1A kráľ Dávid bol starý a sošlý vekom, a hoci ho prikrývali rúchom, nezohrial sa.
1 Dawda zeen, a jiirey gooru mo. I n'a daabu nda bankaaray, amma a mana maa dungay.
2Preto mu povedali jeho služobníci: Nech pohľadajú môjmu pánu kráľovi devu pannu, ktorá by stála pred kráľom a opatrovala ho, a bude ležať v tvojom lone, a tak bude môjmu pánu kráľovi teplo.
2 A tamey binde ne a se: «Naŋ iri ma wandiyo kayna fo ceeci koyo iri bonkoono se, a ma kay mo bonkoono jine. A ma ni saajaw, a ma kani mo ni gande ra, zama koyo iri bonkoono ma du dungay.»
3A tak hľadali krásnu devu po všetkých krajoch Izraelových a našli Abizagu Sunamitskú a doviedli ju ku kráľovi.
3 I binde na wandiyo hanno ceeci Israyla laabo kulu me-a-me ra. I du Sunami wandiyo fo. A maa Abisag. I kande wandiya bonkoono do.
4A deva bola náramne krásna a opatrovala kráľa a posluhovala mu, ale kráľ jej nepoznal.
4 Wandiya binde ga sogo gumo. A na koyo saajaw mo, ka may a se, amma bonkoono mana margu nd'a.
5A Adoniáš, syn Chaggity, sa pozdvihoval a vravel: Ja budem kraľovať! A zadovážil si vozy a jazdcov a päťdesiatich mužov, ktorí behali pred ním.
5 Alwaato din Haggit ize Adoniya na nga boŋ beerandi ka ne: «Ay ga ciya bonkooni.» A na torkoyaŋ da bari-kariyaŋ da zajey mo soola, ngey boro waygu.
6A jeho otec ho nikdy nezarmútil, aby bol povedal: Prečo to robíš? A on bol tiež veľmi krásnej postavy, ktorého porodila po Absalomovi.
6 Za doŋ mo a baabo mana doona k'a dukurandi baa ce fo, danga a mana ne izo se: «Ifo se no ni na woone te?» Bora mo alboro sogo no nda cimi. Absalom banda no i n'a hay.
7A mal dohovor s Joábom, synom Ceruje, a s Ebiatárom, kňazom. A pomáhali za Adoniášom.
7 Kal a saaware nda Zeruwiya izo Yowab, da Alfa Abiyatar mo. Ngey mo na Adoniya gana k'a gaa.
8Ale Cádok, kňaz, a Benaiáš, syn Jehojadov, a prorok Nátan a Šimei a Rei a iní hrdinovia, ktorých mal Dávid, neboli s Adoniášom.
8 Amma Alfa Zadok da Yehoyda izo Benaya nda annabi* Natan, da Simey, da Rey, da soojey kaŋ yaŋ go Dawda se, ngey wo mana Adoniya gana.
9A Adoniáš nabil oviec a volov a iného tučného dobytka pri kameni Zochelet, ktorý je vedľa studne Rogel, a povolal všetkých svojich bratov, synov kráľových, i všetkých mužov Júdových, služobníkov kráľových.
9 Adoniya binde na feeji da haw yaŋ wi, ngey da alman izeyaŋ kaŋ i kuru hal i naasu. I na woodin te Zohelet tondo jarga kaŋ go En-Rogel jarga tak-tak. A na nga nya-izey kulu ce, bonkoono izey kulu, da bonkoono goy-teerey Yahudancey kulu.
10Ale proroka Nátana a Benaiáša a hrdinov ani Šalamúna, svojho brata, nepovolal.
10 Amma a mana annabi Natan ce, wala Benaya, wala soojey, wala nga kayne Suleymanu mo.
11Vtedy povedal Nátan Bat-šebe, matke Šalamúnovej, a riekol: Či si nepočula, že kraľuje Adoniáš, syn Chaggity? A náš pán Dávid nevie o tom.
11 Gaa no Natan salaŋ Suleymanu nya Bat-Seba se ka ne: «Ni mana maa no kaŋ Haggit izo Adoniya ciya bonkooni, amma iri bonkoono Dawda mana bay woodin gaa?
12Preto teraz poď, prosím, nech ti dám radu, a zachráň, svoj život i život svojho syna, Šalamúna.
12 Ni binde ma kaa, ay ga ni ŋwaaray no. Ay ma ni no saaware, ni ma du ka yana nda ni fundo da ni izo Suleymanu fundo mo.
13Iď a vojdi ku kráľovi Dávidovi a povieš mu: Či si ty, môj pán kráľ, neprisahal svojej služobnici povediac: Šalamún, tvoj syn, bude kraľovať po mne, cele iste, a on bude sedieť na mojom tróne? Nuž prečože kraľuje Adoniáš?
13 Ma kaa ka koy ka furo bonkoono Dawda do ka ne a se: ‹Ya koyo ay bonkoono, manti ni ze ay, ni koŋŋa se ka ne kaŋ sikka si ay izo Suleymanu no ga ciya bonkooni ni banda ka goro ni karga boŋ? To, mate se no Adoniya ga ciya bonkooni?›
14A hľa, kým ty tam budeš ešte hovoriť s kráľom, vojdem ja za tebou a doplním tvoje slová.
14 A go mo, za ni goono ga salaŋ bonkoono se, ay mo, ay ga furo ka kaa ni banda. Ay mo ga ni sanno kulu gana ka gaabandi.»
15A tak vošla Bat-šeba ku kráľovi do izby. A kráľ už bol veľmi starý, a Abizaga Sunamitská posluhovala kráľovi.
15 Bat-Seba binde furo bonkoono do a kaniyaŋ fuwo ra. Bonkoono zeen gumo. Sunami waybora, Abisag mo goono ga bonkoono saajaw.
16A Bat-šeba sa zohla a poklonila sa kráľovi. A kráľ povedal: Čo chceš?
16 Kala Bat-Seba kaa ka sombu ka sumbal bonkoono jine. Bonkoono ne: «Ifo no ni ga ba?»
17A riekla mu: Môj pane, ty si prisahal svojej služobnici na Hospodina, svojho Boha, povediac: Šalamún, tvoj syn, bude kraľovať po mne, cele iste, a on bude sedieť na mojom tróne.
17 A ne bonkoono se: «Ay koyo, ni ze ay, ni koŋŋa se Rabbi ni Irikoyo maa ra ka ne kaŋ sikka si ay izo Suleymanu no ga koytaray ŋwa ni banda, a ga goro mo ni karga boŋ.
18A teraz hľa, Adoniáš kraľuje, a teraz ty, môj pán kráľ, nevieš o tom.
18 Sohõ mo a go, Adoniya no go ga may. Ni mo, koyo ay bonkoono, ni mana bay a gaa.
19Nabil volov a vytučeného statku a drobného dobytka množstvo a povolal všetkých synov kráľových aj Ebiatára, kňaza, i Joába, veliteľa vojska, ale Šalamúna, tvojho služobníka, nepovolal.
19 A na haw da alman kaŋ i kuru hal i naasu da feeji yaŋ wi ka gusam. A na ni izey kulu da Alfa Abiyatar da wonkoyo Yowab ce mo, amma i mana ni tamo Suleymanu ce.
20A ty, môj pán kráľ, vieš, že oči celého Izraela obrátené sú na teba, aby si im oznámil, kto má sedieť na tróne môjho pána kráľa po ňom.
20 Ni mo, koyo ay bonkoono, Israyla kulu moy go ni gaa. I goono ga hangan ka maa boro kaŋ no ni ga ne ga goro koyo ay bonkoono karga boŋ a banda.
21Lebo ináče stane sa, keď raz bude ležať môj pán kráľ so svojimi otcami, že ja i môj syn Šalamún budeme hriešnikmi
21 Da manti yaadin, waati kaŋ koyo ay bonkoono ga kani nga kaayey banda, i ga in d'ay izo Suleymanu himandi taali-teeriyaŋ.»
22A hľa, kým ona ešte hovorila s kráľom, prišiel prorok Nátan.
22 Amma za waybora goono ga salaŋ bonkoono se ya-cine day, kala annabi Natan mo go, a kaa ka furo.
23A oznámili kráľovi a riekli: Hľa, prorok Nátan! A keď vošiel pred kráľa, poklonil sa kráľovi na svoju tvár k zemi.
23 I ci bonkoono se ka ne: «Annabi Natan neeya.» Waato kaŋ a furo bonkoono jine, a sombu bonkoono jine hala ganda.
24A Nátan povedal: Môj pán kráľ, či si ty povedal: Adoniáš bude kraľovať po mne a on bude sedieť na mojom tróne?
24 Natan mo ne: «Ya koyo ay bonkoono, Adoniya no ni ne ga ciya bonkooni ni banda, ka goro ni karga boŋ, wala?
25Lebo dnes odišiel dolu a nabil volov a tučného statku a drobného dobytka množstvo a povolal všetkých synov kráľových i veliteľov vojska i Ebiatára, kňaza, a hľa, jedia a pijú pred ním a hovoria: Nech žije kráľ Adoniáš!
25 Zama hunkuna a zumbu ka haw da almaney kaŋ i kuru hal i naasu da feeji yaŋ wi ka gusam. A na ni izey kulu nda wongu jine borey ce mo, da Alfa Abiyatar. Guna mo, i goono ga ŋwa ka haŋ a jine ka ne: ‹Bonkoono Adoniya aloomaro ma gay!›
26Ale mňa, tvojho služobníka, ani Cádoka, kňaza, ani Benaiáša, syna Jehojadovho, ani Šalamúna, tvojho služobníka, nepovolal.
26 Amma ay wo, ni tamo, da Alfa Zadok da Yehoyda izo Benaya, da ni tamo Suleymanu, a mana iri ce.
27Jestli sa stala táto vec od môjho pána kráľa, nuž neoznámil si svojim služobníkom, kto bude sedieť na tróne môjho pána kráľa po ňom.
27 Wala koyo ay bonkoono no ka muraadu woodin te, ni man'a bangandi mo iri, ni bannyey se, ka ne boro kaŋ ga goro koyo ay bonkoono karga boŋ a banda?»
28A kráľ Dávid odpovedal a riekol: Zavolajte mi Bat-šebu! A vojdúc pred kráľa stála pred kráľom.
28 Gaa no Dawda tu ka ne: «Wa Bat-Seba ce ay se.» Waybora binde kaa bonkoono do ka kay bonkoono jine.
29A kráľ prisahal a riekol: Ako že žije Hospodin, ktorý vyslobodil moju dušu zo všetkých úzkostí,
29 Bonkoono mo ze ka ne: «Ay ze da Rabbi fundikoono, nga kaŋ n'ay fundo fansa masiibey kulu ra.
30že jako som ti prisahal na Hospodina, Boha Izraelovho, povediac, že Šalamún, tvoj syn, bude, cele iste, kraľovať po mne a že on bude sedieť na mojom tróne miesto mňa, tak aj učiním tohoto dňa.
30 Haciika, sanda mate kaŋ ay jin ka ze d'a ni se Rabbi, Israyla Irikoyo boŋ, kaŋ ay ne: ‹Haciika ni izo Suleymanu no ga te bonkooni ay banda, nga mo no ga goro ay karga boŋ ay nango ra.› Yaadin cine no ay ga te hunkuna, kaŋ sinda sikka.»
31Vtedy sa sklonila Bat-šeba svojou tvárou k zemi a poklonila sa kráľovi a riekla: Nech žije môj pán kráľ Dávid na veky!
31 Alwaato din binde Bat-Seba na nga moyduma ye ganda ka sumbal bonkoono jine ka ne: «Koyo ay bonkoono Dawda aloomaro ma gay hal abada.»
32A kráľ Dávid povedal: Zavolajte mi Cádoka, kňaza, a Nátana, proroka, a Benaiáša, syna Jehojadovho! A prišli pred kráľa.
32 Bonkoono Dawda ne: «Wa Alfa Zadok da annabi Natan, da Yehoyda izo Benaya ce ay se.» I kaa bonkoono jine.
33Vtedy im povedal kráľ: Vezmite so sebou služobníkov svojho pána a vysaďte Šalamúna, môjho syna, na moju mulicu a zaveďte ho dolu do Gichona.
33 Bonkoono ne i se: «Wa araŋ koyo goy-teerey sambu ka kond'ey araŋ banda. Wa ay izo Suleymanu daŋ a ma kaaru ay alambaana boŋ, araŋ ma kond'a Jihon.
34A tam ho pomaže Cádok, kňaz, a Nátan, prorok, za kráľa nad Izraelom, a zatrúbite na trúbu a poviete: Nech žije kráľ Šalamún!
34 Alfa Zadok da annabi Natan mo ma ji soogu a boŋ noodin, a ma ciya bonkooni Israyla boŋ. Araŋ ma hilli kar ka ne: ‹Bonkoono Suleymanu aloomaro ma gay!›
35Potom pojdete za ním sem hore, a prijde a sadne na môj trón a on bude kraľovať miesto mňa, a jemu som prikázal, aby bol vodcom nad Izraelom i nad Júdom.
35 Za noodin araŋ ma kaaru k'a gana, nga mo ma kaa ka goro ay karga boŋ, zama a ga ciya bonkooni ay nango ra. Ay n'a daŋ mo a ma ciya Israyla nda Yahuda mo se jine boro.»
36A Benaiáš, syn Jehojadov, odpovedal kráľovi a riekol: Ameň! Tak nech povie i Hospodin, Bôh môjho pána kráľa!
36 Kala Yehoyda izo Benaya tu bonkoono se ka ne: «Amin! Rabbi Irikoy, koyo ay bonkoono wano, a ma yadda nda woodin mo!
37Jako bol Hospodin s mojím pánom kráľom, tak nech je aj so Šalamúnom a nech zvelebí jeho trón nad to, jako bol zvelebený trón môjho pána kráľa Dávida!
37 Sanda mate kaŋ cine Rabbi goro nin, koyo ay bonkoono banda, a ma goro yaadin cine mo Suleymanu banda. A ma naŋ mo a karga ma bisa koyo ay bonkoono Dawda wano beeray.»
38A tak odišiel dolu Cádok, kňaz, a Nátan, prorok, a Benaiáš, syn Jehojadov, a Keréťania a Peléťania a vysadili Šalamúna na mulicu kráľa Dávida a zaviedli ho na rovinu Gichon.
38 Alfa Zadok binde, da annabi Natan, da Yehoyda izo Benaya, da bonkoono doogarey, i koy ka Suleymanu daŋ a ma kaaru bonkoono Dawda alambaana boŋ. I kand'a Jihon.
39A Cádok, kňaz, vzal roh na olej zo stánu Božieho, pomazal Šalamúna, a zatrúbili na trúbu, a riekli, všetok ľud: Nech žije kráľ Šalamún!
39 Alfa Zadok mo na jiyo hillo sambu hukumo ra, k'a soogu Suleymanu boŋ. I na hilli kar. Jama kulu mo ne: «Bonkoono Suleymanu aloomaro ma gay!»
40A všetok ľud išiel za ním hore, a ľud pískal na píšťaly, a všetci sa radovali veľkou radosťou, tak, že sa až zem trhala od ich radostného kriku.
40 Jama kulu mo ziji a banda k'a gana, i goono ga seeseyaŋ kar ka te farhã nda bine kaani gumo, kala baa laabo kortu i kosongo sabbay se.
41A počul to Adoniáš i všetci povolaní, ktorí boli s ním, keď boli práve dojedli. A keď počul Joáb zvuk trúby, povedal: Prečo ten zvuk mesta búrlivý?
41 Adoniya mo, nga nda yawey kulu kaŋ yaŋ go a banda, waato kaŋ i ŋwa ka ban, i maa kosongo. Waato kaŋ Yowab mo maa hillo karyaŋo, a ne: «Ifo ga ti kosongu woone sabaabu, kaŋ kwaara laakalo tun?»
42No, kým on ešte hovoril, tu hľa, prišiel Jonatán, syn Ebiatára, kňaza. A Adoniáš mu povedal: Vojdi, lebo si chrabrý muž a nesieš dobrú zvesť.
42 Za a go sanno ciyaŋ gaa, kala Alfa Abiyatar izo Yonata kaa. Adoniya mo ne: «Ma furo, zama ni ya boro hanno no. Ni ga kaa mo da baaru hanno.»
43A Jonatán odpovedal a riekol Adoniášovi: Áno, ale náš pán kráľ Dávid ustanovil za kráľa Šalamúna.
43 Yonata mo tu ka ne Adoniya se: «Haciika iri bonkoono Dawda na Suleymanu daŋ koytaray.
44A kráľ poslal s ním Cádoka, kňaza, a Nátana, proroka, a Benaiáša, syna Jehojadovho, a Keréťanov a Peléťanov, a vysadili ho na mulicu kráľovu.
44 Bonkoono na Alfa Zadok da annabi Natan da Yehoyda izo Benaya, da koyo doogarey donton a banda. I na Suleymanu kaarandi bonkoono alambaana boŋ.
45A pomazali ho Cádok, kňaz, a Nátan, prorok, za kráľa v Gichone a odišli odtiaľ hore radujúci sa tak, že až hučalo mesto. To je ten hukot, ktorý ste počuli.
45 Alfa Zadok da annabi Natan mo na ji soogu a boŋ a ma ciya bonkooni Jihon ra. Za noodin no i kaaru. I go ga farhã hala kwaara kulu mo yooje. Nga no ga ti kosongo kaŋ araŋ goono ga maa din.
46Ba už sa aj posadil Šalamún na tróne kráľovstva.
46 Suleymanu goono mo ga goro koytaray karga boŋ.
47Áno, aj služobníci kráľovi prišli, aby dobrorečili nášmu pánu kráľovi Dávidovi a riekli: Nech učiní tvoj Bôh meno Šalamúnovo ešte lepším než tvoje meno a nech zvelebí jeho trón nad to, jako bol zvelebený tvoj trón! A kráľ sa poklonil na posteli.
47 Hala mo faadancey kaa zama ngey ma bonkoono Dawda albarkandi, ka ne: ‹Ni Irikoyo ma bonkoono Suleymanu maa beerandi ni maa boŋ. A ma naŋ mo a karga ma bisa ni wano.› Bonkoono mo sududu nga dima boŋ.
48A ešte aj takto povedal kráľ: Požehnaný Hospodin, Bôh Izraelov, ktorý dal dnes toho, ktorý by sedel na mojom tróne, a moje oči to vidia.
48 Bonkoono na woone mo ci ka ne: ‹Wa Rabbi Israyla Irikoyo sifa, nga kaŋ na _iri|_ no boro fo kaŋ ga goro ay karga boŋ hunkuna, ay moy mo go ga di a.› »
49Vtedy sa predesili a vstali všetci pozvaní, ktorí boli za Adoniáša, a išli každý svojou cestou.
49 Kala Adoniya yawey kulu humburu. I tun ka dira, boro kulu te nga boŋ ciine.
50A Adoniáš bojac sa Šalamúna vstal a odišiel a chytil sa rohov oltára.
50 Humburkumay na Adoniya di Suleymanu sabbay se. A binde tun ka koy ka sargay feema hilley di.
51A oznámili Šalamúnovi a riekli: Hľa, Adoniáš sa bojí kráľa Šalamúna a hľa, drží sa rohov oltára a hovorí: Nech mi prisahá dnes kráľ Šalamún, že nezabije svojho služobníka mečom.
51 I ci Suleymanu se ka ne: «Guna, Adoniya neeya, a go ga humburu Bonkoono Suleymanu. Zama guna, a na sargay feema hilley di. A goono ga ne: ‹Bonkoono Suleymanu ma ze ay se hunkuna, hala nga si ay, nga bannya beeri nda takuba.› »
52A Šalamún riekol: Ak bude statočným mužom chrabrým, ani jeho vlas nepadne na zem, ale jestli sa najde na ňom zlé, zomrie.
52 Kala Suleymanu ne: «Hala day a na nga boŋ cabe boro hanno, a hamni folloŋ si kaŋ ganda. Amma d'i na laala gar a do, a ga bu.»
53Potom poslal kráľ Šalamún, aby ho doviedli od oltára dolu. A keď prišiel, poklonil sa kráľovi Šalamúnovi. A Šalamún mu povedal: Idi do svojho domu.
53 Bonkoono Suleymanu binde donton k'a zumandi k'a kaa feema boŋ. A kaa binde ka sombu ka sumbal Bonkoono Suleymanu se. Suleymanu mo ne a se: «Koy ni kwaara.»