliges á este pueblo? ¿para qué me enviaste?
23Lebo odvtedy, odkedy som vošiel k faraonovi, aby som s ním hovoril v tvojom mene, robí zle tomuto ľudu, a vytrhnúť nevytrhol si svojho ľudu z jeho moci.
23Porque desde que yo vine á Faraón para hablarle en tu nombre, ha afligido á este pueblo; y tú tampoco has librado á tu pueblo.