1Potom povedal kráľ Dávid celému shromaždeniu: Šalamún, môj syn, ktorého si vyvolil Bôh jediného, je ešte len chlapec a útly, a dielo je veľké; lebo to nemá byť palác pre človeka, ale pre Hospodina Boha.
1 Gaa no bonkoono Dawda salaŋ jama kulu se ka ne: «Ay izo Suleymanu, kaŋ nga fo no Irikoy suuban, nga wo zanka no jina. A mana doona mayray, goyo mo ga beeri gumo, zama windo wo, manti boro se no i g'a te, amma Rabbi Irikoy se no.
2A ja som celou svojou silou pripravoval pre dom svojho Boha zlato na zlaté nádoby a striebro na strieborné, meď na medené, železo na železné a drevo na drevené, onychinové kamene a kamene na vrúbenie i karbunkulové kamene a kamene rozličných farieb i všelijaké drahé kamene a mramorové kamene na množstvo.
2 A go, ay na soola te d'ay hina kulu ay Irikoyo windo se. Wura go no wura jinay sabbay se. Nzarfu go no nzarfu waney sabbay se. Guuru-say go no guuru-say waney sabbay se. Guuru-bi go no guuru-bi waney sabbay se. Bundu go no bundu waney sabbay se. Tondi biyaŋ, da tondi taalamanteyaŋ da tondiyaŋ kaŋ ga nyalaw, da tondi dumi-dumi yaŋ, da tondi kaŋ ga caada yaŋ, da tondi kwaaray yaŋ go no, iboobo.
3A ešte krome toho, pretože mám záľubu v dome svojho Boha, a keďže mám vlastného zlata a striebra, dal som i nad to pre dom svojho Boha, nad všetko to, čo som pripravil pre dom svätyne,
3 Woodin banda, zama ay bina ga ba ay Irikoyo windo gumo, ay g'ay arzakey no, wura nda nzarfu, ay Irikoyo windo se, ka tonton haŋ kaŋ ay jin ka soola fu hananta se gaa.
4tri tisíce hrivien zlata zo zlata z Ofíru a sedem tisíc hrivien prečisteného striebra na potiahnutie stien svätých domov,
4 Haŋ kaŋ ay ga tonton neeya: Wura danga ton zangu nda waranza cindi gu cine, Ofir wura no woodin; da mo nzarfu hanno danga ton zangu hinza da iway cindi gu cine, zama i ma fu-izey kulu daabu nd'a i ra haray.
5zlata na zlaté veci a striebra na strieborné a na všelijaké dielo, ktoré má byť vytvorené rukou remeselníkov. A kto je ešte ochotný naplniť svoju ruku dnes pre Hospodina?
5 Wura go no nangu kaŋ i ga hima ka wura daŋ se. Nzarfu mo go no nangu kaŋ i ga hima ka nzarfu daŋ se, danga kambe goy-teerey muraadey kulu nooya. To, may ka bara ne kaŋ gonda bine yadda nga ma hay fo no Rabbi se hunkuna?»
6A tak boli ochotné kniežatá otcov a kniežatá pokolení Izraelových i velitelia tisícov a stov i čo do úradníkov nad dielom kráľovým.
6 Kala kaayey almayaaley windi koyey da Israyla kundey jine borey, da zambaryaŋ da zanguyaŋ jine borey, da borey kaŋ yaŋ ga haggoy da koyo goyey, i na nooyaŋ no da bine yadda.
7A dali pre službu domu Božieho päť tisíc hrivien zlata a desať tisíc zlatých daríkov v peňazoch, desať tisíc hrivien striebra, osemnásť tisíc hrivien medi a sto tisíc hrivien železa.
7 Irikoy windo goyo se i na wura ton zangu hinka da waranka cindi gu cine no. I na nzarfu ton zangu taaci nda waygu da guuru-say ton zambar fo da zangu hinza da waydu mo no, da guuru-bi ton zambar taaci da zangu gu.
8A čo sa u ktorého našlo drahého kamenia, dali do pokladu domu Hospodinovho oddajúc to do ruky Geršonovca Jechiela.
8 Boro kulu mo kaŋ gonda tondi caadante yaŋ n'i no Rabbi windo arzakey jisiro ra, Yehiyel Gerson kunda boro kambe ra.
9Vtedy sa radoval ľud, že tak ochotne obetovali, lebo celým srdcom obetovali Hospodinovi ochotne. Aj sám kráľ Dávid sa radoval veľkou radosťou.
9 Gaa no borey farhã zama i na nooyaŋ salle nda bine yadda, zama i na ngey nooyaŋey no Rabbi se da bine folloŋ. Bonkoono Dawda mo farhã gumo-gumo.
10Preto dobrorečil Dávid Hospodinovi pred očami celého shromaždenia. A Dávid riekol: Požehnaný si ty, Hospodine, Bože Izraela, nášho otca, od vekov až na veky!
10 Dawda na Rabbi beera sifa mo jama kulu jine ka ne: «Albarkakoy no nin, ya Rabbi, Iri kaayo Israyla Irikoyo, hal abada abadin!
11Tvoja je, ó, Hospodine, velebnosť i hrdinská moc i sláva i víťazstvo i veličenstvo, áno všetko na nebi i na zemi. Tvoje je, ó, Hospodine, kráľovstvo, a ty si vyvýšený všetkému za hlavu.
11 Ya Rabbi, ni wane no beeray da dabari da darza da zaama teeyaŋ da koytaray, Oho, hala nda hay kulu kaŋ go beeney ra da ndunnya ra. Ya Rabbi, ni wane no mayray. Ni gonda darza mo ka bisa hay kulu.
12A bohatstvo a sláva prichodí zpred tvojej tvári, a ty panuješ nad všetkým, a v tvojej ruke je sila i udatnosť, a v tvojej ruke je zveličiť a posilniť, koho len chceš.
12 Arzaka da darza kulu, ni do no i ga fun. Ni go ga hay kulu may, gaabi da dabari go ni kambe ra. A go ni kambe ra mo ni ma boro beerandi, Wala ni ma boro kulu gaabandi.
13A tak teraz, ó, náš Bože, ďakujeme ti a chválime meno tvojej slávy.
13 Sohõ binde, ya iri Irikoyo, iri ga ni saabu, Iri ga ni maa darzakoyo sifa.
14Lebo veď kto som ja, a kto je môj ľud, aby sme mali toľko moci obetovať tak ochotne jako toto?! Lebo od teba je to všetko, a vezmúc z tvojej ruky dali sme tebe.
14 Amma may ci ay? Wala may ci ay jama wo, hal iri ma du gaabi ka nooyaŋ no ya-cine gumo-gumo? Zama haya din kulu, ni do n'a fun. Ni kambe ra no iri du haŋ kaŋ iri ga ye ka no ni se.
15Lebo sme cudzincami pred tebou a pohostínmi, jako boli aj všetci naši otcovia. Naše dni sú jako tieň na zemi, a nieto nádeje trvať.
15 Zama iri go ni jine danga ce-yawyaŋ da sufurayzeyaŋ, mate kaŋ cine iri kaayey kulu goro. Iri jirbey ndunnya ra si hima kala bi, beeje kulu si no.
16Hospodine, náš Bože, všetko toto veľké množstvo, ktoré sme pripravili, aby sme ti vystavili dom pre meno tvojej svätosti, je z tvojej ruky, a tvoje je všetko.
16 Ya Rabbi iri Irikoyo, yulwa wo kulu kaŋ iri soola zama i ma windi cina ni maa hanna se. Ni kambe ra no a fun, a kulu ni wane mo no.
17A ja viem, môj Bože, že ty zpytuješ srdce a máš záľubu v úprimnosti, preto, čo sa mňa týka, v úprimnosti svojho srdca obetoval som ochotne všetko toto. A teraz vidím s radosťou i tvoj ľud, ktorý sa tu nachodí, že ti ochotne obetoval.
17 Ya ay Irikoyo, za kaŋ ay bay ni ga boro bine neesi, ni ga farhã mo nda adilitaray, woodin se no ay mo, ay kay ka ni gana nda bine folloŋ, ay na ni no hayey din kulu bine yadda boŋ mo. Sohõ mo ay go ga farhã ka di ni jama, kaŋ go neewo ni jine. Ngey mo go ga nooyaŋ salle ni se da bine yadda.
18Hospodine, Bože Abrahámov, Izákov a Izraelov, Bože našich otcov, zachovaj toto na veky za útvar myšlienok srdca svojho ľudu a ustav ich srdce, aby vždy stálo pevne k tebe.
18 Ya Rabbi, iri kaayey Ibrahim da Isaka da Israyla Irikoyo, ma ni jama biney hallasi da miila wo dumi hal abada. M'i biney tabbatandi mo ni do haray.
19A Šalamúnovi, môjmu synovi, daj úprimné srdce nedelené, aby ostríhal tvoje prikázania, tvoje svedoctvá a tvoje ustanovenia a aby činil to všetko a aby vystavil palác, ktorý som pripravil.-
19 M'ay izo wo Suleymanu mo no bine timmante, zama a ma ni lordey, da ni seedey, da ni hin sanney gana, k'i kulu gaay mo. A ma ni windo cina mo, kaŋ se ay na soola te.»
20Potom riekol Dávid celému shromaždeniu: Nože dobrorečte Hospodinovi, svojmu Bohu! A dobrorečili celé shromaždenie Hospodinovi, Bohu svojich otcov, a skloniac hlavy poklonili sa Hospodinovi i kráľovi.
20 Gaa no Dawda ne marga kulu se: «Sohõ wa Rabbi araŋ Irikoyo kuku!» Jama mo na Rabbi i kaayey Irikoyo kuku. I sombu ka sududu Rabbi da bonkoono mo se.
21A obetovali Hospodinovi bitné obeti a obetovali Hospodinovi zápalné obeti na druhý deň, tisíc juncov, tisíc baranov, tisíc oviec a ich liate obeti a iných obetí bitných množstvo pre celého Izraela.
21 A wane suba mo i na sargayyaŋ te Rabbi se, ka sargayyaŋ ton mo Rabbi jine: yeeji zambar fo, da feeji gaaru zambar fo, da feej'ize zambar fo, ka margu nda ngey haŋyaŋ sargayey, da sargay fooyaŋ mo, iboobo, Israyla kulu se.
22A tak jedli a pili pred Hospodinom toho dňa s veľkou radosťou a učinili Šalamúna, syna Dávidovho, po druhý raz kráľom a pomazali Hospodinovi za vojvodu a Cádoka za kňaza.
22 Kala han din hane i ŋwa ka haŋ Rabbi jine da farhã gumo-gumo. I ye ka Suleymanu Dawda ize didiji bonkooni sorro hinkanta nooya. I n'a tuusu nda ji mo a ma ciya mayko Rabbi se, i na Zadok mo tuusu nda ji a ma ciya alfaga.
23Tak dosadol Šalamún na trón Hospodinov, aby bol kráľom namiesto Dávida, svojho otca, a šťastne sa mu vodilo, a poslúchal ho celý Izrael.
23 Suleymanu goro Rabbi karga boŋ mo ka may nga baaba Dawda nango ra, a te albarka mo. Israyla kulu go g'a gana.
24A všetky kniežatá a všetci hrdinovia aj všetci synovia kráľa Dávida poddali sa kráľovi Šalamúnovi.
24 Koy kayney kulu mo, da soojey, da bonkoono Dawda izey kulu, i na kambe sambu ka sappa da bonkoono Suleymanu.
25A Hospodin zveličil Šalamúna vysoko pred očami celého Izraela a dal na neho slávu kráľovstva, jakej nebolo na niktorom kráľovi pred ním, ktorý bol nad Izraelom.
25 Rabbi na Suleymanu beerandi gumo, Israyla kulu go ga di woodin. A n'a no koytaray da darza kaŋ dumi koy kulu kaŋ n'a jin Israyla ra mana du a cine.
26A Dávid, syn Izaiho, kraľoval nad celým Izraelom.
26 Yasse ize Dawda na Israyla kulu may.
27A dní, ktoré kraľoval nad Izraelom, bolo štyridsať rokov; v Hebrone kraľoval sedem rokov a v Jeruzaleme kraľoval tridsaťtri rokov.
27 Jirbey kaŋ a na Israyla may jiiri waytaaci no. Hebron ra a may jiiri iyye, Urusalima ra mo a may jiiri waranza cindi hinza.
28A zomrel v dobrej starobe, sýty dní, bohatstva a slávy, a kraľoval Šalamún, jeho syn, miesto neho.
28 Gaa no a bu zeenay hanno ra. A kungu nda ndunnya da arzaka da beeray mo. A izo Suleymanu mo may a nango ra.
29A deje kráľa Dávida, prvé i posledné, tie hľa, sú napísané v dejinách vidiaceho Samuela a v dejinách proroka Nátana a v dejinách videnia vidiaceho Gáda,
29 Bonkoono Dawda teerey binde, za sintina ka koy kokor banda, guna, i n'i hantum bora kaŋ ga fonnay Samuwila baaru tirey ra, da annabi Natan baaru tirey ra, da bora kaŋ ga fonnay Gad baaru tirey ra --
30s celým jeho kraľovaním i s celou jeho hrdinskou silou jako i s časmi s ich radosťou i žalosťou, ktoré prešli cez neho i cez Izraela i cez všetky kráľovstvá tých zemí.
30 a koytara kulu baaru d'a dabaro wane, da hay kulu kaŋ du a, da Israyla, d'i windanta koytaray kulu laabey mo go tirey din ra.