1A Hospodin hovoril Mojžišovi na púšti Sinai, druhého roku po ich vyjdení z Egyptskej zeme, prvého mesiaca a riekol:
1Y HABLO Jehová á Moisés en el desierto de Sinaí, en el segundo año de su salida de la tierra de Egipto, en el mes primero, diciendo:
2Synovia Izraelovi budú sláviť Veľkú noc na jej ustanovený čas.
2Los hijos de Israel harán la pascua á su tiempo.
3Štrnásteho dňa toho mesiaca pred večerom ju budete sláviť, na jej ustanovený čas; podľa všetkých jej ustanovení a podľa všetkých jej obradov ju budete sláviť.
3El décimocuarto día de este mes, entre las dos tardes, la haréis á su tiempo: conforme á todos sus ritos, y conforme á todas sus leyes la haréis.
4Vtedy hovoril Mojžiš synom Izraelovým, aby slávili Veľkú noc.
4Y habló Moisés á los hijos de Israel, para que hiciesen la pascua.
5A slávili Veľkú noc prvého mesiaca štrnásteho dňa toho mesiaca pred večerom na púšti Sinai; podľa všetkého toho, čo prikázal Hospodin Mojžišovi, tak učinili synovia Izraelovi.
5E hicieron la pascua en el mes primero, á los catorce días del mes, entre las dos tardes, en el desierto de Sinaí: conforme á todas las cosas que mandó Jehová á Moisés, así hicieron los hijos de Israel.
6Ale boli niektorí mužovia, ktorí boli nečistí pre mŕtvych a preto nemohli sláviť Veľkú noc v ten deň. A mužovia predstúpili pred Mojžiša a pred Árona toho dňa
6Y hubo algunos que estaban inmundos á causa de muerto, y no pudieron hacer la pascua aquel día; y llegaron delante de Moisés y delante de Aarón aquel día;
7a tí mužovia mu riekli: My sme nečistí pre mŕtveho, prečo by nám malo byť zabránené obetovať Hospodinovi obetný dar v jeho ustanovený čas medzi synmi Izraelovými?
7Y dijéronle aquellos hombres: Nosotros somos inmundos por causa de muerto; ¿por qué seremos impedidos de ofrecer ofrenda á Jehová á su tiempo entre los hijos de Israel?
8A Mojžiš im povedal: Stojte, nech počujem, čo vám rozkáže Hospodin.
8Y Moisés les respondió: Esperad, y oiré qué mandará Jehová acerca de vosotros.
9A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol:
9Y Jehová habló á Moisés, diciendo:
10Hovor synom Izraelovým a povedz: Keby niekto z vás alebo ktokoľvek z vašich pozdejších pokolení bol nečistý pre mŕtveho alebo keby bol na ďalekej ceste, preto bude sláviť Veľkú noc Hospodinovi;
10Habla á los hijos de Israel, diciendo: Cualquiera de vosotros ó de vuestras generaciones, que fuere inmundo por causa de muerto ó estuviere de viaje lejos, hará pascua á Jehová:
11druhého mesiaca štrnásteho dňa pred večerom ju bude sláviť; s nekvasenými chleby a s horkými bylinami budú jesť baránka.
11En el mes segundo, á los catorce días del mes, entre las dos tardes, la harán: con cenceñas y hierbas amargas la comerán;
12Neponechajú z neho ničoho do rána, a kosti nezlomia na ňom; podľa všetkých ustanovení o slávnosti baránka ju budú sláviť.
12No dejarán de él para la mañana, ni quebrarán hueso en él: conforme á todos los ritos de la pascua la harán.
13A zase človek, ktorý by bol čistý a nebol by na ceste a zúmyselne by neslávil Veľkej noci, tá duša bude vyťatá zo svojho ľudu, lebo neobetoval obetného daru Hospodinovho na jeho ustanovený čas. Ten človek ponesie svoj hriech.
13Mas el que estuviere limpio, y no estuviere de viaje, si dejare de hacer la pascua, la tal persona será cortada de sus pueblos: por cuanto no ofreció á su tiempo la ofrenda de Jehová, el tal hombre llevará su pecado.
14A keby u vás pohostínil pohostín a slávil by Veľkú noc Hospodinovi, bude sláviť podľa ustanovenia Veľkej noci a podľa jej obradu. Jedno a to isté ustanovenie vám bude, ako pohostínovi, tak i zrodenému v zemi.
14Y si morare con vosotros peregrino, é hiciere la pascua á Jehová, conforme al rito de la pascua y conforme á sus leyes así la hará: un mismo rito tendréis, así el peregrino como el natural de la tierra.
15A toho dňa, ktorého postavili príbytok, pokryl oblak príbytok, príbytok stánu svedoctva, a večer bolo vždy nad príbytkom čosi na pohľad ako oheň až do rána.
15Y el día que el tabernáculo fué levantado, la nube cubrió el tabernáculo sobre la tienda del testimonio; y á la tarde había sobre el tabernáculo como una apariencia de fuego, hasta la mañana.
16Tak bolo vždy; oblak ho prikrýval vodne a čosi na pohľad ako oheň vnoci.
16Así era continuamente: la nube lo cubría, y de noche la apariencia de fuego.
17A na rozkaz toho, že sa dvihnul oblak zponad stánu, hneď za tým sa rušali synovia Izraelovi, a zase na mieste, na ktorom dlel oblak, tam táborili synovia Izraelovi.
17Y según que se alzaba la nube del tabernáculo, los hijos de Israel se partían: y en el lugar donde la nube paraba, allí alojaban los hijos de Israel.
18Na rozkaz Hospodinov sa rušali synovia Izraelovi, a na rozkaz Hospodinov sa kládli táborom; po všetky dni, dokiaľ dlel oblak nad príbytkom, táborili.
18Al mandato de Jehová los hijos de Israel se partían: y al mandato de Jehová asentaban el campo: todos los días que la nube estaba sobre el tabernáculo, ellos estaban quedos.
19A keď aj predlieval oblak nad príbytkom za mnoho dní, jednako strážili synovia Izraelovi stráž Hospodinovu a nerušali sa;
19Y cuando la nube se detenía sobre el tabernáculo muchos días, entonces los hijos de Israel guardaban la ordenanza de Jehová y no partían.
20ale stávalo sa, že bol oblak nad príbytkom iba niekoľko dní; na rozkaz Hospodinov táborili a na rozkaz Hospodinov rušali sa.
20Y cuando sucedía que la nube estaba sobre el tabernáculo pocos días, al dicho de Jehová alojaban, y al dicho de Jehová partían.
21A bolo i tak, že bol oblak na mieste iba od večera do rána a keď sa ráno dvihnul oblak, rušali sa, alebo či už bolo vodne a či vnoci, keď sa dvihnul oblak, rušali sa.
21Y cuando era que la nube se detenía desde la tarde hasta la mañana, cuando á la mañana la nube se levantaba, ellos partían: ó si había estado el día, y á la noche la nube se levantaba, entonces partían.
22A tedy či už bolo dva dni či mesiac či rok, keď predlieval oblak nad príbytkom zostávajúc nad ním, táborili synovia Izraelovi a nerušali sa, ale keď sa dvihol, rušali sa.
22O si dos días, ó un mes, ó un año, mientras la nube se detenía sobre el tabernáculo quedándose sobre él, los hijos de Israel se estaban acampados y no movían: mas cuando ella se alzaba, ellos movían.
23Na rozkaz Hospodinov táborili a na rozkaz Hospodinov rušali sa, strážili stráž Hospodinovu, na rozkaz Hospodinov, daný skrze Mojžiša.
23Al dicho de Jehová asentaban, y al dicho de Jehová partían, guardando la ordenanza de Jehová, como lo había Jehová dicho por medio de Moisés.