1A bol nejaký muž z Benjamina, ktorému bolo meno Kíš, syn Abiela, syna Cerora, syna Bechorata, syna Afiacha, syna muža Benjaminovho, udatný muž zámožný.
1 Boro fo go no Benyamin dumi, kaŋ maa Cis Abiyel ize, Seror ize, Bekorata ize, Afiya ize, Benyamin boro fo ize, kaŋ wongaari no.
2Ten mal syna, ktorému bolo meno Saul, bol to statný mládenec a pekného vzhľadu, ani nebolo krásnejšieho muža medzi synmi Izraelovými ako on; od svojho pleca hore bol vyšší od všetkého ľudu.
2 A gonda mo ize alboro kaŋ maa Sawulu, arwasu no kaŋ ga sogo. Israyla ra boro si no kaŋ ga bis'a sogotaray. A jase boŋey me ka koy beene a bisa borey kulu kuuyaŋ.
3A ztratily sa Kíšovi, Saulovmu otcovi, oslice. A Kíš povedal Saulovi, svojmu synovi: Nože pojmi so sebou jedného zo sluhov a zoberúc sa idi, hľadaj oslice!
3 Han fo Sawulu baabo Cis farkayyaŋ daray. Cis mo ne nga izo Sawulu se: «Ma sambu bannya fo. Araŋ ma tun ka koy care banda ka farkayey ceeci.»
4Tak prešiel vrch Efraimov a prešiel zem Šalíša, ale nenašiel. Prešli aj zem Šaalím, ale ich nebolo, a prešiel i zem Benjaminovu, a nenašli.
4 Kala Sawulu gana Ifraymu tondey laabo ra, a ye ka kaa koyne Salisa laabu, amma i mana di farkayey. Gaa no i gana Salim laabu, i gar noodin mo i si no. A ye ka Benyamin laabo gana, noodin mo i mana di ey.
5Keď potom prišli do zeme Cúfa, povedal Saul svojmu sluhovi, ktorý bol s ním: Poď a vráťme sa, aby neupustil môj otec od oslíc a neobával sa o nás.
5 Waato kaŋ i to Zuf laabu, Sawulu ne bannya kaŋ go nga banda din se: «Kaa, iri ma ye fu. Ay baaba ma si koy fun farkayey ciine ra ka soobay ka karhã iri se.»
6A on mu povedal: Hľa, prosím, v tomto meste je muž Boží, a je to vysoko ctený človek; všetko, čokoľvek povie, sa aj stane. Nože poďme teraz ta; možno, že nám oznámi našu cestu, ktorou by sme mali ísť.
6 Bannya mo ne a se: «Guna, sohõ, kwaaro wo ra Irikoy boro fo go no kaŋ boro kulu g'a beerandi. Hay kulu kaŋ a ci no ga tabbat. Kaa iri ma koy noodin. Hambara a g'iri no iri dirawo kaŋ ra iri go wo baaru.»
7Na to riekol Saul svojmu sluhovi: Dobre, ale keď pojdeme, čo donesieme človekovi? Lebo chlieb sa už minul z našich kabiel, ani daru niet, ktorý by sme doniesli mužovi Božiemu. Čo máme?
7 Kala Sawulu ne nga bannya se: «Amma a go, d'iri koy, ifo no iri ga konda bora din se? Zama buuro ban iri saana ra, hay fo kulu mo si no nooyaŋ wane kaŋ iri ga no Irikoy boro wo se. Ifo ka bara iri se?»
8A sluha zase odpovedal Saulovi a riekol: Hľa, našla sa u mňa štvrtina šekla striebra; dám to mužovi Božiemu, a oznámi nám našu cestu.
8 Kala bannya ye ka tu Sawulu se ka ne: «Ay gonda sekel* jare taacante, nzarfu wane. Nga no ay ga no Irikoy bora din se, zama a m'iri fonda ci iri se.»
9Predtým tak hovorieval človek v Izraelovi, keď išiel pýtať sa na niečo Boha: Poďte, a pojdeme k vidiacemu. Lebo prorokovi dnes hovorilo sa predtým: vidiaci.
9 (Waato Israyla ra da boro koy zama nga ma hã Irikoy gaa, yaa no a ga ne: «Kaa iri ma koy bora kaŋ ga fonnay do.» Zama boro kaŋ se sohõ i ga ne annabi, waato boro kaŋ ga fonnay no i ga ne a se.)
10A Saul riekol svojmu sluhovi: Dobrá je tvoja reč. Poď, ideme. A tak išli do mesta, v ktorom bol muž Boží.
10 Waato din gaa no Sawulu ne nga bannya se: «Haŋ kaŋ ni ci din ga boori. Kaa, iri ma koy.» I binde koy kwaara kaŋ Irikoy bora go.
11A keď išli svahom hore do mesta, našli nejaké dievčatá, ktoré boly vyšly von brať vodu, a povedali im: Či je tu niekde vidiaci?
11 Waato kaŋ i goono ga fando kaaru ka koy kwaara do, i na wandiyoyaŋ gar kaŋ yaŋ goono ga fatta ka koy hari guruyaŋ. I ne wandiyey se: «D'a ta day, bora kaŋ ga fonnay din go no?»
12A ony im odpovedaly a riekly: Je; hľa, hen pred tebou! Ponáhľaj sa teraz, lebo dnes prišiel do mesta, pretože dnes má ľud bitnú obeť na výšine.
12 Wandiyey tu i se ka ne: «A go no. Nga neeya ni jine. Sohõ binde wa waasu, zama hunkuna no a furo kwaara ra zama jama gonda sargayyaŋ sududuyaŋ nango do.
13Ako vojdete do mesta, hneď ho najdete, prv ako vyjde na výšinu jesť, lebo ľud nebude jesť, dokiaľ neprijde, lebo on požehná bitnej obeti, a len potom budú jesť pozvaní. A tak teraz iďte hore, lebo práve teraz ho najdete.
13 Araŋ kwaara ra furanta sahãadin araŋ g'a gar, za a mana ziji ka koy sududuyaŋ nango do zama nga ma ŋwa. Zama jama si hin ka ŋwa kala nd'a kaa jina, zama nga no ga albarka gaara sarga gaa. Woodin banda no borey kaŋ yaŋ i ce, ngey mo ga ŋwa. Wa ziji fa, zama alwaati woone ra araŋ g'a gar.»
14A išli hore do mesta. A keď prišli naprostred mesta, hľa, Samuel im vychádzal oproti idúc na výšinu.
14 I binde ziji ka koy kwaara ra. I tooyanta kwaara ra, kala Samuwila kuband'ey, kaŋ a goono ga ziji ka koy sududuyaŋ nango do.
15A Hospodin bol zjavil Samuelovi jeden deň prv, ako prišiel Saul, a riekol:
15 Amma danga suba cine kaŋ Sawulu ga kaa, hunkuna Rabbi salaŋ Samuwila hanga ra ka ne:
16Zajtra o tomto čase pošlem k tebe muža zo zeme Benjaminovej, ktorého pomažeš za vojvodcu nad mojím ľudom Izraelom, a zachráni môj ľud vyslobodiac ho z ruky Filištínov, lebo som pohliadol na svoj ľud, pretože jeho krik prišiel ku mne.
16 «Suba ya-cine ay ga boro fo donton ni gaa kaŋ ga fun Benyamin laabo ra. Ni g'a tuusu nda ji. A ga ciya ay jama Israyla bonkooni, k'ay borey faaba Filistancey kambe, zama ay na jama guna, zama i hẽeno to hala ay do.»
17A Samuel uvidel Saula. A Hospodin mu odpovedal: Hľa, to je ten muž, o ktorom som ti povedal. Tento bude panovať nad mojím ľudom.
17 A binde, waato kaŋ Samuwila di Sawulu, kala Rabbi ne a se: «Bora kaŋ ay ci ni se din, nga neeya. Boro wo no g'ay jama may.»
18Keď sa potom priblížil Saul Samuelovi vprostred brány, povedal: Povedz mi, prosím, kde je tu dom vidiaceho.
18 Gaa no Sawulu maan Samuwila do kwaara meyo gaa ka ne: «Ay ga ni ŋwaaray, ma ci ay se man no bora kaŋ ga fonnay din windo go?»
19A Samuel odpovedal Saulovi a riekol: Ja som ten vidiaci; vyjdi predo mnou na výšinu, a budete so mnou jesť dnes, a ráno ťa prepustím, a všetko, čo máš na srdci, ti oznámim.
19 Samuwila tu Sawulu se ka ne: «Ay no ga ti bora kaŋ ga fonnay din. Kala araŋ ma bisa ay jine ka ziji ka koy sududuyaŋ nango do, zama hunkuna araŋ ga ŋwa ay banda. Susuba ay ma ni sallama, ya ci ni se hay kulu kaŋ go ni bina ra.
20A o oslice, ktoré sa ti ztratily toto dnes už tretí deň, sa nestaraj, lebo sa našly. A pre kohože je všetko najžiadostnejšie v Izraelovi? Či azda nie pre teba a pre celý dom tvojho otca?
20 Zama ni farkayey kaŋ yaŋ daray sanni mo, hunkuna i jirbi hinza, ma si ni laakal ye i do haray, zama i du ey. Israyla muraadu kulu mo, may se no i bara? Manti ni se no i go, nin da ni baaba windo kulu mo?»
21Na to odpovedal Saul a riekol: Či nie som ja syn Benjaminovi, ktorý je z najmenších pokolení Izraelových? A moja čeľaď je najmenšia od všetkých čeľadí pokolení Benjaminových. Prečo mi potom hovoríš také slovo?
21 Sawulu tu ka ne: «Ay wo, manti Benyamin ra no ay fun, dumi no kaŋ kayna ka bisa i kulu Israyla kundey ra. Ay windo mo, manti a kayna ka bisa i kulu Benyamin kunda windey ra? Day ifo se kaŋ ni ga sanni woone dumi te ay se?»
22No, Samuel pojal Saula i jeho sluhu a doviedol ich do izby a dal im najprednejšie miesto medzi pozvanými, ktorých bolo asi tridsať mužov.
22 Samuwila binde na Sawulu nda nga bannya sambu ka kond'ey yaw fuwo ra. A n'i daŋ i ma goro nangoray boŋ kaŋ bisa borey kaŋ yaŋ i ce kulu waney boŋ, danga boro waranza cine no.
23A Samuel povedal kuchárovi: Nože daj diel, ktorý som ti dal, o ktorom som ti povedal: Odlož ho u seba.
23 Samuwila ne hinakwa se: «Ma sambu baa kaŋ ay no ni se, hayey kaŋ ay ci ni se ka ne ni ma jisi ni jarga.»
24A kuchár zdvihol plece a to, čo bolo na ňom, a položil pred Saula. A Samuel riekol: Tu hľa, čo zostalo, polož pred seba, jedz, lebo je to zachované k tejto chvíli pre teba, jako som povedal: Povolal som ľud. A tak jedol Saul toho dňa so Samuelom.
24 Hinakwa na jasa nda haŋ kaŋ goono ga lamba a gaa sambu k'i jisi Sawulu jine. Samuwila ne: «Haŋ kaŋ i fay waani neeya! M'a daŋ ni jine k'a ŋwa, zama ni se no i n'a jisi alwaati kaŋ i kosu boŋ. Zama ay ne: ‹Ay na borey wo ce.› » Sawulu binde ŋwa Samuwila banda han din.
25A keď sišli s výšiny do mesta, hovoril so Saulom na postreší.
25 Kaŋ i zumbu ka fun sududuyaŋ nango do, i furo kwaara ra. Samuwila nda Sawulu fakaaray jidan bisa boŋ.
26A vstali skoro ráno. A stalo sa, keď vychádzala ranná zora, že zavolal Samuel na Saula na postrešie povediac: Vstaň, a prepustím ťa. Vtedy vstal Saul, a vyšli von obidvaja, on i Samuel.
26 I tun susubay nda hinay, i go no sanda mo boyaŋ waate cine, kala Samuwila na Sawulu ce jidan bisa boŋ ka ne: «Tun, ya ni sallama.» Sawulu binde tun. I boro hinka kulu mo, nga nda Samuwila fatta taray.
27A keď prichádzali dolu na koniec mesta, povedal Samuel Saulovi: Povedz sluhovi, aby pošiel pred nami. A popošiel. A ty, doložil ešte, postoj tu chvíľu, aby som ti ohlásil slovo Božie.
27 Waato kaŋ i goono ga zumbu ka koy kwaara me gaa, kala Samuwila ne Sawulu se: «Ne ni bannya se a ma waasu iri se.» Nga mo sosoro i se kayna. «Amma nin wo, Sawulu, ma kay hala ay ma ni kabarandi nda Irikoy sanno.»