1A stalo sa, keď dohovoril Saulovi, že duša Jonatánova sa pevne spojila s dušou Dávidovou, takže ho miloval Jonatán ako svoju vlastnú dušu.
1 Waato kaŋ a salaŋ Sawulu se ka ban, kala Yonata da Dawda biney ye care gaa. Yonata ba r'a mo sanda nga fundo cine.
2A Saul ho vzal k sebe toho dňa a nedal mu, aby sa vrátil do domu svojho otca.
2 Sawulu mo n'a sambu han din hane. A mana naŋ Dawda ma ye nga baabo kwaara koyne.
3A Jonatán učinil spolu s Dávidom smluvu, pretože ho miloval ako svoju vlastnú dušu.
3 Saaya din Yonata nda Dawda na sappa te, zama Yonata ga ba r'a sanda nga fundo cine.
4Jonatán si svliekol plášť, ktorý mal na sebe, a dal ho Dávidovi i svoje rúcho, ba ešte i svoj meč i svoje lučište i svoj opasok.
4 Yonata mo na kwaayo kaŋ go nga jinda gaa din foobu ka no Dawda se, da nga bankaarayey hala nda baa nga takuba nda nga birawo da nga guddama.
5A Dávid išiel všade, kamkoľvek ho poslal Saul, a rozumne si počínal. Preto ho ustanovil Saul nad vojakmi. A ľúbil sa všetkému ľudu i služobníkom Saulovým.
5 Dawda ga koy mo nangu kulu kaŋ Sawulu g'a donton. A muraadey mo laakal wane yaŋ no. Sawulu n'a daŋ wongu boro fo yaŋ boŋ. Haya boori mo jama kulu diyaŋ gaa, hala nda Sawulu goy-teerey mo do.
6A stalo sa, keď prišli, keď sa navracoval Dávid od zabitia Filištína, že vyšly ženy zo všetkých miest Izraelových, aby spievaly, i tanečnice, vústrety Saulovi, kráľovi, s bubny vesele a s cymbalmi.
6 A ciya binde, waato kaŋ i goono ga kaa, kaŋ Dawda ye ka fun Filistancey halaciyaŋo do, kala wayborey fatta Israyla kwaarey kulu ra. I goono ga doon ka gaan, ngey ma bonkoono Sawulu kubay se da can-caŋ da farhã da moolo hamni-hinza-koy yaŋ.
7A spievajúci odpovedaly si hrajúce sa ženy navzájom a vravely: Saul porazil svoje tisíce, ale Dávid svoje desaťtisíce.
7 Can-caŋ karyaŋo ra mo, wayborey soobay ka doon care se ka ne: «Sawulu na nga wane zambarey wi, Dawda mo nga zambar-zambarey.»
8Vtedy sa veľmi nahneval Saul, a tá vec bola zlá v jeho očiach, a povedal: Dávidovi daly desaťtisíce a mne daly tisíce. Iného už netreba, len aby mu ešte pririekly aj kráľovstvo!
8 Sawulu binde futu gumo. Sanno din n'a bina sara. A ne: «I na Dawda no zambar zambaryaŋ, amma ay wo zambaryaŋ hinne no i n'ay no. Ifo ka cindi a se koyne sohõ kala koytaray?»
9Od toho dňa neprestal Saul krivým okom hľadieť na Dávida.
9 Han din hane ka koy jina binde, Sawulu na Dawda gullu.
10A stalo sa druhého dňa, že zlý duch od Boha prišiel na Saula, a preto zúril prostred svojho domu, a Dávid hral svojou rukou jako inokedy, a kopija bola v ruke Saulovej.
10 A suba kala biya laalo fo fun Irikoy do ka zumbu Sawulu boŋ da gaabi gumo, hal a follo nga windo bindi ra. Amma Dawda soobay ka moolo kar da nga kambe mate kaŋ a doona ka te. Sawulu mo go nda nga yaajo ga gaay nga kambe ra.
11A Saul hodil kopiju a povedal: Vrazím ju do Dávida, že ho prerazí, a to až do steny. Ale Dávid sa dva razy vyhnul pred ním.
11 Kala Sawulu na Dawda hay ka hatta nda yaajo, zama a ne: «Ay ga Dawda hay no k'a korab k'a ta cinaro gaa.» Dawda mo mulay a jine sorro hinka.
12A Saul sa bál Dávida, pretože bol Hospodin s ním a od Saula odišiel.
12 Sawulu go ga humburu Dawda zama Rabbi go a banda, a fay da Sawulu mo.
13Preto ho odstránil Saul od seba a ustanovil si ho za veliteľa tisíca, a vychádzal a vchádzal pred ľudom.
13 Woodin sabbay se no Sawulu n'a kaa nga do k'a daŋ a ma ciya sooje zambar jine boro. A goono ga koy-da-ye te jama jine.
14A Dávid si múdre počínal na všetkých svojich cestách. A Hospodin bol s ním.
14 Dawda mo na laakal cabe nga muraadey kulu ra. Rabbi mo go a banda.
15Keď potom videl Saul, že si počína veľmi múdre, bál sa ho.
15 Waato kaŋ Sawulu faham kaŋ Dawda goono ga laakal cabe gumo, kal a humbur'a.
16A celý Izrael i Júda milovali Dávida, pretože vychádzal a vchádzal pred nimi.
16 Amma Israyla nda Yahuda kulu ga ba Dawda gumo, zama a goono ga koy-da-ye te i jine.
17A Saul povedal Dávidovi: Hľa, moja staršia dcéra Mérab, tú ti dám za ženu, len mi buď chrabrým mužom a bojuj boje Hospodinove. Ale Saul povedal sám u seba: Nech nezomrie od mojej ruky, ale nech zomrie od ruky Filištínov.
17 Kala Sawulu ne Dawda se: «Guna, ay ize way beero neeya, Merab. Ay ga ni no nd'a a ma ciya ni wande. Kala ni ma ciya ize yaarukom ay se, ma Rabbi tangamey te.» Zama Sawulu goono ga ne: «Ay wo bumbo, ay s'ay kambe dake a gaa, kala day Filistancey kambe ma te d'a.»
18A Dávid riekol Saulovi: Kto som ja, a čo je môj rod, čeľaď môjho otca v Izraelovi, aby som bol zaťom kráľovým?!
18 Dawda ne Sawulu se: «May ci ay? Ifo no ka bara ay se mo, ifo no ay baaba windo mo Israyla ra, hala ay ma ciya bonkoono anzuray?»
19A stalo sa v tom čase, keď mala byť Mérab, dcéra Saulova, daná Dávidovi, že bola daná Adrielovi Mecholatskému za ženu.
19 Amma a ciya, saaya kaŋ cine i ga hima ka Merab, Sawulu ize no Dawda se, kal a go, i n'a hiijandi Adriyel, Meholati bora se.
20Ale Míchaľ, druhá dcéra Saulova, milovala Dávida, a keď to oznámili Saulovi, ľúbila sa mu tá vec.
20 Amma Sawulu ize wayo kaŋ se i ga ne Mikal ga ba Dawda. I ci Sawulu se, haya kaan a se mo.
21Lebo Saul povedal v sebe: Dám mu ju, aby mu bola osídlom, a nech zomrie od ruky Filištínov. A tedy povedal Saul Dávidovi: Toto už dvoma sa mi stávaš dnes zaťom.
21 Sawulu mo ne: «Ay g'a no nd'a, a ma ciya a se hirrimi, Filistancey kambe mo ga gaaba nd'a.» Woodin se no Sawulu ne Dawda se: «Hunkuna sorro hinkante neeya kaŋ ni ga ciya ay anzuray.»
22Saul rozkázal svojim služobníkom: Hovorte Dávidovi tajne a vravte: Hľa, ľúbiš sa kráľovi, a všetci jeho služobníci ťa majú radi. Buď tedy zaťom kráľovým.
22 Sawulu na nga goy-teerey lordi mo ka ne: «Wa salaŋ nda Dawda tuguyaŋ ra, ka ne: ‹Guna, bonkoono ga farhã nda nin, a goy-teerey kulu mo ga ba nin. A binde sohõ ni ma ciya bonkoono anzuray.› »
23A keď hovorili služobníci Saulovi tie slová v uši Dávidovi, riekol Dávid: Či sa vám to vidí takou ľahkou vecou stať sa zaťom kráľovým, keď, ako vy dobre viete, som ja chudobný človek a opovržený?
23 Sanney din binde bonkoono tamey n'i ci Dawda hangey ra. Amma Dawda ne: «Araŋ wo do haray, hari doogono no boro ma ciya bonkoono anzuray? A go, ay ya talka no, kaŋ sinda beeray mo.»
24A služobníci Saulovi to oznámili jemu, Saulovi, a riekli: Tak a tak hovoril Dávid.
24 Kala Sawulu goy-teerey ne a se: «Sanney wo no Dawda ci.»
25Na to povedal Saul: Takto poviete Dávidovi: Kráľ si nežiada ženíchovho kúpneho, iba sto neobriezok od Filištínov, aby bolo pomstené na nepriateľoch kráľových. Ale Saul zamýšľal spôsobiť to, aby Dávid upadol do rúk Filištínov.
25 Sawulu mo ne: «Ya-cine no araŋ ga ci Dawda se: ‹Bonkoono si ba hiijay nooru, kala day Filistance zangu fo jofolo kuurey, zama i ma fansa sambu bonkoono ibarey boŋ.› » Amma Sawulu miila no a ma naŋ Dawda ma kaŋ Filistancey kambe ra.
26A keď oznámili jeho služobníci tie slová Dávidovi, ľúbilo sa to Dávidovi byť zaťom kráľovým. A stalo sa to, čo sa ani nevyplnily obvyklé dni.
26 Waato kaŋ goy-teerey na sanni woodin yaŋ ci Dawda se, a kaan Dawda se gumo nga ma ciya bonkoono anzuray. Jirbey binde mana to,
27Lebo Dávid vstal a išiel, on i jeho mužovia, a zabil z Filištínov dvesto mužov a tak doniesol Dávid ich neobriezky, a oddali ich v plnom počte kráľovi, aby bol zaťom kráľovým, a tak mu dal Saul Míchaľ, svoju dcéru, za ženu.
27 kala Dawda tun, nga nda nga borey, ka koy ka boro zangu hinka wi Filistancey ra. Dawda kande i jofolo kuurey mo, k'i toonanta kulu no bonkoono se, zama Dawda ma ciya bonkoono anzuray. Sawulu mo na nga ize wayo Mikal no Dawda se zama a ma ciya Dawda wande.
28A Saul videl a poznal, že je Hospodin s Dávidom. A Míchaľ, dcéra Saulova, ho milovala.
28 Sawulu faham mo kaŋ Rabbi go Dawda banda. Mikal, Sawulu ize wayo mo ga ba r'a.
29A Saul sa i ďalej, a to ešte väčšmi bál Dávida. A Saul bol nepriateľom Dávidovi po všetky dni.
29 Sawulu binde go day ga humburu Dawda ka tonton. Sawulu go ga ibaretaray gaay nga nda Dawda game ra waati kulu.
30A kniežatá Filištínov vychádzavaly proti Izraelovi. A bývalo, že kedykoľvek vyšly, Dávid si rozumnejšie počínal od všetkých služobníkov Saulových, a takým činom stalo sa jeho meno veľmi drahým.
30 Saaya din binde Filistancey jine borey fatta. A ciya mo waati kaŋ i ga fatta kulu, kala Dawda ma soobay ka laakal cabe ka bisa Sawulu goy-teerey kulu, kal a maa ciya darza hari gumo.