1Jakob, Boha a Pána Ježiša Krista sluha, dvanástim pokoleniam, ktoré sú v diaspore, posiela pozdravenie.
1JACOBO, siervo de Dios y del Señor Jesucristo, á las doce tribus que están esparcidas, salud.
2Považujte to za každú radosť, moji bratia, keď na okolo upádate do rôznych pokušení
2Hermanos míos, tened por sumo gozo cuando cayereis en diversas tentaciones;
3vediac, že dokázanosť vašej viery pôsobí trpezlivosť.
3Sabiendo que la prueba de vuestra fe obra paciencia.
4A trpezlivosť nech má dokonalý skutok, aby ste boli dokonalí a celí, nemajúci v ničom nedostatku.
4Mas tenga la paciencia perfecta su obra, para que seáis perfectos y cabales, sin faltar en alguna cosa.
5A jestli sa niekomu z vás nedostáva múdrosti, nech prosí od Boha, ktorý dáva proste všetkým a nevyčituje, a bude mu daná.
5Y si alguno de vosotros tiene falta de sabiduría, demándela á Dios, el cual da á todos abundantemente, y no zahiere; y le será dada.
6Ale nech prosí vo viere nič nepochybujúc; lebo ten, kto pochybuje, podobá sa morskej vlne, hnanej a zmietanej vetrom.
6Pero pida en fe, no dudando nada: porque el que duda es semejante á la onda de la mar, que es movida del viento, y echada de una parte á otra.
7Lebo nech sa nedomnieva taký človek, že dostane voľačo od Pána.
7No piense pues el tal hombre que recibirá ninguna cosa del Señor.
8Muž dvojej mysle je nestály na všetkých svojich cestách.
8El hombre de doblado ánimo es inconstante en todos sus caminos.
9A ponížený brat nech sa chváli svojou vysokosťou
9El hermano que es de baja suerte, gloríese en su alteza:
10a bohatý svojou poníženosťou, lebo sa pominie ako kvet trávy.
10Mas el que es rico, en su bajeza; porque él se pasará como la flor de la hierba.
11Lebo vyšlo slnce s páľou a usušilo trávu, a jej kvet opadol, a spanilosť jej tvári zhynula. Tak uvädne aj bohatý na svojich cestách.
11Porque salido el sol con ardor, la hierba se secó, y su flor se cayó, y pereció su hermosa apariencia: así también se marchitará el rico en todos sus caminos.
12Blahoslavený muž, ktorý znáša pokušenia, lebo keď bude zkúsený a dokáže sa, dostane korunu života, ktorú Pán zasľúbil tým, ktorí ho milujú.
12Bienaventurado el varón que sufre la tentación; porque cuando fuere probado, recibirá la corona de vida, que Dios ha prometido á los que le aman.
13Nech nikto nehovorí, keď je pokúšaný, že vraj pokúšaný som pokušením od Boha, lebo veď Boha nemožno pokúšať na zlé, a tiež ani sám nepokúša nikoho.
13Cuando alguno es tentado, no diga que es tentado de Dios: porque Dios no puede ser tentado de los malos, ni él tienta á alguno:
14Ale každý je pokúšaný od svojej žiadosti, vyvlačovaný a vábený,
14Sino que cada uno es tentado, cuando de su propia concupiscencia es atraído, y cebado.
15a potom žiadosť, keď počne, rodí hriech, a hriech, keď je vykonaný, plodí smrť.
15Y la concupiscencia, después que ha concebido, pare el pecado: y el pecado, siendo cumplido, engendra muerte.
16Neblúďte, moji milovaní bratia!
16Amados hermanos míos, no erréis.
17Každé dobré danie a každý dokonalý dar sostupuje s hora od Otca svetiel, u ktorého nieto zmeny, alebo nejakého obratu zatônenia.
17Toda buena dádiva y todo don perfecto es de lo alto, que desciende del Padre de las luces, en el cual no hay mudanza, ni sombra de variación.
18A chcúc to tak, splodil nás slovom pravdy, aby sme boli jakousi prvotinou jeho stvorení!
18El, de su voluntad nos ha engendrado por la palabra de verdad, para que seamos primicias de sus criaturas.
19Takže, moji milovaní bratia, nech je každý človek rýchly počuť, pomalý hovoriť, pomalý do hnevu.
19Por esto, mis amados hermanos, todo hombre sea pronto para oir, tardío para hablar, tardío para airarse:
20Lebo hnev muža nepôsobí spravedlivosti Božej.
20Porque la ira del hombre no obra la justicia de Dios.
21Preto složiac každú špinu a zbytok zlosti v tichej krotkosti prijmite vsadené slovo, ktoré má moc spasiť vaše duše.
21Por lo cual, dejando toda inmundicia y superfluidad de malicia, recibid con mansedumbre la palabra ingerida, la cual puede hacer salvas vuestras almas.
22A buďte činiteľmi slova a nie len poslucháčmi, ktorí klamú sami seba falošným rozumovaním.
22Mas sed hacedores de la palabra, y no tan solamente oidores, engañándoos á vosotros mismos.
23Lebo ak je niekto poslucháčom slova a nie činiteľom, ten sa podobá mužovi, ktorý pozerá svoju prirodzenú tvár v zrkadle.
23Porque si alguno oye la palabra, y no la pone por obra, este tal es semejante al hombre que considera en un espejo su rostro natural.
24Lebo sa videl a odišiel a hneď zabudol, aký bol.
24Porque él se consideró á sí mismo, y se fué, y luego se olvidó qué tal era.
25Ale ten, kto dobre nazrel v dokonalý zákon, v zákon slobody, a zotrval pri tom, ten, pretože nie je iba zábudlivým poslucháčom, ale činiteľom skutku, ten bude blahoslavený vo svojom konaní.
25Mas el que hubiere mirado atentamente en la perfecta ley, que es la de la libertad, y perseverado en ella, no siendo oidor olvidadizo, sino hacedor de la obra, este tal será bienaventurado en su hecho.
26Ak sa niekomu medzi vami zdá, že je nábožný, a nedrží svojho jazyka na úzde, ale zvodí svoje srdce, toho náboženstvo je márne.
26Si alguno piensa ser religioso entre vosotros, y no refrena su lengua, sino engañando su corazón, la religión del tal es vana.
27Čisté náboženstvo a nepoškvrnené u Boha a Otca je toto: navštevovať siroty a vdovy v ich súžení a seba ostríhať nepoškvrneného od sveta.
27La religión pura y sin mácula delante de Dios y Padre es esta: Visitar los huérfanos y las viudas en sus tribulaciones, y guardarse sin mancha de este mundo.