Slovakian

Spanish: Reina Valera (1909)

Nehemiah

4

1A stalo sa, keď počul Sanballat, že znova staviame múr, rozpálil sa hnevom a veľmi sa rozľútil a posmieval sa Židom
1Y FUÉ que como oyó Sanballat que nosotros edificábamos el muro, encolerizóse y enojóse en gran manera, é hizo escarnio de los Judíos.
2a povedal pred svojimi bratmi a pred vojskom Samárie a riekol: Čo to robia tí mizerní Židia? Či im to ponechajú? Či budú obetovať? Či dokončia za deň? Či azda vzkriesia tie kamene z hromád prachu, ktoré sú predsa spálené?!
2Y habló delante de sus hermanos y del ejército de Samaria, y dijo: ¿Qué hacen estos débiles Judíos? ¿hanles de permitir? ¿han de sacrificar? ¿han de acabar en un día? ¿han de resucitar de los montones del polvo las piedras que fueron quemadas?
3A Tobiáš Ammonský bol vedľa neho a povedal: Ale aj to, čo vystavia, ak prijde hore líška, sborí ich kamenný múr. -
3Y estaba junto á él Tobías Ammonita, el cual dijo: Aun lo que ellos edifican, si subiere una zorra derribará su muro de piedra.
4Počuj, náš Bože, lebo opovrhujú nami, a obráť ich potupu na ich hlavu a vydaj ich v lúpež v zemi zajatia.
4Oye, oh Dios nuestro, que somos en menosprecio, y vuelve el baldón de ellos sobre su cabeza, y dalos en presa en la tierra de su cautiverio:
5A neprikry ich neprávosti, a ich hriech nech nie je vytretý zpred tvojej tvári, pretože ťa popudzovali pred staväjúcimi.
5Y no cubras su iniquidad, ni su pecado sea raído delante de tu rostro; porque se airaron contra los que edificaban.
6A tak sme staväli múr, až bol celý múr spojený až do svojej polovice. A srdce ľudu bolo ochotné konať.
6Edificamos pues el muro, y toda la muralla fué junta hasta su mitad: y el pueblo tuvo ánimo para obrar.
7A stalo sa, keď počul Sanballat, Tobiáš, Arabi, Ammoniti a Ašdóďania, že sa opravujú múry Jeruzalema, že sa začaly zatarasovať trhliny, veľmi sa rozpálili hnevom.
7Mas acaeció que oyendo Sanballat y Tobías, y los Arabes, y los Ammonitas, y los de Asdod, que los muros de Jerusalem eran reparados, porque ya los portillos comenzaban á cerrarse, encolerizáronse mucho;
8A spikli sa všetci dovedna, že prijdú bojovať proti Jeruzalemu a že v ňom spôsobia zmätok.
8Y conspiraron todos á una para venir á combatir á Jerusalem, y á hacerle daño.
9Preto sme sa modlili svojmu Bohu a postavili sme stráž proti nim vodne i vnoci, pretože sme sa ich báli.
9Entonces oramos á nuestro Dios, y por causa de ellos pusimos guarda contra ellos de día y de noche.
10A Júda povedal: Klesá sila nosiča, a narúcaného prachu je mnoho, nuž my nebudeme môcť staväť na múre.
10Y dijo Judá: Las fuerzas de los acarreadores se han enflaquecido, y el escombro es mucho, y no podemos edificar el muro.
11A naši protivníci riekli: Nezvedia ani neuvidia, len až vojdeme do ich stredu a pobijeme ich a zastavíme to dielo.
11Y nuestros enemigos dijeron: No sepan, ni vean, hasta que entremos en medio de ellos, y los matemos, y hagamos cesar la obra.
12A stalo sa, keď prišli Židia, ktorí bývali vedľa nich, že nám riekli aj desaťkrát, a to z každého toho miesta, vraj navráťte sa k nám!
12Sucedió empero, que como vinieron los Judíos que habitaban entre ellos, nos dieron aviso diez veces de todos los lugares de donde volvían á nosotros.
13Preto som postavil stráž od dola miesta za múrom, na otvorených miestach, a postavil som ľud po čeľadiach s ich mečami, s ich kopijami a s ich lukami.
13Entonces puse por los bajos del lugar, detrás del muro, en las alturas de los peñascos, puse el pueblo por familias con sus espadas, con sus lanzas, y con sus arcos.
14A keď som to videl, vstal som a riekol som popredným a pohlavárom správy a ostatným z ľudu: Nebojte sa ich, ale pamätajte na Pána, veľkého a strašného, a bojujte za svojich bratov, za svojich synov a za svoje dcéry, za svoje ženy a za svoje domy!
14Después miré, y levantéme, y dije á los principales y á los magistrados, y al resto del pueblo: No temáis delante de ellos: acordaos del Seños grande y terrible, y pelead por vuestros hermanos, por vuestros hijos y por vuestras hijas, por vuestras mujeres
15A stalo sa, keď počuli naši nepriatelia, že nám je to oznámené, vtedy zmaril Bôh ich radu, a tak sme sa všetci navrátili k múru, každý ku svojej práci.
15Y sucedió que como oyeron nuestros enemigos que lo habíamos entendido, Dios disipó el consejo de ellos, y volvímonos todos al muro, cada uno á su obra.
16Ale bolo od toho dňa tak, že jedna polovica mojich sluhov konala prácu, a ich druhá polovica držala kopije, štíty a luky a mala oblečené panciere, a kniežatá stály za celým domom Júdovým.
16Mas fué que desde aquel día la mitad de los mancebos trabajaba en la obra, y la otra mitad de ellos tenía lanzas y escudos, y arcos, y corazas; y los príncipes estaban tras toda la casa de Judá.
17A teda tí, ktorí staväli na múre, jako aj tí, ktorí nosili bremä, robili; každý jednou svojou rukou robil dielo a druhou držal zbraň.
17Los que edificaban en el muro, y los que llevaban cargas y los que cargaban, con la una mano trabajaban en la obra, y en la otra tenían la espada.
18A tak tedy tí, ktorí staväli, každý mal svoj meč pripásaný na svojich bedrách, a tak staväli, a trubač stál vedľa mňa.
18Porque los que edificaban, cada uno tenía su espada ceñida á sus lomos, y así edificaban y el que tocaba la trompeta estaba junto á mí.
19A povedal som popredným a pohlavárom správy jako aj ostatným z ľudu: Práce je mnoho a je rozsiahla, a my sme roztrúsení po múre, ďaleko jeden od druhého.
19Y dije á los principales, y á los magistrados y al resto del pueblo: La obra es grande y larga, y nosotros estamos apartados en el muro, lejos los unos de los otros.
20Preto na miesto, z ktorého by ste počuli zvuk trúby, ta sa shromaždíte k nám. Náš Bôh bude bojovať za nás.
20En el lugar donde oyereis la voz de la trompeta, reuníos allí á nosotros: nuestro Dios peleará por nosotros.
21A tak sme pracovali na diele, a polovica ich držala kopije od skorého rána, ako vzišla zora, až dokiaľ nevyšly hviezdy.
21Nosotros pues trabajábamos en la obra; y la mitad de ellos tenían lanzas desde la subida del alba hasta salir las estrellas.
22Toho času som tiež povedal ľudu: Každý aj so svojím sluhom nech nocuje vnútri v Jeruzaleme, a budú nám vnoci strážou a vodne budú konať prácu.
22También dije entonces al pueblo: Cada uno con su criado se quede dentro de Jerusalem, y hágannos de noche centinela, y de día á la obra.
23A tak ani ja ani moji bratia ani moji služobníci ani mužovia stráže, ktorí boli za mnou, nevyzliekali sme svojich šiat. Každý išiel so svojou zbraňou po vodu.
23Y ni yo, ni mis hermanos, ni mis mozos, ni la gente de guardia que me seguía, desnudamos nuestro vestido: cada uno se desnudaba solamente para lavarse.