¹A tak bol kráľ Šalamún kráľom nad celým Izraelom.

¹ Bonkoono Suleymanu goono ga te bonkooni Israyla kulu boŋ.

²A toto boly jeho kniežatá: Azariáš, syn Cádoka, kňaza;

² A goy-teeri beerey neeya: Zadok izo Azariya ga ti alfaga*.

³Elichoref a Achiáš, synovia Šíšu, pisári. Jehošafat, syn Achiúdov, kancelár.

³ Sisa izey Elihoref da Ahiya, sanni hantumkoy no. Ahilud izo Yehosafat no ga baaru hantum.

⁴Benaiáš, syn Jehojadov, bol nad vojskom, a Cádok a Ebiatár boli kňazi.

⁴ Yehoyda ize Benaya, nga mo go wongu marga boŋ. Zadok da Abiyatar, ngey wo alfagayaŋ no.

⁵Azariáš, syn Nátanov, bol nad úradníkmi, a Zabúd, syn Nátanov, prostredkujúci úradník dvorný, priateľ kráľov.

⁵ Natan izo Azariya, nga mo go laabu koy kayney boŋ. Natan izo Zabud, alfaga no da bonkoono coro.

⁶Achíšar bol nad domom a Adoníram, syn Abdu nad daňami.

⁶ Ahisar mo go bonkoono almayaaley boŋ. Abda izo Adoniram mo go doole izey sanni boŋ.

⁷A Šalamún mal dvanástich úradníkov nad celým Izraelom, ktorí zaopatrovali kráľa i jeho dom. Mesiac do roka bol na jedného zaopatrovať.

⁷ Suleymanu gonda laabukoy kayna way cindi hinka Israyla kulu boŋ, kaŋ yaŋ ga bonkoono d'a windo ŋwaaro soola. I ra afo kulu goy neeya a ma soolayaŋ te handu fo jiiro ra.

⁸A toto sú ich mená: Ben-chúr na vrchu Efraimovom;

⁸ I maayey neeya: Ben Hur, Ifraymu tondey laabo ra wane.

⁹Ben-deker v Mákaci, v Šaalbíme, v Bét-šemeši a v Elone Bét-chanána;

⁹ Ben-Deker go Makaz, da Saalabbin da Bayt-Semes, da Elon-Bayt-Hanan ra.

¹⁰Ben-chésed v Arubbóte; jemu patrilo Socho i celá zem Chéferova;

¹⁰ Ben-Hesed go Arubot ra. (Nga no ka bara nda Soko nda Hefer laabo kulu.)

¹¹Ben-abinadáb, ktorému patrila celá výšina Dór; Táfatu, dcéru Šalamúnovu, mal za ženu;

¹¹ Ben-Abinadab go Dor tudey kulu ra, (a wande ga ti Suleymanu ize way Tafat.)

¹²Baana, syn Achilúdov, mal Taanách, Megiddo a celý Bét-šean, ktorý je pri Caretáne pod Jizreelom od Bét-šeana až po Ábel-mecholu a až za Jokmeam;

¹² Baana, Alihud izo go Taanak da Mejiddo ra, da Bayt-Seyan kulu kaŋ go Zaretan tanjay, Yezreyel cire, za Bayt-Seyan gaa kal a ma koy Abel-Mehola, ka koy hala Yokmeyam jine.

¹³Ben-géber bol v Rámot-gileáde; jemu patrily dediny Jaira, syna Manassesovho, ktoré sú v Gileáde; jeho bol kraj Argob, ktorý je v Bázane, šesťdesiat veľkých miest, ohradených múrami a s medenými závorami;

¹³ Ben-Geber mo go Ramot-Jileyad ra. (Nga no ka bara nda Manasse ize Yayir kwaarey, kaŋ yaŋ go Jileyad ra, hala nda Argob laabo mo kaŋ go Basan ra, a wane no. Kwaara beeriyaŋ nooya, ngey boro waydu kaŋ yaŋ i kulu gonda cinari nda guuru-say karangaleyaŋ.)

¹⁴Achinadáb, syn Iddov, bol vyslaný do Machnaima;

¹⁴ Iddo izo Ahinadab go Mahanayim ra.

¹⁵Achimaac v Naftalime; aj ten si vzal Bašematu, dcéru Šalamúnovu, za ženu;

¹⁵ Ahimaz go Naftali kunda ra. (Nga mo na Suleymanu ize way Basematu sambu ka te nga wande.)

¹⁶Baana, syn Chušaiho, v Asere a v Alóte;

¹⁶ Baana Husay izo go Aser kunda nda Beyalot ra.

¹⁷Jehošafat, syn Parúchov, v Izacháre;

¹⁷ Faruwa izo Yehosafat go Isakar kunda ra.

¹⁸Šimei, syn Élu, v Benjamine;

¹⁸ Ela izo Simey go Benyamin kunda ra.

¹⁹Géber, syn Úriho, v zemi Gileáda, v zemi Síchona, amorejského kráľa, a v zemi Óga, bázanského kráľa, a to len jeden úradník, ktorý bol v zemi.

¹⁹ Uri izo Geber go Jileyad laabo ra. Amorancey bonkoono Sihon laabu no waato, da Basan bonkoono Og wano mo. Nga hinne no ga ti laabukoy kayna laabo din ra.

²⁰Júdu a Izraela bolo vtedy mnoho, jako piesku, ktorý je pri mori, čo do množstva; jedli a pili a veselili sa.

²⁰ Yahuda nda Israyla ga baa sanda teeku me gaa taasi cine, baayaŋ se. I go ga ŋwa ka haŋ ka maa kaani.

²¹A Šalamún panoval nad všetkými kráľovstvami od rieky až po zem Filištínov a až po hranicu Egypta. Donášali dary a slúžili Šalamúnovi po všetky dni jeho života.

²¹ Suleymanu go ga may za isa beero gaa kal a ma koy hala Filistancey laabo gaa, ka koy koyne Misira hirro gaa. Laabey din borey kande jangal, i goono ga may Suleymanu se mo a fundo jirbey me-a-me ra.

²²A potravy Šalamúnovej bolo na jeden deň tridsať korov bielej múky jemnej a šesťdesiat korov obyčajnej múky,

²² Suleymanu windo zaari fo ŋwaari alkama hamni gumbutu waranza no, da sayir* hamni gumbutu waydu.

²³desať vykŕmených volov a desať volov z paše a sto kusov drobného dobytka krome jeleňov, sŕn a divých kôz a kŕmenej hydiny.

²³ Haw kaŋ i kuru farro ra mo, iway. Haw kaŋ i kuru saajo ra mo waranka, da feeji zangu, kaŋ waana ganji hamey: jeeriyaŋ da ŋweyaŋ da curoyaŋ.

²⁴Lebo on vládol všade z tejto strany rieky, od Tifsachu až po Gazu, nad všetkými kráľmi, ktorí boli z tejto strany rieky, a mal pokoj zo všetkých strán dookola.

²⁴ Zama a ga may nangu kulu isa beero se ne-haray, za Tifsa kal a ma koy Gaza, da isa beero se ne-haray bonkooney kulu boŋ. A na laakal kanay goray te nga nda nangey kulu kaŋ yaŋ g'a windi.

²⁵A Júda a Izrael bývali bezpečne, každý pod svojím viničom a pod svojím fíkom od Dána až po Béršebu po všetky dni Šalamúnove.

²⁵ Yahuda nda Israyla goro baani samay. Boro fo kulu goro nga reyzin* nya do, da nga jeejay* nya cire, za Dan gaa kal a ma koy Beyer-Seba, Suleymanu jirbey kulu ra.

²⁶A Šalamún mal štyridsať tisíc jasieľ pre kone ku svojim vozom a dvanásť tisíc jazdcov.

²⁶ Suleymanu gonda bari kangay zambar waytaaci nga torkey bariyey se. A gonda mo bari-kari zambar way cindi hinka.

²⁷A tamtí úradníci zaopatrovali potravou kráľa Šalamúna i každého, kto sa blížil stolu kráľa Šalamúna, každý svoj mesiac; nepripustili, aby sa niečo nedostávalo.

²⁷ Laabukoy kayney din binde na ŋwaari margu Bonkoono Suleymanu se, da borey kulu kaŋ yaŋ ga kaa Bonkoono Suleymanu do ngey ma ŋwa se, boro fo kulu mo nga hando ra. I mana naŋ i ma jaŋ hay fo kulu.

²⁸I jačmeň i slamu pre kone i pre jazdné kone rýchle dopravovali na miesto, kde ktorý bol, každý tak, ako mu bolo naložené.

²⁸ Sayir mo da bari subu bariyey se, da bari kaŋ yaŋ ga zuru nda waasi, i kand'ey nangey kaŋ laabukoy kayney go, boro kulu haŋ kaŋ i n'i lordi din boŋ.

²⁹A Bôh dal Šalamúnovi múdrosť a rozumu veľmi mnoho a širokosť srdca čo do vedomostí jako piesku na brehu mora.

²⁹ Irikoy na Suleymanu no bayray da fahamay kaŋ ga baa, da laakal feerante, sanda taasi kaŋ go teeku me gaa cine.

³⁰Múdrosť Šalamúnova bola väčšia ako múdrosť všetkých synov východu a než všetka múdrosť Egypťanov.

³⁰ Suleymanu bayra binde bisa wayna funay haray borey kulu waney, da Misira bayray kulu.

³¹Áno, bol múdrejší nad všetkých ľudí, nad Étana Ezrachitského, nad Hémana, nad Kalkola a nad Dardu, synov Macholových, a jeho meno sa roznieslo po všetkých národoch dookola.

³¹ Zama a bisa borey kulu bayray, a bisa Ezra bora, Etan, da Mahol izey Heman, da Kalkol, da Darda. A maa beera mo go dumi kulu ra kaŋ yaŋ goono g'a windi.

³²Hovoril tri tisíce prísloví, a jeho piesní bolo tisíc a päť.

³² A na yaasay sanni ize zambar hinza te, a dooney mo zambar fo nda igu no.

³³Hovoril o stromoch, od cedry, ktorá je na Libanone, až po yzop, ktorý rastie na múre, a hovoril o hovädách, o vtákoch a plazoch aj o rybách.

³³ A na tuuri-nyaŋey sanni te, za Liban ra sedre* gaa kal a to hissop* gaa kaŋ ga zay cinari gaa. A na almaney da curey mo sanni te, da harey kaŋ gundey ga tuku laabu gaa d'i ga dira, da hamisey.

³⁴A prichádzali zo všetkých národov, aby počuli múdrosť Šalamúnovu, od všetkých kráľov zeme, ktorí počuli o jeho múdrosti.

³⁴ Boroyaŋ kaa mo ka fun dumey kulu ra zama ngey ma maa Suleymanu laakalo. Ndunnya bonkooney kulu kaŋ maa a laakalo baaro no k'i donton.