1A tedy Jozafat mal veľké bohatstvo a veľkú slávu. Ale sa spriaznil s Achabom.
1 Yehosafat binde gonda arzaka nda darza boobo. A na amaana te da Ahab hiijay do.
2Potom po rokoch odišiel k Achabovi dolu do Samárie. A Achab nabil pre neho drobného dobytka a volov, množstvo, i pre ľud, ktorý prišiel s ním a nahováral ho, aby išiel hore proti Rámot-gileáda.
2 Jiiri fooyaŋ banda a koy Ahab do Samariya. Ahab mo na haw da feeji boobo wi a se, da borey kaŋ go a banda yaŋ mo se. A n'a candi a ma koy ka wongu nda Ramot-Jileyad nga banda.
3A Achab, izraelský kráľ, povedal Jozafatovi, judskému kráľovi: Či pojdeš so mnou do Rámot-gileáda? A on mu odpovedal: Ja som ako ty, a môj ľud ako tvoj ľud, a budem s tebou v tom boji.
3 Kala Israyla bonkoono Ahab ne Yahuda bonkoono Yehosafat se: «D'a-ta day, ni ga koy ay banda iri ma koy Ramot-Jileyad?» Nga mo tu a se ka ne: «In da nin, kulu afo. Ay jama mo sanda ni jama cine no. In da nin no care banda wongo din ra.»
4Potom riekol Jozafat izraelskému kráľovi: Opýtaj sa dnes, prosím, na slovo Hospodinovo.
4 Yehosafat ye ka ne Israyla bonkoono se: «Ay ga ni ŋwaaray, hunkuna iri ma fondo hã Rabbi gaa.»
5A izraelský kráľ shromaždil prorokov štyristo mužov a povedal im: Či máme ísť do Rámot-gileáda do vojny, a či mám nechať tak? A oni odpovedali: Iď hore, a Bôh ho dá do ruky kráľovej.
5 Kala Israyla bonkoono na annabey margu, i boro zangu taaci. A ne i se: «Iri ma koy Ramot-Jileyad ka wongu, wala iri ma naŋ?» I ne a se: «Kaaru, zama Irikoy g'a daŋ bonkoono kambe ra.»
6Ale Jozafat riekol: Či tu už neni proroka Hospodinovho, aby sme sa opýtali toho?
6 Amma Yehosafat ye ka ne: «Borey wo banda, Rabbi annabi fo si no neewo, kaŋ gaa iri ga hã, wala?»
7Na to povedal izraelský kráľ Jozafatovi: Je tu ešte jeden muž, skrze ktorého by bolo možno opýtať sa Hospodina; ale ja ho nenávidím, lebo mi nikdy neprorokuje dobrého, ale vždycky zlé. Je to Micheáš, syn Jimlu. Avšak Jozafat povedal: Nech tak nehovorí kráľ!
7 Kala Israyla bonkoono ne Yehosafat se: «A cindi boro folloŋ kaŋ do iri ga Rabbi hã, amma ay konn'a, zama duumi a si annabitaray hanno te ay se, kala day laala han kulu. Mikaya Imla izo no.» Yehosafat binde ne: «Bonkoono ma si ci yaadin!»
8Vtedy zavolal izraelský kráľ jedného komorníka a povedal: Doveď sem rýchle Micheáša, syna Jimlu!
8 Waato din gaa no Israyla bonkoono na mantaw fo ce ka ne a ma koy ka kande Mikaya Imla izo da waasi.
9Medzitým izraelský kráľ a Jozafat, judský kráľ, sedeli každý na svojom tróne, odiati kráľovským rúchom. A sedeli na voľnom priestore pri vchode do brány mesta Samárie. A všetci tí proroci prorokovali pred nimi.
9 Kala Israyla bonkoono da Yahuda bonkoono Yehosafat goro, i afo kulu nga karga boŋ, da koytaray bankaaray. I go batama bambata fo ra Samariya birno meyo gaa. Annabey kulu mo go ga annabitaray te i jine.
10A Cedekiáš, syn Kenaánov, si bol spravil železné rohy a povedal: Takto hovorí Hospodin: Týmito budeš drgať Sýrov, dokiaľ len im neučiníš konca.
10 Zedeciya Kenana ize na guuru hilliyaŋ te ka ne: «Yaa no Rabbi ci, woone yaŋ no ni ga Suriya borey tuti nd'a, kal i ma halaci.»
11A všetci proroci prorokovali tak a vraveli: Iď hore do Rámot-gileáda a konaj šťastne, a Hospodin dá do ruky kráľovej.
11 Annabey kulu mo go ga annabitaray te yaadin cine ka ne: «Ma kaaru ka koy Ramot-Jileyad. Ma te zaama, zama Rabbi g'a daŋ bonkoono kambe ra.»
12A posol, ktorý išiel zavolať Micheáša, mu hovoril: Hľa, slová prorokov, ako by jednými ústy, predpovedajú kráľovi dobré veci; nech je tedy, prosím, tvoje slovo jako slovo niektorého z nich, a hovor dobré.
12 Diya kaŋ koy ka Mikaya ce din ne a se: «Guna, annabey goono ga sanni hanno ci koyo se me folloŋ. A binde, ay ga ni ŋwaaray, ni ma naŋ nin d'ey sanney ma saba. Ni ma gomni sanni te.»
13Ale Micheáš riekol: Ako že žije Hospodin, že to, čo povie môj Bôh, iba to budem hovoriť.
13 Mikaya ne: «Ay ze da Rabbi fundikoono, haŋ kaŋ ay Irikoyo ci, nga no ay mo ga ci.»
14Keď potom prišiel ku kráľovi, povedal mu kráľ: Micheášu, či máme ísť proti Rámot-gileáda do vojny, a či mám nechať tak? A on riekol: Iďte hore a konajte šťastne, a budú daní do vašej ruky.
14 Waato kaŋ a kaa bonkoono do, bonkoono ne a se: «Mikaya, iri ma koy Ramot-Jileyad ka wongu, wala ya naŋ?» A ne a se: «Kaaru, araŋ ma te zaama. I g'i daŋ araŋ kambe ra.»
15A kráľ mu povedal: Koľko ráz ťa mám zaviazať prísahou, že mi nebudeš hovoriť iné ako pravdu v mene Hospodinovom?
15 Bonkoono ne a se: «Sorro marge no ay ga ni daŋ zeyaŋ ni ma si hay kulu ci ay se Rabbi maa ra kala cimi?»
16Vtedy riekol: Videl som všetok ľud Izraelov rozptýlený po vrchoch ako ovce, ktoré nemajú pastiera. A Hospodin riekol: Títo nemajú pána; nech sa navrátia každý do svojho domu v pokoji.
16 Mikaya ne: «To. Ay di Israyla kulu go say-sayante yaŋ tondi kuukey boŋ, sanda feejiyaŋ kaŋ sinda kuruko. Kala Rabbi ne: ‹Woone yaŋ wo sinda bonkooni. Naŋ i afo kulu ma ye nga kwaara baani samay.› »
17Na to povedal izraelský kráľ Jozafatovi: Či som ti nepovedal, že mi nebude prorokovať dobré, ale iba zlé?
17 Israyla bonkoono ne Yehosafat se: «Ay mana ne ni se a si annabitaray hanno te ay se, kal ilaalo?»
18A ešte riekol: Preto počujte slovo Hospodinovo: Videl som Hospodina sedieť na jeho tróne, a všetko vojsko nebies stálo po jeho pravici a po jeho ľavici.
18 Mikaya ye ka ne koyne: «Woodin sabbay se, wa maa Rabbi sanno: Ay di Rabbi go ga goro nga karga boŋ, beene kundey kulu mo go ga kay a kambe ŋwaari d'a kambe wow haray.
19A Hospodin riekol: Kto oklame Achaba, izraelského kráľa, aby odišiel hore a padol v Rámot-gileáda? Na to hovoril ktorý čo, jeden hovoril to, a druhý hovoril iné.
19 Rabbi ne: ‹May no ga Israyla bonkoono Ahab halli zama a ma koy Ramot-Jileyad ka kaŋ?› Kal i ra afo ma hay fo ci, afo mo ma hay fo waani ci.
20Vtedy vyšiel nejaký duch a postavil sa pred Hospodinom a povedal: Ja ho oklamem. A Hospodin mu riekol: Akým spôsobom?
20 Kala biya* fo go, a fatta ka kay Rabbi jine ka ne: ‹Ay no g'a halli.› Rabbi ne a se: ‹Mate cine no ni g'a halli nd'a?›
21A on odpovedal: Vyjdem a budem lživým duchom v ústach všetkých jeho prorokov. Na to mu riekol: Oklameš, aj zmôžeš, vyjdi a učiň tak!
21 A ne: ‹Ay wo ga fatta no ka ciya tangari biya a annabey kulu meyey ra.› Rabbi ne: ‹Ni ga hin k'a fafagu, ka hin a mo. Ma koy ka te yaadin.›
22A teraz hľa, Hospodin dal lživého ducha do úst týchto tvojich prorokov, a Hospodin hovoril proti tebe zlé.
22 Sohõ binde, a go, Rabbi na tangari biya daŋ ni annabey wo meyey ra. Rabbi na hasaraw ci ni boŋ mo.»
23Vtedy pristúpil Cedekiáš, syn Kenaánov a uderil Micheáša na líce a povedal: Kde - ktorou cestou odišiel duch Hospodinov odo mňa, aby hovoril tebe?
23 Waato din gaa no Zedeciya Kenana izo maan ka Mikaya saŋ garba gaa ka ne: «Fondo woofo no Rabbi Biya gana kaŋ a fun ay do ka koy ka salaŋ ni se?»
24Na to riekol Micheáš: Hľa, uvidíš toho dňa, keď pojdeš z izby do izby, aby si sa skryl.
24 Mikaya ne: «A go, han din hane ni ga di, waati kaŋ ni ga furo fu tongo-tongo ra ni ma tugu se.»
25A izraelský kráľ povedal: Pojmite Micheáša, a zaveďte ho zpät k Amonovi, kniežaťu mesta, a k Joašovi, synovi kráľovmu.
25 Israyla bonkoono ne: «Wa Mikaya sambu ka ye nd'a Amon kaŋ ga birno batu do, da bonkoono izo Yowasa.
26A poviete: Takto hovorí kráľ: Vsaďte tohoto do žalára a dávajte mu jesť chlieb súženia a piť vodu súženia, dokiaľ sa nenavrátim v pokoji.
26 Araŋ ma ne: ‹Yaa no bonkoono ci: Wa boro wo daŋ kasu, k'a ŋwaayandi nda taabi buuru, da taabi hari hala ay ma ye ka kaa baani.› »
27Ale Micheáš povedal: Ak sa ty naozaj navrátiš v pokoji, nehovoril Hospodin skrze mňa. A doložil: Počujte to, ľudia, všetci!
27 Mikaya ne: «Hala day haciika ni ye ka kaa baani samay to, kulu Rabbi mana salaŋ ay me ra no.» A ne «Ya araŋ jama kulu, wa hangan ka maa.»
28A tak odišiel hore izraelský kráľ i Jozafat, judský kráľ, proti Rámot-gileáda.
28 Israyla bonkoono binde, nga nda Yahuda bonkoono Yehosafat ziji ka koy Ramot-Jileyad.
29A izraelský kráľ povedal Jozafatovi: Prestrojiť sa, a tak ísť do boja; ale ty si len obleč svoje rúcho. A tedy sa prestrojil izraelský kráľ, a tak išli do boja.
29 Israyla bonkoono mo ne Yehosafat se: «Ay wo, ay g'ay himando bare no ka furo wongo ra. Amma nin wo, ma ni bankaaray daŋ.» Israyla bonkoono binde na nga himando bare, i furo wongo ra mo.
30A sýrsky kráľ prikázal veliteľom nad svojimi vozmi a riekol: Nebojujte ani s malým ani s veľkým, ale iba s izraelským kráľom samotným.
30 Suriya bonkoono binde jin ka nga yaarukomey kaŋ yaŋ go torkey boŋ lordi ka ne i se: «Araŋ ma si wongu nda boro kulu, da ibeeri no wala ikayna no, kala day Israyla bonkoono hinne.»
31A bolo, keď uvideli velitelia nad vozmi Jozafata, že riekli: To je izraelský kráľ! A obrátili sa dookola proti nemu bojovať. Vtedy skríkol Jozafat, a Hospodin mu pomohol, a Bôh ich odvábil od neho.
31 A ciya binde, waati kaŋ torkey boŋ yaarukomey di Yehosafat, i ho hala Israyla bonkoono no. I binde bare zama ngey m'a wongu. Amma Yehosafat na nga jinde sambu, Rabbi mo n'a gaa. Irikoy naŋ i ma fay d'a.
32A stalo sa, keď uvideli velitelia nad vozmi, že to nie je izraelský kráľ, že sa obrátili preč od neho.
32 A ciya mo, waati kaŋ torkey boŋ yaarukomey di kaŋ manti Israyla bonkoono no, kal i bare ka fay d'a ganayaŋ.
33V tom nejaký muž natiahol lučište vo svojej prostote a postrelil izraelského kráľa tam, kde sa pancier spojuje. Preto povedal vozkovi: Obráť svoje ruky a vyvez ma z vojska, lebo som nemocný.
33 Kala boro fo na nga hangaw taŋ yaamo-yaamo. A na Israyla bonkoono hay wongu guuru kwaayo da gunde daabirjo game ra. Woodin se no a ne torka gaaraykwa se: «Ni kamba bare k'ay sambu ka kaa marga ra, zama i n'ay guuru gumo.»
34A keď sa rozmohol boj toho dňa, premáhal sa izraelský kráľ a stál na voze naproti Sýrom až do večera a zomrel o čase, keď zapádalo slnko.
34 Wongo binde koroŋ han din hane. Israyla bonkoono na nga bine gaabandi ka jeeri nga torka ra. A goono ga wongu nda Suriya bonkoono kala wiciri kambu. Wayna kaŋ yaŋ waate no a bu.