1A Ben-hadad, sýrsky kráľ, sobral všetko svoje vojsko, a tridsiati a dvaja kráľovia s ním, a kone a vozy, a odíduc hore obľahol Samáriu a bojoval proti nej.
1 Kala Suriya bonkoono Ben-Hadad na nga wongu marga kulu margu. Koy waranza cindi hinka go a banda da bariyaŋ da torkoyaŋ. A binde kaaru ka wongu daaga sinji Samariya se k'a wongu.
2A poslal poslov k Achabovi, izraelskému kráľovi, do mesta
2 A na diyayaŋ donton Israyla bonkoono Ahab gaa, hala kwaara ra. I ne a se: «Haŋ kaŋ Ben-Hadad ci, a ne way:
3a odkázal mu: Takto hovorí Ben-hadad: Tvoje striebro a tvoje zlato je moje, i tvoje ženy i tvoji najlepší synovia najpeknejší sú moji.
3 Ni nzarfo da ni wura ay wane yaŋ no. Ni wandey kaŋ ga boori nda ikulu da ni izey mo, ay wane yaŋ no.»
4A izraelský kráľ odpovedal a riekol: Podľa tvojho slova, môj pán kráľ, tvoj som ja i všetko, čo mám.
4 Israyla bonkoono tu ka ne: «Ni ciyaŋo boŋ yaadin no, ay koyo, ya bonkoono. Ay ya ni wane no, da hay kulu kaŋ go ay se.»
5A zase prišli poslovia a riekli: Takto hovorí Ben-hadad: Áno, poslal som k tebe s odkazom: Svoje striebro a svoje zlato i svoje ženy i svojich synov dáš mne.
5 Kala diyey ye ka kaa koyne ka ne: «Haŋ kaŋ Ben-Hadad ci neeya: Sikka si ay na sanni donton ni gaa ka ne ni g'ay no ni nzarfo da ni wura da ni wandey da ni izey.
6No, zajtra o tomto čase pošlem svojich služobníkov k tebe, ktorí prekutajú tvoj dom i domy tvojich služobníkov, a bude, že všetku žiadosť tvojich očí položia do svojej ruky a vezmú.
6 Amma ay g'ay tamey donton ni do suba mãsancine. I ga ni windo da ni tamey windey fisi. A ga ciya mo, ni hari kaana kulu, i g'a sambu ngey kambey ra ka dira nd'a.»
7Vtedy povolal izraelský kráľ všetkých starších zeme a riekol: Poznajte, prosím, a vidzte, že tento hľadá zlé, lebo poslal ku mne pre moje ženy a pre mojich synov, pre moje striebro i pre moje zlato, a neodoprel som mu.
7 Waato din gaa no Israyla bonkoono na laabo arkusey kulu margu ka ne i se: «Ay ga araŋ ŋwaaray no, wa guna mate kaŋ cine boro wo goono ga hasaraw ceeci nd'a, zama a donton ay gaa ka ne ya nga no ay wandey d'ay izey d'ay nzarfo d'ay wura. Ay mana ganj'a mo.»
8A všetci starší mu povedali aj všetok ľud: Neposlúchni ani neprivoľ.
8 Kala arkusey kulu da jama mo ne a se: «Ma si maa, ma si yadda mo.»
9Preto odpovedal poslom Ben-hadadovým: Povedzte môjmu pánu kráľovi: Všetko, o čo si poslal k svojmu služobníkovi po prvé, učiním, ale túto vec nemôžem učiniť. A tak odišli poslovia a doniesli mu odpoveď.
9 Woodin se binde a donton Ben-Hadad diyey gaa ka ne: «Kala araŋ ma ci koyo ay bonkoono se ka ne: ‹Hay kulu kaŋ ni jin ka donton ay, ni bannya se a ma te, kal ay m'a te, amma ay si hin ka woone wo te.› » Diyey binde tun ka dira. I ye ka kaa ka kand'a se sanni.
10Vtedy poslal k nemu Ben-hadad a odkázal: Tak nech mi učinia bohovia a tak nech pridajú, jestli sa dostane prachu Samárie po hrsti všetkému ľudu, ktorý je so mnou.
10 Ben-Hadad donton a gaa ka ne: «Iri de-koyey m'ay laali, hala day Samariya laabo to ka wasa jama se kaŋ go ay banda i ma ngey kambey toonandi.»
11Na to odpovedal izraelský kráľ a riekol: Hovorte, aby sa nechválil ten, ktorý pripasuje zbraň, ako ten, ktorý ju odpína.
11 Israyla bonkoono tu ka ne: «Wa ci a se: Boro kaŋ goono ga nga wongu kwaayo haw, a ma si fooma sanda boro kaŋ goono g'a feeri cine.»
12A stalo sa, keď počul to slovo - a práve pil on i kráľovia v stánoch -, že povedal svojim služobníkom: Rozostavte čaty! A rozostavili proti mestu.
12 A ciya binde, waati kaŋ Ben-Hadad maa sanni woodin a go baji haŋyaŋ gaa, nga nda koyey, bukkey ra. Kal a ne nga tamey se: «Wa soola!» Kal i na daaga sinji zama i ma birno wongu.
13A hľa, nejaký prorok pristúpil k Achabovi, izraelskému kráľovi, a riekol: Takto hovorí Hospodin: Či si videl všetko to veľké množstvo? Hľa, dám ho do tvojej ruky dnes, aby si poznal, že ja som Hospodin.
13 Kala annabi fo maan Israyla bonkoono Ahab do ka ne: «Haŋ kaŋ Rabbi ci neeya: Ni di wongu marga bambata wo kulu? Guna, hunkuna ay g'a daŋ ni kambe ra. Ni ga bay mo kaŋ ay no ga ti Rabbi.»
14A keď povedal Achab: Skrze koho? Riekol: Takto hovorí Hospodin: Skrze služobníkov kniežat krajov. A ešte povedal: Kto započne boj boj? A on riekol: Ty.
14 Ahab ne: «May do no?» A ne: «Haŋ kaŋ Rabbi ci neeya: Laabo jine borey arwasey kambey ra no.» Gaa no bonkoono ne: «May no ga jin ka sintin ka wongu haw?» Annabo tu ka ne: «Nin.»
15Vtedy spočítal služobníkov-mládencov kniežat krajov, a bolo ich dvestotridsaťdva; a po nich spočítal všetok ľud, všetkých synov Izraelových, sedem tisíc.
15 Saaya din a na laabukoyey wane arwasey margu. I to boro zangu hinka nda waranza cindi hinka. I banda a na jama kulu margu, sanda Israyla izey kulu, boro zambar iyye no.
16A vyšiel na poludnie. A Ben-hadad pil opilý, v stánoch, on i kráľovia, tridsiati a dvaja kráľovia, ktorí mu pomáhali.
16 Wayna go zaari bindi kaŋ i fatta. Amma Ben-Hadad goono ga haŋ hal a bugu bukkey ra, nga nda koyey, koy waranza cindi hinka din kaŋ yaŋ goono g'a gaa.
17A služobníci kniežat krajov vyšli najprv. A Ben-hadad poslal svojich vojakov. A keď mu oznámili, že vraj nejakí mužovia vyšli zo Samárie,
17 Laabukoyey arwasey sintin ka fatta. Ben-Hadad mo donton ka hã. Kal i ne a se: «Boro fooyaŋ go no kaŋ yaŋ fun Samariya.»
18riekol: Už či vyšli za pokoj, zajmite ich živých, a či vyšli do boja, i tak ich zajmite živých.
18 A ne: «D'i kaa baani se, w'i di da fundi. Wala mo d'i kaa wongu se no, w'i di da fundi.»
19Tedy tí vyšli z mesta, služobníci kniežat krajov, i vojsko, ktoré nasledovalo za nimi.
19 Yaadin no afooyaŋ fun kwaara ra, sanda laabukoyey arwasey da wongu marga kaŋ go i banda.
20A každý zabil svojho muža, takže utekali Sýrovia, a Izrael ich honil. A Ben-hadad, sýrsky kráľ ušiel na koni i niekoľkí jazdcovia.
20 I boro kulu na nga bora wi, Suriyancey binde zuru. Israyla borey go g'i gana. Suriya bonkoono Ben-Hadad mo zuru ka yana bari boŋ, nga nda bari-kari fooyaŋ.
21A tak vyšiel izraelský kráľ a porazil kone i vozy a porazil Sýrov veľkou porážkou.
21 Israyla bonkoono mo fatta ka bariyey da wongu torkey kar, ka Suriyancey wi da wiyaŋ bambata.
22Potom pristúpil prorok k izraelskému kráľovi a riekol mu: Idi, vzmuž sa, a znaj a vidz, čo máš robiť, lebo o rok zase prijde sýrsky kráľ hore proti tebe.
22 Gaa no annabo din maan Israyla bonkoono gaa ka ne a se: «Ma koy ka ni laabo gaabandi. Ma te laakal mo ka di haŋ kaŋ ni ga te, zama jiiro bareyaŋ Suriya bonkoono ga kande ni gaa wongu.»
23A služobníci sýrskeho kráľa povedali jemu: Ich bohovia sú bohmi vrchov, preto nás premohli. Ale bojujme s nimi na rovine, a uvidíš, či ich nepremôžeme.
23 Suriya bonkoono tamey ne a se: «I Irikoyo ya tondey ra irikoy no. Woodin se no i bisa iri gaabi. Amma naŋ iri ma wongu nd'ey gooro batama ra. Yaadin gaa sikka si iri ga bis'ey gaabi.
24A učiň toto: odstráň kráľov, každého s jeho miesta, a postav miesto nich vojvodcov.
24 Kala binde ni ma woone te: Ma laabukoyey ganandi i afo kulu nga nango ra. Ma wongu marga jine boroyaŋ daŋ i nangey ra.
25A ty si načítaj vojska toľko, koľko bolo vojska, ktoré ti padlo, i koní, koľko bolo koní, i vozov, koľko bolo vozov, a budeme bojovať s nimi na rovine, a uvidíš, či ich nepremôžeme. A poslúchol ich a urobil tak.
25 Ma ye ka wongu marga fo margu koyne, sanda wo kaŋ daray ni se din cine. Ma bariyey kabu, bari banandi, torko mo, torko banandi. Iri ma wongu nd'ey gooro batama ra. Sikka si iri ga bis'ey gaabi.» Kala bonkoono na laakal ye i sanno gaa ka woodin te mo.
26A stalo sa po roku, že spočítal Ben-hadad Sýrov, a odišiel hore do Afeka do boja s Izraelom.
26 A ciya binde, jiiro baranta, kala Ben-Hadad na Suriyancey margu ka ziji ka koy Afek, zama nga ma Israyla wongu se.
27A synovia Izraelovi, taktiež spočítaní a zaopatrení stravou odišli oproti nim. A tak položili sa synovia Izraelovi táborom naproti nim jako nejaké dva malé kŕdle kôz, a Sýrovia zaplnili zem.
27 I na Israyla izey margu ka hindoonayyaŋ te i se, i koy mo ka wongu nd'ey. Israyla izey binde na ngey gata sinji i jine, danga hincin kali kayna hinka, amma Suriyancey na batama toonandi.
28Vtedy pristúpil muž Boží, prehovoril k izraelskému kráľovi a riekol: Takto hovorí Hospodin: Pretože hovoria Sýrovia: Hospodin je bohom vrchov a nie bohom dolín, dám všetko to veľké množstvo do tvojej ruky, aby ste vedeli, že ja som Hospodin.
28 Kala Irikoy bora maan ka salaŋ Israyla bonkoono se ka ne: «Haŋ kaŋ Rabbi ci neeya: Za kaŋ Suriyancey ne Rabbi ya tondey ra irikoy no, amma manti gooro batama irikoy no, woodin se no ay ga jama marga bambata wo kulu daŋ ni kambe ra. Araŋ ga bay mo kaŋ ay no ga ti Rabbi.»
29A tak táborili jedni naproti druhým sedem dní. A stalo sa siedmeho dňa, že sa začala bitka, a synovia Izraelovi porazili Sýrov, sto tisíc peších, jedného dňa.
29 I go margante ka care do haray guna hala jirbi iyye. I jirbi iyyanta hane day, i na wongo sintin. Israyla izey na Suriyancey sooje zambar zangu wi zaari folloŋ ra.
30A tí, ktorí pozostali, utiekli do Afeka, do mesta, kde zase padol múr na dvadsaťsedem tisíc mužov, ktorí boli pozostali. A Ben-hadad utekajúc vošiel do mesta a tu z izby do izby.
30 Amma cindey zuru ka koy Afek ka furo kwaara ra. Kwaara cinaro mo kaŋ boro zambar waranka cindi iyye kaŋ yaŋ cindi boŋ. Ben-Hadad mo zuru ka furo kwaara ra ka tugu lokoto fo ra.
31A jeho služobníci mu riekli: Hľa, prosíme, počuli sme, že kráľovia domu Izraelovho sú milosrdní kráľovia, nuž dovoľ, prosíme, žeby sme vzali smútočnú vrecovinu na svoje bedrá a proväzy na svoje hlavy a tak vyjdeme k izraelskému kráľovi, azda zachová živú tvoju dušu.
31 Kal a tamey ne a se: «Guna sohõ iri goono ga maa baaru, i ne Israyla bonkooney ya suujikoyyaŋ no. Iri ga ni ŋwaaray binde, ma naŋ iri ma bufuyaŋ daŋ iri cantey gaa, iri ma korfoyaŋ daŋ iri boŋey gaa, iri ma fatta ka koy Israyla bonkoono do. Hambara a ga ni fundo faaba.»
32A tak opásali svoje bedrá vrecovinou a vzali proväzy na svoje hlavy a prišli k izraelskému kráľovi a riekli: Tvoj služobník Ben-hadad hovorí: Prosím, nech žije moja duša! A on povedal: A či ešte žije? Je mojím bratom.
32 I binde na bufuyaŋ haw ngey cantey gaa, ka korfoyaŋ daŋ ngey boŋey gaa, ka kaa Israyla bonkoono do ka ne: «Ni tamo Ben-Hadad ne: ‹Ay ga ni ŋwaaray, m'ay naŋ ya funa.› » Bonkoono ne: «A gonda fundi hala hõ no? Ay nya-ize no.»
33A mužovia bedlive pozorovali na to slovo a ponáhľali sa zistiť, či to ozaj tak myslí, a riekli: Tvojím bratom je Ben-hadad. A povedal: Iďte, doveďte ho. A tak vyšiel k nemu Ben-hadad, dal mu vysadnúť na voz.
33 Borey din binde na sanno himandi sanda alaama. I ye ka waasu zama ngey ma maa hala yaadin no a bina ra. I ne: «Ni nya-izo Ben-Hadad no.» Gaa no Ahab ne: «Wa koy ka kand'a.» Kala Ben-Hadad fatta ka koy a do. Bonkoono mo n'a daŋ a ma kaaru torko boŋ.
34A Ben-hadad mu riekol: Mestá, ktoré vzal môj otec od tvojho otca, navrátim, a ulice si zariadiš v Damašku, jako bol zariadil môj otec v Samárii. A ja, povedal Achab, učiním s tebou smluvu a prepustím ťa. A tak učinil s ním smluvu a prepustil ho.
34 Ben-Hadad mo ne a se: «Kwaarey kaŋ ay baaba ta ni baaba gaa, ay wo g'i yeti. Ni ga fondoyaŋ te ni boŋ se Damaskos ra, sanda mate kaŋ cine ay baaba te Samariya ra.» Ahab ne: «Ay mo ga ni naŋ ni ma koy, alkawli woodin boŋ.» A binde sappe nd'a k'a taŋ.
35A nejaký muž zo synov prorokov povedal svojmu druhovi slovom Hospodinovým: Nabi ma, prosím! Ale človek ho nechcel udrieť.
35 Kala annabey izey boro fo ne nga cala se, «Rabbi ciyaŋ boŋ, ay ga ni ŋwaaray, ni m'ay kar.» Bora binde wangu k'a kar.
36Vtedy mu riekol: Preto, že si neposlúchol hlasu Hospodinovho, hľa, keď pojdeš odo mňa, zabije ťa lev. A hneď, ako odišiel od neho, našiel ho lev a zabil ho.
36 A ne a se: «Za kaŋ ni mana maa Rabbi sanno se, guna, ni ne tunanta ka fun ay do, muusu beeri ga ni kar ka wi.» A do tunanta, kala muusu n'a gar k'a wi.
37Potom našiel iného muža, ktorému tiež povedal: Nabi ma, prosím! A muž ho veľmi nabil a doranil.
37 Annabo ye ka boro fo gar koyne ka ne bora se: «Ay ga ni ŋwaaray, m'ay kar.» Bora binde n'a kar. A karyaŋo ra binde bora n'a maray.
38A prorok odišiel a postavil sa kráľovi do cesty a prestrojil sa, aby ho nepoznali, dajúc si šatku z hlavy na oči.
38 Annabo din binde tun ka koy ka bonkoono batu fonda gaa. A na nga boŋ barmay zama a na nga boŋtobay didiji nga moy gaa.
39A stalo sa, keď išiel kráľ pomimo, že kričal na kráľa a povedal: Tvoj služobník vyšiel do stredu bitky, a hľa, nejaký muž odbočil a doviedol ku mne muža a povedal: Stráž tohoto muža, lebo ak sa ztratí, bude tvoj život za jeho život, alebo odvážiš hrivnu striebra.
39 Kaŋ bonkoono goono ga bisa, annabo na jinde sambu bonkoono gaa ka ne: «Ay, ni tamo, furo wongu bindi ra no. Boro fo go no kaŋ kamba ka kand'ay se boro fo ka ne: ‹Ma haggoy da boro wo. Mate kulu kaŋ no d'a daray, ni fundo ga ciya a fundo banandi, wala mo ni ma nzarfu kilo waytaaci cindi gu cine bana.›
40A stalo sa, že kým tvoj služobník tu a tam robil voľačo, už ho nebolo. - A izraelský kráľ mu povedal: Taký je tvoj súd; ty sám si rozhodol.
40 Waati kaŋ ay, ni bannya, ay goono ga muraaduyaŋ te nangu-nangu, kala bora din daray.» Kala Israyla bonkoono ne a se: «Ya-cine no ni ciito bara nd'a. Ni na ciito dumbu ni boŋ se.»
41Vtedy rýchle sňal šatku so svojich očí, a izraelský kráľ ho poznal, že je z prorokov.
41 Kala annabo cahã ka boŋtoba kaa nga moy gaa, Israyla bonkoono mo n'a bay, kaŋ annabey ra no a go.
42A riekol mu: Takto hovorí Hospodin: Preto, že si pustil z ruky muža, ktorého som ja odsúdil na smrť, bude tvoj život za jeho život a tvoj ľud za jeho ľud.
42 Annabo ne a se: «Haŋ kaŋ Rabbi ci neeya: Za kaŋ ni naŋ boro kaŋ ay na halaciyaŋ waadu a boŋ a ma koma ka fun ni kambe ra, woodin se binde ni fundo ga ciya a fundo banandi, ni jama mo a jama banandi.»
43A tak odišiel izraelský kráľ hore do svojho domu, namrzený a nahnevaný, a prišiel do Samárie.
43 Israyla bonkoono binde koy nga kwaara da bine tiŋay kaŋ kaani si no. Samariya no a kaa.