1A stalo sa jedného dňa, že riekol Jonatán, syn Saulov, mládencovi, ktorý nosil jeho zbraň: Poď, prejdime k posádke Filištínov, ktorá je tamto na druhej stane! Ale svojmu otcovi nepovedal o tom.
1 Han fo binde Sawulu ize Yonata ne arwaso kaŋ goono ga nga wongu jinayey jare din se: «Kaa iri ma daŋandi ka koy Filistancey gata do, kaŋ go ya-haray daŋanta.» Amma a mana ci nga baabo se.
2A Saul dlel na konci Gibee pod granátovou jabloňou, ktorá bola v Migróne. A ľudu, ktorý bol s ním, bolo okolo šesťsto mužov.
2 Sawulu binde goono ga goro Jibeya meyo gaa garenad* tuuri nya cire kaŋ go Migron ra. Borey kaŋ go a banda mo ga to boro zangu iddu cine.
3A Achiáš, syn Achitúba, brata Ichabóda, syna Pinchasa, syna Éliho, kňaza Hospodinovho v Síle, nosil efód. A ľud nevedel, že odišiel Jonatán.
3 Ahiya, Ahitub ize, Ikabod nya-ize, Fineyas ize, Eli ize, kaŋ ga ti Rabbi alfaga Silo ra goono ga daabu nda efod* kwaay noodin. Jama mana bay hala Yonata koy bo.
4A medzi priechodmi, ktorými hľadal Jonatán možnosť prejsť na posádku Filištínov, bola príkra skala jako zub z jednej strany priechodu a príkra skala jako zub z druhej strany priechodu; meno jednej bolo Bócec, a meno druhej Sene.
4 Furoyaŋ nangey kaŋ do Yonata ga ba nga ma furo ka daŋandi ka to Filistancey gata do, kambu woodin gaa gonda tondi deenekoy fo, kambu woone mo gaa gonda tondi deenekoy fo mo koyne. Afa maa Bozez, afa mo maa Sene.
5Jeden zub čnel od severa naproti Michmasu a druhý od juhu naproti Gabe.
5 Tondi fa salle azawa kambe haray Mikmas jine, afa mo go dandi kambe haray, Geba jine.
6A Jonatán riekol mládencovi, ktorý nosil jeho zbraň: Poď, prejdime k posádke týchto neobrezancov; možno, že Hospodin vykoná za nás, lebo však Hospodinovi nie je ťažko zachrániť už či mnohom a či málom.
6 Yonata ne arwaso kaŋ goono ga nga jinayey jare se: «Kaa, iri ma daŋandi ka koy borey kaŋ si dambangu din gata do. Hambara Rabbi ga goy iri se, zama hay kulu si ganji Rabbi ma faaba goy te da boro boobo wala jama kayna kambe ra.»
7A jeho zbrojnoš mu povedal: Učiň všetko, čokoľvek je v tvojom srdci. Obráť sa, kam chceš; hľa, budem s tebou podľa žiadosti tvojho srdca.
7 A jinay jarekwa ne a se: «Haŋ kaŋ go ni bina ra kulu me-a-me, ni m'a te. Iri ma koy, ay go ni banda ni bina miila boŋ.»
8A Jonatán riekol: Hľa, my prejdeme k mužom a ukážeme sa im.
8 Gaa no Yonata ne: «Guna, iri go ga daŋandi ka koy alborey wo do haray k'iri boŋ bangandi i se.
9Ak nám povedia takto: Čakajte, až prijdeme k vám, budeme stáť na svojom mieste a nepojdeme hore za nimi.
9 D'i ne iri se, ‹Wa kay hala iri ma kaa araŋ do.› kal iri ma kay iri nango ra, iri si koy i do.
10Ale ak povedia takto: Poďte hore na nás, vtedy pojdeme hore, lebo ich Hospodin vydal do našej ruky, a toto nám bude znamením.
10 Amma d'i ne: ‹Wa ziji ka kaa iri do,› kal iri ma koy, zama Rabbi n'i daŋ iri kambe ra no. Woone wo, nga no ga te alaama iri se.»
11A tedy sa ukázali obidvaja posádke Filištínov. A Filištíni povedali: Hľa, tamto Hebreji vychádzajú z dier, do ktorých sa boli ukryli!
11 Kal i boro hinka kulu na ngey boŋ bangandi Filistancey gata se. Filistancey mo ne: «Guna, Ibraniyancey neeya ga fun ngey guusey ra, nangey kaŋ i tugu.»
12A mužovia posádky odpovedali Jonatánovi a jeho zbrojnošovi a riekli: Poďte hore k nám, a povieme vám niečo! Vtedy riekol Jonatán svojmu zbrojnošovi: Poď za mnou hore, lebo ich Hospodin vydal do ruky Izraelovej.
12 Gata borey binde ne Yonata nda nga jinay jarekwa se: «Wa ziji ka kaa iri do, iri mo m'araŋ cabe hay fo.» Yonata ne nga jinay jarekwa se: «Kaa k'ay banda gana, zama Rabbi n'i daŋ Israyla kambe ra.»
13A tak vyšiel Jonatán hore na svojich rukách a na svojich nohách a jeho zbrojnoš za ním. A padali pred Jonatánom, a jeho zbrojnoš zabíjal za ním.
13 Yonata mo, fananyaŋ no a ziji nd'a, a jinay jarekwa go a banda. Filistancey kaŋ mo Yonata jine, a jinay jarekwa mo go g'i wi a banda.
14To bola prvá porážka, v ktorej zabil Jonatán a jeho zbrojnoš okolo dvadsiatich mužov asi jako na pol kuse poľa, ktorý zorie pár volov za deň.
14 Wiyaŋ sintina kaŋ Yonata nda nga jinay jarekwa te, danga alboro waranka cine no. Nango mo si bisa fari fo batama jare cine beeray.
15Na to povstal veliký strach, takže sa všetko triaslo v tábore, na poli i vo všetkom ľude. Posádka i ten zhubca sa tiež triasli strachom, takže sa chvela zem, lebo to bol strach od Boha.
15 I jijiri mo gata ra da batama ra da borey kulu ra mo. Gata batukoy, da ce gaa wongaarey mo gaahamey jijiri. Laabo mo zinji. Jijiriyaŋ no kaŋ fun Irikoy do.
16A Saulovi pozorovatelia videli v Gibei Benjaminovej, že hľa, množstvo sa rozplýva a že chodí jako v nejakom zmätku sem a ta.
16 Sawulu batukoy kaŋ go Jibeya, Benyamin wano ra guna kal i ibarey marga go, i manne. I kar ka say ka te afo-fo.
17Vtedy povedal Saul ľudu, ktorý bol s ním: Nože spočítajte mužstvo a vidzte, kto odišiel od nás! A keď spočítali, videli, že hľa, nebolo Jonatána ani jeho zbrojnoša.
17 Saaya din Sawulu ne borey kaŋ yaŋ go nga banda din se: «Wa kabu sohõ ka di boro kaŋ fatta iri do.» Waato kaŋ i na kabo te, kal i di Yonata nda nga jinay jarekwa si noodin.
18A Saul povedal Achiášovi: Dones sem truhlu Božiu. Lebo truhla Božia bola toho dňa so synmi Izraelovými.
18 Sawulu mo ne Ahiya se: «I ma kande Irikoy sundurko neewo» (zama jirbey din Irikoy sundurko go Israyla izey do.)
19A stalo sa, kým hovoril Saul kňazovi, že hrmot, ktorý bol v tábore Filištínov, sa šíril viac a viac a rozmáhal sa, a preto povedal Saul kňazovi: Nechaj tak.
19 A ciya binde, za Sawulu goono ga salaŋ nda alfaga yaadin, kala gartyaŋo kaŋ go Filistancey gata ra go ga tonton ka ziji. Sawulu binde ne alfaga din se: «Ni kambe kaa.»
20Vtedy sa hurtom shromaždili, Saul i všetok ľud, ktorý bol s ním, a prišli až k bitke, a tu hľa, meč druha bol obrátený proti jeho druhovi, a bol náramne veľký zmätok.
20 Sawulu nda jama kulu kaŋ go a banda margu ka kaa wongo do. Kala _Filistancey ra|_ boro fo kulu takuba go ga gaaba nda nga cala wane, i na hasaraw boobo te da cimi.
21A boli aj Hebreji vše za Filištínov, ktorí tiež prišli s nimi do tábora na okolo, aj tí sa teraz obrátili, aby boli s Izraelom, ktorý bol so Saulom a s Jonatánom.
21 Ibraniyancey kaŋ yaŋ go Filistancey banda mo za doŋ, kaŋ yaŋ tun i banda ka koy gata do, kaŋ yaŋ ga fun laabo kulu ra i windanta, kala ngey mo bare ka ye Israyla borey do haray kaŋ yaŋ go Sawulu nda Yonata banda.
22A všetci mužovia Izraelovi, ktorí sa skrývali na vrchu Efraimovom, počuli, že utekajú Filištíni, a pripojili sa aj oni a stíhali ich v boji bežiac tesne za nimi.
22 Baa Israyla borey kulu kaŋ yaŋ tugu Ifraymu tondey laabo ra, waato kaŋ i maa baaru Filistancey goono ga zuru, kala ngey mo na Filistancey haabu ka gaaray wongo ra.
23Tak zachránil Hospodin Izraela toho dňa. A boj sa pretiahol až za Bét-áven.
23 Rabbi na Israyla faaba mo han din hane. Wongo bisa mo ka gana Bayt-Aben.
24A hoci boli mužovia Izraelovi ukonaní toho dňa, Saul zaviazal ľud prísahou povediac: Zlorečený muž, ktorý by jedol chlieb do večera, aby som sa pomstil na svojich nepriateľoch. A tak nikto zo všetkého ľudu neokúsil chleba.
24 Israyla alborey kankam han din hane, zama Sawulu ze no jama se ka ne: «Laalante no boro kulu kaŋ na ŋwaari dumi kulu ŋwa kala wiciri kambo ma to, hala ay ma fansa bana ay ibarey boŋ.» Jama ra binde sinda boro kulu kaŋ na ŋwaari taba.
25A všetok ľud zeme vošiel do lesa, kde bolo hojne medu na poli.
25 Jama kulu mo furo saajo ra, saajo wo mo gonda yu boobo ganda.
26A keď vošiel ľud do lesa, videl, že hľa, tečie med, ale nikto nesiahol svojou rukou k svojím ústam, lebo ľud sa bál prísahy.
26 Waato kaŋ cine borey furo saajo ra binde, kala yu go ga tolli, amma boro kulu si no kaŋ na kambe daŋ nga me gaa, zama jama ga humburu ngey zeyaŋo.
27Ale Jonatán nepočul, keď zaväzoval jeho otec ľud prísahou, a tak vystrel koniec svojej palice, ktorú mal vo svojej ruke, a omočil ho do plásta medu a obrátil svoju ruku k svojim ústam, a rozsvietily sa jeho oči.
27 Amma Yonata mana maa waato kaŋ nga baabo kaseeti borey gaa da zeyaŋo. Woodin se no a na goobo kaŋ go nga kamba ra din salle ka yu fanta zuku nd'a, ka nga kamba daŋ nga me gaa. A moy binde te fas!
28Na to odpovedal ktorýsi z ľudu a riekol: Tvoj otec veľmi zaviazal ľud prísahou a povedal: Zlorečený muž, ktorý by dnes jedol chleba, hoci bol ľud ustatý.
28 Gaa no jama ra boro fo ne a se: «Ni baaba kaseeti borey gaa da gaabi hala nda zeyaŋ ka ne: ‹Laalante no boro kaŋ na ŋwaari ŋwa hunkuna!› Jama mo taabi.»
29Na to riekol Jonatán: Môj otec zarmútil zem. Nože pozrite, že sa rozsvietily moje oči, keď som ochutnal trochu tohoto medu.
29 Yonata ne: «Ay baaba na laabo taabandi. Ay g'araŋ ŋwaaray, wa guna mate kaŋ ay moy te fas za day ay na yuwo din taba kayna.
30A čo by bolo bývalo len vtedy, keby sa bol dnes smele najedol ľud z koristi svojich nepriateľov, ktorú našiel! Lebo či by teraz nebola väčšia bývala porážka Filištínov?
30 Sanku fa binde i ma ne jama na ngey ibarey arzaka ŋwa wongo ra taŋante, naŋ kaŋ i n'a gar. Zama doŋ i na wiyaŋ ce-kayante fo te Filistancey ra.»
31A tak bili toho dňa z Filištínov od Michmasa až do Ajalona. A ľud bol veľmi unavený.
31 Han din binde i na Filistancey kar za Mikmas kal a ma kaa Ayyalon. Jama binde taabi gumo.
32Preto sa ľud vrhol na korisť a naberúc drobného dobytka a volov a teliat porážal na zem, a tak jedol ľud s krvou.
32 Jama mo kaŋ wongu arzaka boŋ. I na feeji da haw da handayze yaŋ sambu k'i wi ganda. Borey n'i kulu ŋwa hala nda i kuro mo.
33Potom oznámili Saulovi a vraveli: Hľa, ľud hreší proti Hospodinovi, lebo jie s krvou. A povedal: Dopustili ste sa nevernosti. Dovaľte ihneď ku mne veľký kameň.
33 Kal i ci Sawulu se ka ne: «Guna jama goono ga zunubi te Rabbi se, za kaŋ i goono ga ham ŋwa hala nda kuro.» A ne: «Araŋ na amaana ŋwa. Day, wa tondi bambata fo gunguray ka kand'a ay se neewo sohõ.»
34A zase povedal Saul: Rozídite sa medzi ľud a povedzte im: Doveďte ku mne každý svojho vola a každý svoje dobytča a zabíjajte tu a jedzte a nehrešte proti Hospodinovi jediac s krvou. A tak doviedol všetok ľud, každý vlastnoručne svojho vola tej istej noci, a zabíjali tam.
34 Sawulu ne koyne: «Wa say jama ra ka ne i se: ‹Boro fo kulu ma kande ay se nga yeejo neewo, boro fo kulu mo ma kande ay se nga feejo, i m'i _wi ka|_ dumbu-dumbu neewo ka ŋwa. Araŋ ma si zunubi te Rabbi se ka ham ŋwa nda kuri.› » Jama kulu binde, i boro fo kulu kande nga yeejo nga banda han din cino din ra k'i dumbu-dumbu noodin.
35A Saul postavil oltár Hospodinovi. To bol prvý oltár, ktorý postavil Hospodinovi.
35 Sawulu mo na sargay feema cina Rabbi se noodin. Woodin no ga ti feema sintina kaŋ a cina Rabbi se.
36A Saul povedal: Nože sídime za Filištínmi vnoci a budeme lúpiť u nich až do ranného svetla a neponechajme z nich nikoho. A povedali: Urob, čokoľvek sa ti vidí za dobré. Ale kňaz riekol: Pristúpme prv sem k Bohu.
36 Sawulu mo ne: «Iri ma zulli ka Filistancey buti cin, iri m'i ku hala mo ga bo. Iri ma si baa boro folloŋ cindi i se.» I ne: «Kala ni ma te haŋ kaŋ ni ga ba.» Waato din gaa no alfaga ne: «Iri ma maan Irikoy.»
37A tak sa pýtal Saul Boha: Či mám sísť za Filištínmi? Či ich vydáš do ruky Izraelovej? Ale mu neodpovedal toho dňa.
37 Sawulu binde na saaware ceeci Irikoy gaa. A ne: «Ay ma zulli ka Filistancey gana no? Ni g'i daŋ Israyla kambe ra no?» Amma a mana tu a se han din hane.
38Vtedy povedal Saul: Pristúpte sem, všetci náčelníci ľudu, a vyzveďte a vidzte, čím sa dnes vykonal tento hriech?
38 Sawulu ne: «Wa maan neewo sohõ, araŋ jama jine borey kulu. Araŋ ma bay, araŋ ma guna mo naŋ kaŋ cine no zunubo wo go hunkuna.
39Lebo jako že žije Hospodin, ktorý zachraňuje Izraela, keby to bolo hoci pre Jonatána, môjho syna, i ten zomrie. A nikto mu neodpovedal zo všetkého ľudu.
39 Zama ay ga ze da Rabbi fundikoono, nga, Rabbi kaŋ ga Israyla faaba. Baa day a go ay izo Yonata do no, daahir a ga bu.» Amma jama mana tu a se, baa boro folloŋ.
40Vtedy povedal všetkému Izraelovi: Vy buďte na jednej strane, a ja a Jonatán, môj syn, budeme na druhej strane. A ľud povedal Saulovi: Urob, čo uznáš za dobré!
40 Gaa no a ne Israyla kulu se: «Wa ye kambu fo. Ay mo, in d'ay izo Yonata, iri ga ye ya-haray kambo ka goro.» Jama ne Sawulu se: «Kala ni ma te haŋ kaŋ ni di ga hagu.»
41A Saul povedal Hospodinovi, Bohu Izraelovmu: Daj znať dokonale! A chytený bol Jonatán a Saul, a ľud vyšiel z toho.
41 Sawulu binde ne Rabbi Irikoy, Israyla wano se: «Ma cimi bangandi.» Kala goŋ na Sawulu nda Yonata di, amma jama fatta.
42A Saul povedal: Hoďte los medzi mnou a medzi Jonatánom, mojím synom. A postihnutý bol Jonatán.
42 Sawulu ne mo: «I ma goŋ te in d'ay izo Yonata mo game ra.» Goŋo na Yonata di.
43Vtedy povedal Saul Jonatánovi: Povedz mi, čo si učinil? A Jonatán mu povedal a riekol: Koncom palice, ktorú mám vo svojej ruke, som naozaj okúsil trochu medu. Nuž hľa, preto zomriem.
43 Sawulu ne Yonata se: «Ma ci ay se haŋ kaŋ no ni te.» Yonata ci a se ka ne: «Cimi no, ay na yu kayna ham, ikayniyo, d'ay goobo kaŋ go ay kambe ra. Ay n'a taba mo. A go mo sohõ, tilas kal ay ma bu.»
44A Saul odpovedal: Nech tak učiní Bôh a tak nech pridá, že istotne zomrieš, Jonatáne!
44 Sawulu ne: «Hala day ni mana bu, Yonata, Irikoy m'ay laali.»
45Ale ľud povedal Saulovi: Či má zomrieť Jonatán, ktorý spôsobil túto tak veľkú záchranu v Izraelovi? Kdeže by! Jako že žije Hospodin, nepadne vlas s jeho hlavy na zem, lebo veď s Bohom to učinil dnes. A tak vyslobodil ľud Jonatána, a nezomrel.
45 Jama ne Sawulu se: «Yonata ma bu zaati, nga kaŋ na faaba bambata wo dumi candi ka kande Israyla ra? Irikoy ma boriyandi! Iri ze da Rabbi fundikoono! Baa Yonata boŋ-hamni folloŋ si kaŋ ganda, zama hunkuna a goy Irikoy banda.» Jama binde na Yonata faaba, a mana bu mo.
46Vtedy odišiel Saul hore nechajúc Filištínov, a Filištíni tiež išli na svoje miesto.
46 Gaa no Sawulu tun ka fay da Filistancey ganayaŋ. Filistancey mo koy ngey nangey do.
47A Saul zaujmúc kráľovstvo nad Izraelom bojoval dookola proti všetkým svojim nepriateľom, proti Moábovi, proti synom Ammonovým, proti Edomovi, proti kráľom Cóby, proti Filištínom, a všade, kamkoľvek sa obrátil, páchal ukrutnosť.
47 Waato kaŋ cine Sawulu te bonkooni Israyla boŋ, a wongu nda nga ibarey kuray kulu. A gaaba nda Mowab, da Amon izey, da Edom, da Zoba bonkooney, da Filistancey. Naŋ kaŋ a bare kulu, zaama no a ga te.
48Keď potom nadobudnul moci, zbil Amalecha a tak vytrhol Izraela z ruky jeho lupiča.
48 A na yaarutaray te mo, ka Amalekancey kar, a na Israyla faaba ka kaa borey kaŋ yaŋ n'i ku kambe ra.
49A synovia Saulovi boli: Jonatán, Jišvi a Malkišua, a mená jeho dvoch dcér boly: meno staršej bolo Mérab, a meno mladšej Míkoľ.
49 Sawulu izey ga ti Yonata nda Isbi nda Malci-Suwa. A ize wayboro hinka mo maayey neeya: ize way beero maa ga ti Merab, ikayna mo maa Mikal.
50A meno ženy Saulovej bolo Achinoam, dcéra Achimácova. A meno veliteľa jeho vojska bolo Abner, syn Néra, strýca Saulovho.
50 Sawulu wando maa Ahinowam, Ahimaz ize way no. A wongu bonkoono maa Abner, Ner izo, Sawulu baaba kayno.
51Kíš, otec Saulov, a Nér, otec Abnerov, bol syn Abielov.
51 Cis mo, nga no ga ti Sawulu baaba. Ner mo Abner baaba no, Abiyel ize.
52A vojna bola krutá proti Filištínom po všetky dni Saulove. A kde videl Saul nejakého muža udatného alebo silného, vzal ho k sebe.
52 Sawulu jirbey kulu ra i na wongu korno te da Filistancey. Waati kaŋ Sawulu di boro kaŋ wongaari no, wala yaarukom no, kal a ma bora sambu ka kande nga do.