¹A potom sa stalo, že prišli synovia Moábovi a synovia Ammonovi a s nimi iní z Ammonovcov proti Jozafatovi do vojny.

¹ A ciya mo woodin banda, kala Mowab izey da Amon izey, da Amonance fooyaŋ ngey banda, i kaa zama ngey ma wongu nda Yehosafat.

²Vtedy prišli poslovia a oznámili Jozafatovi a riekli: Prišlo proti tebe veľké množstvo zo zámoria, zo Sýrie, a hľa, sú v Chacecon-támare, ktoré je En-gedi.

² Boro fooyaŋ mo kaa ka ci Yehosafat se ka ne: «Wongu marga kunda bambata fo goono ga kaa ka fun Suriya yongo haro banda. I goono ga kande ni gaa wongu. Guna mo, i go Hazazon-Tamar ra» (sanda En-Gedi nooya).

³A Jozafat sa bál a obrátil svoju tvár hľadať Hospodina a vyhlásil pôst na celé Judsko.

³ Kala Yehosafat humburu. A na nga bina daŋ Rabbi ceeciyaŋ gaa. A binde fe Yahuda kulu ra ka ne i ma mehaw.

⁴Vtedy sa shromaždili synovia Júdu, aby hľadali pomoc od Hospodina, a prišli aj zo všetkých miest Júdových hľadať Hospodina.

⁴ Yahuda binde margu zama ngey ma gaakasinay ceeci Rabbi do. I fun Yahuda galley kulu ra ka kaa mo zama ngey ma Rabbi ceeci se.

⁵A Jozafat sa postavil v shromaždení Júdu a Jeruzalema v dome Hospodinovom, pred novým dvorom,

⁵ Yehosafat kay mo Yahuda nda Urusalima jama game ra Rabbi windo ra, windo batama tajo jine.

⁶a riekol: Hospodine, Bože našich otcov, či nie si ty Bohom na nebi? A veď ty panuješ nado všetkými kráľovstvami národov, a v tvojej ruke je sila a udatnosť, a nieto nikoho, kto by sa mohol postaviť proti tebe!

⁶ A ne: «Ya Rabbi, iri kaayey Irikoyo, manti nin no ga ti Irikoy kaŋ go beena ra, wala? Manti nin no ga dumi cindey mayrayey kulu may? Ni kambe ra mo no hina da gaabi go, hala boro kulu si gaaba nda nin ka te zaama.

⁷Či si ty azda, náš Bože, nevyhnal obyvateľov tejto zeme zpred svojho ľudu Izraela? A dal si ju semenu Abraháma, svojho milovaného priateľa, na veky.

⁷ Ya iri Irikoyo, manti nin no ka laabo wo borey gaaray ni jama Israyla jine bo? Manti ni na laabo nooyandi mo ni cora Ibrahim banda se tubu hal abada?

⁸A bývali v nej a vystavili ti v nej svätyňu, tvojmu menu, povediac:

⁸ I binde goro a ra hala i na nangu hanante cina ni se a ra, ni maa sabbay se. Ni mo ne:

⁹Keby prišlo na nás zlé, meč súdu, mor a hlad, a keby sme sa postavili pred týmto domom a pred tebou, pretože je tvoje meno v tomto dome, a keby sme kričali k tebe zo svojej úzkosti, vyslyšíš a zachrániš.

⁹ Hala day hay fo laalo kaŋ iri boŋ, da takuba no, wala ciiti, wala balaaw, wala haray, iri mo, d'iri kay fuwo wo jine, da ni jine mo (zama ni maa go fuwo wo ra), d'iri n'iri jinde tunandi ni gaa iri taabo ra, ni mo ga maa ka faaba te.

¹⁰A teraz hľa, synovia Ammonovi a Moábovi a vrch Seir, cez ktorých prejsť si nedal Izraelovi, keď boli prišli z Egyptskej zeme, ale uhnuli od nich a nezahladili ich,

¹⁰ Sohõ binde, a go, Amon da Mowab izey, da Seyir tondo waney, borey kaŋ yaŋ ni mana naŋ Israyla izey ma wurrandi te i laabey ra waato kaŋ i fun Misira laabo ra, amma i kamba ka fay d'ey, i man'i halaci --

¹¹nuž hľa, oni sa nám odplácajú tým, že prišli, aby nás vyhnali z tvojho dedičstva, ktoré si nám dal večite.

¹¹ guna, sohõ haŋ kaŋ i go g'iri bana nd'a! I kaa zama ngey m'iri kaa ni mayray haro ra, kaŋ ni n'iri no tubu.

¹²Náš Bože, či nebudeš súdiť nad nimi? Lebo v nás nie je sily, aby sme obstáli pred týmto veľkým množstvom, ktoré prišlo na nás, ani my nevieme, čo by sme mali robiť, ale jedine na teba hľadia naše oči.-

¹² Ya iri Irikoyo, ni si ciiti nd'ey no? Zama iri wo, iri sinda hina fo jama bambata wo gaa kaŋ goono ga kaa k'iri wongu. Iri si bay mo hay kulu kaŋ iri ga te. Amma iri moy go ni gaa.»

¹³A všetci synovia Júdovi stáli pred Hospodinom, aj ich drobné deti, ich ženy a ich synovia.

¹³ Yahuda kulu mo go ga kay Rabbi jine, ngey nda ngey attaciriyey nda ngey wandey, da ngey zankey.

¹⁴Vtedy prišiel na Jachaziela, syna Zachariáša, syna Benaiáša, syna Jehiela, syna Mattaniáša, Levitu zo synov Azafových, Duch Hospodinov prostred shromaždenia,

¹⁴ Saaya din ra Rabbi Biya kaa Lawi bora Yahaziyel Zakariya izo, Benaya ize, Yeyel ize, Mattaniya ize boŋ; Asaf izey boro no. A go jama bindo ra.

¹⁵a riekol: Pozorujte, všetok Júda a obyvatelia Jeruzalema, i ty kráľu Jozafate! Takto vám hovorí Hospodin: Nebojte sa vy ani sa nestrachujte pred tým velikým množstvom, lebo nie vám je boj, ale Bohu.

¹⁵ A ne: «Wa hanga jeeri, ya araŋ Yahuda kulu, d'araŋ mo Urusalima gorokoy, da ni bumbo mo Bonkoono Yehosafat: Yaa no Rabbi ci araŋ se: Wa si humburu, araŋ biney ma si pati mo marga bambata woone se, zama wongo manti araŋ wane no, amma Irikoy wane no.

¹⁶Zajtra sídite na nich. Hľa, pojdú hore stráňou Cíc, a najdete ich na konci údolia pred púšťou Jeruel.

¹⁶ Suba araŋ ma koy ka wongu nd'ey. Wa guna, i goono ga kaaru Ziz zijiyaŋo do, araŋ g'i gar gooro bananta, Yeruwel saajo jine.

¹⁷Nebude to vašou vecou bojovať v tomto boji. Postavte sa, stojte a vidzte spasenie Hospodinovo, ktorý je s vami, Júda a Jeruzalem. Nebojte sa ani sa nestrachujte! Zajtra vyjdite proti nim, a Hospodin bude s vami.

¹⁷ Araŋ sinda wongu teeyaŋ laami. Araŋ ma soola ka kay ka dangay siw! Ya Yahuda da Urusalima, araŋ ga di Rabbi faaba araŋ sabbay se. Wa si humburu, araŋ ma si joote mo. Suba araŋ ma fatta k'i kubay, zama Rabbi go araŋ banda.»

¹⁸A Jozafat sa sklonil tvárou k zemi, a všetok Júda i obyvatelia Jeruzalema padli pred Hospodinom klaňajúc sa Hospodinovi.

¹⁸ Kala Yehosafat na nga boŋo sumbal, a moyduma go ganda. Yahuda kulu da Urusalima gorokoy kulu ye ganda Rabbi jine, i goono ga sududu Rabbi se.

¹⁹Potom vstali Levitovia zo synov Kehátovcov a zo synov Kórachovcov, aby chválili Hospodina, Boha Izraelovho, velikým hlasom, náramne.

¹⁹ Lawi borey da Kohat borey izey da Kora izey mo tun ka kay zama ngey ma Rabbi Israyla Irikoyo sifa da jinde gaabikooni nda cimi.

²⁰A tak vstali skoro ráno a vyšli na púšť Tekoa. A keď vychádzali, Jozafat stál a povedal: Počujte ma, Júda a obyvatelia Jeruzalema! Verte v Hospodina, svojho Boha, a stojte verne; verte v jeho prorokov a konajte šťastne!

²⁰ I tun susubay za da hinay ka furo Tekowa saajo ra. Waato kaŋ cine i goono ga fatta, Yehosafat tun ka kay ka ne: «Yahuda, d'araŋ mo Urusalima gorokoy, wa maa ay se: wa Rabbi araŋ Irikoyo cimandi, yaadin gaa no araŋ ga sinji. Araŋ m'a annabey mo cimandi, yaadin gaa no araŋ ga te zaama.»

²¹A keď sa poradil s ľudom, postavil spevákov Hospodinovi, a to aby chválili okrasu svätosti idúc pred ozbrojencami a aby hovorili: Oslavujte Hospodina, lebo jeho milosť trvá na veky!

²¹ Waato kaŋ a saaware jama gaa, a ne borey kaŋ yaŋ ga baytu Rabbi se m'a sifa, zama a gonda darza hanno. Saaya kaŋ i goono ga fun taray wongu marga jine, i ma ne: «Wa saabu Rabbi se, zama a baakasinay suujo ga tondo hal abada!»

²²A v tom čase, keď začali plesať a chváliť, dal Hospodin úkladníkov na synov Ammonových a Moábových a na obyvateľov vrchu Seira, ktorí boli prišli proti Júdovi, a boli porazení.

²² Amon da Mowab da Seyir tondo izey goono ga kaa ngey ma Yahuda wongu se. Waato kaŋ Yahuda sintin ka baytu nda sifayaŋ te, kala Rabbi na gumandi ize yaŋ daŋ i ma ibarey batandi k'i ŋwa.

²³Lebo sa postavili synovia Ammonovi a Moábovi proti obyvateľom vrchu Seira, aby ich oddali úplnej záhube a aby ich zahladili. A keď dokončili proti obyvateľom Seira, pomáhali druh proti druhovi zahladiť.

²³ Zama Amon da Mowab izey, ngey no ka tun ka wongu nda Seyir tondo gorokoy, zama ngey m'i wi, ngey m'i halaci parkatak. Waato kaŋ i na Seyir gorokoy ban, gaa no i ye care gaa, afo kulu gurjay nga ma afo halaci.

²⁴Medzitým prišiel Júda na výhľadisko na púšť a obrátiac sa pozreli na množstvo. A hľa, videli, že sú mŕtvolami, ležiacimi na zemi, a že ani nebolo toho, kto by bol ušiel.

²⁴ Waato kaŋ Yahuda borey kaa ka to batuyaŋ cinari kuuko kaŋ ga saajo guna do, i na jama guna. I go buukoyaŋ ga furu ganda. A sinda boro kaŋ yana, baa afo.

²⁵Vtedy prišiel Jozafat a jeho ľud pobrať ich korisť a našli jej u nich množstvo i majetku i klenotov u mŕtvol i vzácneho náradia, a nabrali si koristi každý toľko, že to až nemohli uniesť. A tri dni brali korisť, lebo jej bolo mnoho.

²⁵ Waato kaŋ cine Yehosafat da nga jama kaa zama ngey m'i ku, i na arzaka nda bankaaray, da jinay caadante yaŋ boobo gar, kaŋ yaŋ i sambu ngey boŋ se, hal a bisa haŋ kaŋ i ga hin ka sambu. I te jirbi hinza i goono ga wongu arzaka ku, a baayaŋo sabbay se.

²⁶Potom štvrtého dňa sa shromaždili do doliny Berácha, lebo tam dobrorečili Hospodinovi. Preto nazvali meno toho miesta Emek-berácha, a tak sa volá až do tohoto dňa.

²⁶ Waati din gaa, jirbi taacanta hane no i margu Beraka gooro ra, zama noodin no i na Rabbi albarka sifa. Woodin se no i na nango din maa daŋ Albarka gooru hala hunkuna.

²⁷A vrátili sa všetci mužovia Júdovi aj mužovia Jeruzalema i Jozafat na ich čele, aby sa navrátili do Jeruzalema s radosťou, lebo im dal Hospodin radosť z porážky ich nepriateľov.

²⁷ Waato din gaa no Yahuda borey da Urusalima waney kulu ye fu. Yehosafat mo go i se jina, zama i ma ye ka koy Urusalima nda farhã, zama Rabbi n'i biney kaanandi i se i ibarey boŋ.

²⁸A prišli do Jeruzalema s harfami, citarami a s trúbami do domu Hospodinovho.

²⁸ I kaa Urusalima da moolo kayna da moola beeri yaŋ da hilliyaŋ ka koy Rabbi windo do.

²⁹A strach Boží prišiel na všetky kráľovstvá tých zemí, keď počuli, že Hospodin bojoval proti nepriateľom Izraelovým.

²⁹ Irikoy humburkumay go laabey mayrayey kulu boŋ, saaya kaŋ i maa baaru kaŋ Rabbi wongu nda Israyla ibarey.

³⁰A kráľovstvo Jozafatovo malo pokoj, a jeho Bôh mu dal odpočinutia zo všetkých strán.

³⁰ Yehosafat mayra binde du laakal kanay zama a Irikoyo n'a no fulanzamay kuray kulu.

³¹A Jozafat kraľoval nad Júdom. Tridsaťpäť rokov mal, keď začal kraľovať, a kraľoval dvadsaťpäť rokov v Jeruzaleme. A meno jeho matky bolo Azuba, a bola dcérou Šilchiho.

³¹ Yehosafat na Yahuda may. A gonda jiiri waranza cindi gu waato kaŋ cine a sintin ka may, a may jiiri waranka cindi gu mo Urusalima ra. A nyaŋo maa ga ti Azuba, Silhi ize way no.

³²Chodil po ceste svojho otca Azu ani neuhol od nej robiac to, čo je spravedlivé v očiach Hospodinových.

³² A na nga baabo Asa fonda gana. A mana kamba ka fay d'a, a ga ba nga ma te haŋ kaŋ ga saba Rabbi diyaŋ gaa.

³³Avšak výšiny neboly uhly, lebo ľud ešte nebol ustavil svojho srdca k Bohu svojich otcov.

³³ Amma kulu nda yaadin i mana tudey boŋ sududuyaŋ harey kaa. Borey mo mana ngey biney sinji ngey kaayey Irikoyo gaa jina.

³⁴A ostatné deje Jozafatove, prvé i posledné, tie hľa, sú napísané v dejinách Jehu-va, syna Chananiho, čo bolo vnesené do knihy kráľov Izraelových.

³⁴ Yehosafat goy cindey binde, za sintinay wano ka koy kokor banda wano, a go, i n'i hantum Yehu Hanani izo tira ra kaŋ i daŋ Israyla bonkooney tira ra.

³⁵Potom sa spolčil Jozafat, judský kráľ, s Achaziášom, izraelským kráľom, ktorý páchal bezbožnosť.

³⁵ Woodin banda Yahuda bonkoono Yehosafat ye ka te me fo da Israyla bonkoono Ahaziya. Woodin mo laala no gumo.

³⁶Spolčil sa s ním preto, aby narobil lodí, ktoré maly ísť do Taršíša. A narobili lodí v Ecjon-gábere.

³⁶ A na nga boŋ margu nd'a mo ngey ma hiyaŋ te kaŋ yaŋ ga koy Tarsis. I na hiyey te Eziyon-Geber ra.

³⁷Vtedy prorokoval Eliézer, syn Dodavahú-va z Maréše, proti Jozafatovi povediac: Za to, že si sa spolčil s Achaziášom, Hospodin rozborí tvoje práce. Aj stroskotaly lode a nemohly ísť do Taršíša.

³⁷ Alwaato din ra no Eliyezer Dodabahu, Maresa wano ize na annabitaray te Yehosafat boŋ ka ne: «Za kaŋ ni na ni boŋ margu nda Ahaziya, Rabbi na ni goyey halaci.» Hiyey binde bagu, hal i si hin ka koy Tarsis koyne.