1Toho dňa bolo čítané z knihy Mojžišovej tak, aby počul ľud, a našlo sa v nej napísané, že Ammonita a Moábita nesmie vojsť do shromaždenia Božieho, a to tak až na veky.
1AQUEL día se leyó en el libro de Moisés oyéndolo el pueblo, y fué hallado en él escrito, que los Ammonitas y Moabitas no debían entrar jamás en la congregación de Dios;
2Pretože neprišli vústrety synom Izraelovým s chlebom a s vodou. Lež najali proti nemu, proti Izraelovi, Baláma za mzdu, aby mu zlorečil. Ale náš Bôh obrátil to zlorečenie na požehnanie.
2Por cuanto no salieron á recibir á los hijos de Israel con pan y agua, antes alquilaron á Balaam contra ellos, para que los maldijera: mas nuestro Dios volvió la maldición en bendición.
3A stalo sa, keď počuli zákon, že oddelili každého primiešaného od Izraela.
3Y fué que, como oyeron la ley, apartaron de Israel toda mistura.
4Ale predtým Eljašib, kňaz, daný do komory nášho Boha, blízky Tobiášov,
4Y antes de esto, Eliasib sacerdote, siendo superintendente de la cámara de la casa de nuestro Dios, había emparentado con Tobías,
5bol mu spravil veľkú komoru, kam dávali predtým obetný dar obilný, kadivo a nádoby a desatinu obilia, vína a oleja, nariadenú čiastku Levitov, spevákov a vrátnych ako aj pozdvihnutia obeť kňazov.
5Y le había hecho una grande cámara, en la cual guardaban antes las ofrendas, y el perfume, y los vasos, y el diezmo del grano, y del vino y del aceite, que estaba mandado dar á los Levitas, á los cantores, y á los porteros; y la ofrenda de los sacerdotes.
6Ale kým sa to všetko dialo, nebol som v Jeruzaleme. Lebo v tridsiatom druhom roku Artaxerxa, babylonského kráľa, som bol prišiel ku kráľovi. Ale po nejakom čase som si opät vyžiadal od kráľa odísť.
6Mas á todo esto, yo no estaba en Jerusalem; porque el año treinta y dos de Artajerjes rey de Babilonia, vine al rey; y al cabo de días fuí enviado del rey.
7A tak som zase prišiel do Jeruzalema. A srozumel som tomu zlému, ktoré urobil Eljašib pre Tobiáša spraviac mu komoru vo dvoroch domu Božieho.
7Y venido á Jerusalem, entendí el mal que había hecho Eliasib en atención á Tobías, haciendo para él cámara en los patios de la casa de Dios.
8A veľmi sa mi to neľúbilo. A tak som vyhádzal všetko náradie domu Tobiášovho von, preč z komory.
8Y dolióme en gran manera; y eché todas las alhajas de la casa de Tobías fuera de la cámara;
9A rozkázal som, aby očistili komory. A zase som ta vniesol nádoby domu Božieho, obetný dar obilný a kadivo.
9Y dije que limpiasen las cámaras, é hice volver allí las alhajas de la casa de Dios, las ofrendas y el perfume.
10A dozvedel som sa, že sa nedávaly čiastky Levitom, a že sa rozutekali každý na svoje pole, Levitovia i speváci, konajúci prácu.
10Entendí asimismo que las partes de los Levitas no se les habían dado; y que los Levitas y cantores que hacían el servicio se habían huído cada uno á su heredad.
11Preto som prísne dohováral pohlavárom správy a riekol som: Prečo je opustený dom Boží? A shromaždiac ich postavil som ich na ich miesto.
11Y reprendí á los magistrados, y dije: ¿Por qué está la casa de Dios abandonada? Y juntélos, y púselos en su lugar.
12Potom donášali, celý Júda, desatinu obilia i vína i oleja do skladov.
12Y todo Judá trajo el diezmo del grano, del vino y del aceite, á los almacenes.
13A ustanovil som za skladníkov nad skladmi Šelemiáša, kňaza, a Cádoka, učeného v zákone, a Pedaiáša z Levitov a im k ruke Chanána, syna Zakkúra, syna Mattaniášovho, pretože boli považovaní za verných. A ich úlohou bolo rozdeľovať ich bratom.
13Y puse por sobrestantes de ellos á Selemías sacerdote, y á Sadoc escriba, y de los Levitas, á Pedaías; y á mano de ellos Hanán hijo de Zaccur, hijo de Mathanías: pues que eran tenidos por fieles, y de ellos eran el repartir á sus hermanos.
14Pamätaj na mňa, môj Bože, pre to a nedaj vytrieť mojich dobrodení, ktoré som učinil na dome svojho Boha a na jeho strážach!-
14Acuérdate de mí, oh Dios, en orden á esto, y no raigas mis misericordias que hice en la casa de mi Dios, y en sus observancias.
15V tých dňoch som videl v Judsku takých, ktorí šliapali kade hrozna v sobotu a donášali snopy a nakladali na oslov i víno, hrozná a fíky a všelijaké iné bremeno a dopravovali do Jeruzalema v sobotný deň. A svedčil som im a dohováral v deň, v ktorý predávali potraviny.
15En aquellos días ví en Judá algunos que pisaban en lagares el sábado, y que acarreaban haces, y cargaban asnos con vino, y también de uvas, de higos, y toda suerte de carga, y traían á Jerusalem en día de sábado; y protesté les acerca del día que vendían
16Aj Týrania bývali v ňom, ktorí donášali ryby a všeličo na predaj a predávali v sobotu synom Júdovým, a to v Jeruzaleme!
16También estaban en ella Tirios que traían pescado y toda mercadería, y vendían en sábado á los hijos de Judá en Jerusalem.
17Preto som prísne dohováral popredným Judska a povedal som im: Čo je to jaká zlá vec, ktorú robíte a poškvrňujete sobotný deň?!
17Y reprendí á los señores de Judá, y díjeles: ¿Qué mala cosa es esta que vosotros hacéis, profanando así el día del sábado?
18Či nerobili tak aj vaši otcovia? Preto potom uviedol náš Bôh všetko toto zlé na nás i na toto mesto, a vy ešte pridávate pále hnevu na Izraela poškvrňujúc sobotu!
18¿No hicieron así vuestros padres, y trajo nuestro Dios sobre nosotros todo este mal, y sobre esta ciudad? ¿Y vosotros añadís ira sobre Israel profanando el sábado?
19A stalo sa, že hneď, ako boly zatônené brány Jeruzalema pred sobotou, rozkázal som, aby zamkli vráta, a tiež som rozkázal, aby ich neotvorili iba až po sobote. K tomu i niektorých zo svojich služobníkov som postavil pri bránach, aby nevošlo nijaké bremeno v sobotný deň.
19Sucedió pues, que cuando iba oscureciendo á las puertas de Jerusalem antes del sábado, dije que se cerrasen las puertas, y ordené que no las abriesen hasta después del sábado; y puse á las puertas algunos de mis criados, para que en día de sábado no entra
20A tak nocovali kramári a predavači všeličoho na predaj vonku pred Jeruzalemom raz i dva razy.
20Y quedáronse fuera de Jerusalem una y dos veces los negociantes, y los que vendían toda especie de mercancía.
21A svedčil som proti nim a povedal som im: Prečo vy nocujete naproti múru? Ak to urobíte ešte raz, vystriem na vás ruku.- Od toho času neprišli v sobotu.
21Y protestéles, y díjeles: ¿Por qué os quedáis vosotros delante del muro? Si lo hacéis otra vez, os echaré mano. Desde entonces no vinieron en sábado.
22A rozkázal som Levitom, aby sa očisťovali a prichádzajúc strážili brány, aby ľudia svätili sobotný deň. I čo do toho pamätaj na mňa, môj Bože, a buď mi milostivý podľa množstva svojej milosti.-
22Y dije á los Levitas que se purificasen, y viniesen á guardar las puertas, para santificar el día del sábado. También por esto acuérdate de mí, Dios mío, y perdóname según la muchedumbre de tu misericordia.
23Aj v tých dňoch som videl Židov, ktorí si boli pobrali za ženy Ašdóďanky, Ammoňanky a Moábänky.
23Ví asimismo en aquellos días Judíos que habían tomado mujeres de Asdod, Ammonitas, y Moabitas:
24A tak aj ich synovia hovorili zpola ašdódsky a nevedeli hovoriť židovsky, ale hovorili podľa jazyka už či toho a či toho národa.
24Y sus hijos la mitad hablaban asdod, y conforme á la lengua de cada pueblo; que no sabían hablar judaico.
25A dohadoval som sa s nimi a zlorečil som im a bil som niektorých mužov z nich a ruval som ich a zaviazal som ich prísahou na Boha, ak reku dáte svoje dcéry ich synom alebo ak vezmete z ich dcér svojim synom alebo sebe za ženy...!
25Y reñí con ellos, y maldíjelos, y herí algunos de ellos, y arranquéles los cabellos, y juramentélos, diciendo: No daréis vuestras hijas á sus hijos, y no tomaréis de sus hijas para vuestros hijos, ó para vosotros.
26Či nezhrešil pre to aj Šalamún, kráľ Izraelov, hoci medzi tak mnohými národami nebolo kráľa jemu rovného, a bol milý svojmu Bohu, a Bôh ho ustanovil za kráľa nad celým Izraelom, a ešte aj jeho zviedly hrešiť ženy cudzozemky.
26¿No pecó por esto Salomón, rey de Israel? Bien que en muchas gentes no hubo rey como él, que era amado de su Dios y Dios lo había puesto por rey sobre todo Israel, aun á él hicieron pecar las mujeres extanjeras.
27A či by sme mali vám povoliť, aby ste robili všetko toto veliké zlo, aby ste sa dopúšťali nevernosti proti nášmu Bohu a brali si za ženy cudzozemky?
27¿Y obedeceremos á vosotros para cometer todo este mal tan grande de prevaricar contra nuestro Dios, tomando mujeres extranjeras?
28A jeden zo synov Jojadu, syna Eljašiba, najvyššieho kňaza, bol zaťom Sanballata Choronského, a preto som ho zahnal od seba.
28Y uno de los hijos de Joiada, hijo de Eliasib el gran sacerdote era yerno de Sanballat Horonita: ahuyentélo por tanto de mí.
29Pamätaj na nich, môj Bože, pre poškvrnenia, ktorými poškvrnili kňazstvo a smluvu kňazstva i Levitov.
29Acuérdate de ellos, Dios mío, contra los que contaminan el sacerdocio, y el pacto del sacerdocio y de los Levitas.
30A tak som ich očistil od každého cudzozemca a ustanovil som poradie stráže pre kňazov a pre Levitov; každého som postavil do jeho práce,
30Limpiélos pues de todo extranjero, y puse á los sacerdotes y Levitas por sus clases, á cada uno en su obra;
31jako som aj určil poriadok pre nosenie dreva na ustanovené časy i pre prvotiny.- Pamätaj na mňa, môj Bože, na moje dobré!
31Y para la ofrenda de la leña en los tiempos señalados, y para las primicias. Acuérdate de mí, Dios mío, para bien.