¹Joas mal sedem rokov, keď začal kraľovať, a kraľoval štyridsať rokov v Jeruzaleme. A meno jeho matky bolo Cibia z Bér-šeby.

¹ Yowasa gonda jiiri iyye waato kaŋ a sintin ka may. A may mo jiiri waytaaci Urusalima ra. A nyaŋo maa Zibiya, Beyer-Seba boro no.

²Joas robil to, čo je spravedlivé v očiach Hospodinových, po všetky dni kňaza Jehojadu.

² Yowasa te haŋ kaŋ ga saba Rabbi diyaŋ gaa Alfa Yehoyda funayaŋ jirbey kulu ra.

³A Jehojada mu vzal dve ženy, a splodil synov i dcéry.

³ Yehoyda na wande hinka hiiji ka kande a se. A hay mo izeyaŋ, alboro nda wayboro.

⁴Potom sa stalo, že vzkrsla myšlienka v srdci Joasovom obnoviť dom Hospodinov.

⁴ A ciya mo, woodin banda Yowasa miila nga ma Rabbi windo hanse.

⁵Preto shromaždil kňazov a Levitov a riekol im: Vyjdite do miest Júdových a shromažďujte od všetkého Izraela peniaze na opravu domu svojho Boha, z roka na rok, a vy sa ponáhľajte s vecou. Avšak Levitovia sa neponáhľali.

⁵ Kal a na alfagey da Lawi borey margu. A ne i se: «Wa koy ka Yahuda galley gana, ka nooru margu-margu Israyla kulu ra, kaŋ i g'araŋ Irikoyo windo hanse nd'a jiiri kulu. Wa laakal ye araŋ ma muraado te da cahãyaŋ.» Kulu nda yaadin Lawi borey mana goyo te da cahãyaŋ.

⁶Vtedy zavolal kráľ Jehojadu, predného kňaza, a riekol mu: Prečo nevyžaduješ od Levitov, aby doniesli z Judska a z Jeruzalema dávku Mojžiša, služobníka Hospodinovho, i celé shromaždenie Izraelovo, pre stán svedoctva?

⁶ Bonkoono mo na alfaga beero Yehoyda ce ka ne a se: «Ifo se no i mana Lawi borey lordi ka ne i ma koy Yahuda nda Urusalima ra ka jangal margu, Rabbi tamo Musa jangalo, da Israyla jama wano, hukumo kaŋ gonda seeda se?»

⁷Lebo synovia Atálie, tej bezbožnice, boli sa vlámali do domu Božieho, áno i všetky posviatne veci domu Hospodinovho obrátili na Bálov.

⁷ Zama wayboro laala din, Ataliya, a izey jin ka Irikoy windo ku, Rabbi windo jinay kaŋ i fay waani kulu nooya, ka goy d'ey Baaley se.

⁸A na rozkaz kráľov spravili jednu truhlicu, ktorú postavili pri bráne domu Hospodinovho zvonku.

⁸ Bonkoono binde na lordi te. I na sundurku fo te mo k'a jisi taray, Rabbi windo meyo gaa.

⁹A vyhlásili po Judsku a po Jeruzaleme, aby doniesli Hospodinovi dávku Mojžiša, služobníka Božieho, uloženú na Izraela na púšti.

⁹ I fe Yahuda nda Urusalima ra ka ne i ma kande Rabbi se jangal kaŋ Musa, Irikoy tamo, daŋ Israyla boŋ saajo ra.

¹⁰Vtedy sa radovali všetky kniežatá i všetok ľud a donášali a hádzali do truhlice, až dokončili.

¹⁰ Koyey kulu nda jama kulu te bine kaani ka kand'a. I n'a daŋ sundurko ra, kal a to.

¹¹A stávalo sa v taký čas, keď doniesli truhlicu do úradu kráľovho Levitami, a keď videli, že je v nej mnoho peňazí, že prichádzaval pisár kráľov a úradník najvyššieho kňaza a vyprázdnili truhlicu. Potom ju zase odniesli a postavili na jej miesto. Tak to robili každý deň. A nahromadili množstvo peňazí.

¹¹ A ga ciya mo, waati kulu kaŋ Lawi borey ga kande sundurko bonkoono goy-teerey do, i ga di nzarfu boobo go a ra, gaa bonkoono hantumkwa, da alfaga beero goy-teero ma kaa ka sundurko feeri ka haŋ kaŋ go a ra ku ka koy. I ga sundurko ye nga nango ra koyne. Yaadin no i soobay ka te zaari ka koy zaari, i na nzarfu boobo margu-margu mo.

¹²A kráľ a Jehojada ich dávali tým, ktorí konali dielo služby domu Hospodinovho, a oni najímali kameniarov a remeselníkov, aby obnovili dom Hospodinov, ako aj tým, ktorí pracovali zo železa a z medi, aby opravili dom Hospodinov.

¹² Bonkoono Yehoyda mo n'a no Rabbi windo goy-teerey se. Koyne, i zinga nda cinakoyaŋ, da saceyaŋ, i ma Rabbi windo hanse se.

¹³Nuž tak pracovali tí, ktorí konali dielo, ktoré aj bolo šťastne zavŕšené ich rukami. A tedy postavili dom Boží, takže stál vo svojom spôsobe, a upevnili ho.

¹³ Goy-teerey binde goy, goyo mo kubay i kambey ra. I na Rabbi windo ye ka te mate kaŋ a go za doŋ, i n'a gaabandi mo.

¹⁴A keď dokončili, doniesli ostatok peňazí pred kráľa a Jehojadu. A dali z nich narobiť nádob pre dom Hospodinov, nádob k službe a k obetovaniu zápalov a lyžíc, a to nádob zlatých a strieborných. A obetovali zápalné obeti v dome Hospodinovom ustavične, po všetky dni Jehojadu.

¹⁴ Waato kaŋ cine i na goyo ban, kulu i kande nzarfu kaŋ cindi din bonkoono da Yehoyda do. Ngey mo no, i na jinay te d'a Rabbi windo se, danga saajaw jinayey da sargay kaŋ i ga ton jinayey, da taasayaŋ da jinay fooyaŋ, wura nda nzarfu wane yaŋ. I na sargay kaŋ i ga ton no mo Rabbi windo ra kaŋ sinda fappeyaŋ Yehoyda jirbey kulu ra.

¹⁵Ale Jehojada sa zostarel a nasýtiac sa dní zomrel. Sto tridsať rokov mal, keď zomrel.

¹⁵ Amma Yehoyda kaa ka zeen, a kungu nda ndunnya kal a bu mo. A jiirey jiiri zangu nda waranza no waato kaŋ a bu.

¹⁶A pochovali ho v meste Dávidovom s kráľmi, lebo robil dobré v Izraelovi i voči Bohu i voči jeho domu.

¹⁶ I n'a fiji Dawda birno ra bonkooney banda, zama a na booriyaŋ goy te Israyla ra, da Irikoy da nga windo mo se.

¹⁷A po smrti Jehojadovej prišly kniežatá Júdove a poklonily sa kráľovi. Vtedy ich vypočul kráľ a dovolil.

¹⁷ I go no, Yehoyda buuyaŋo banda, kala Yahuda mayraykoyey kaa ka sombu bonkoono se. Bonkoono mo hangan i se.

¹⁸A tak opustili dom Hospodina, Boha svojich otcov, a slúžili hájom a modlám, a preto prišiel hnev Boží na Júdu a na Jeruzalem, pre ten ich hriech.

¹⁸ Kal i fay da Rabbi, ngey kaayey Irikoyo windo. I ye ka may wayboro himandi bundu toorey se, da tooru fooyaŋ. Futay mo kaŋ Yahuda nda Urusalima boŋ i taalo din sabbay se.

¹⁹A posielal k nim prorokov, aby ich navrátili k Hospodinovi a svedčili proti nim, ale nepočúvali.

¹⁹ Kulu nda yaadin Rabbi na annabiyaŋ donton i gaa, hala i ma ye ka kand'ey Rabbi do. I n'i bayrandi, amma i mana hanga jeeri.

²⁰Ba keď prišiel Duch Boží na Zachariáša, syna kňaza Jehojadu, a keď sa postavil z vyššieho miesta pred ľud a riekol im: Takto hovorí Bôh: Prečo prestupujete prikázania Hospodinove? Nepovedie sa vám dobre! Lebo preto, že ste opustili Hospodina, opustí aj on vás!

²⁰ Rabbi Biya mo kaa Zakariya Alfa Yehoyda ize boŋ. A kay jama se beene ka ne i se: «Yaa no Irikoy ci: Ifo se no araŋ goono ga Rabbi lordey daaru, hal araŋ ma jaŋ ka du albarka? Za kaŋ araŋ na Rabbi furu, nga mo na araŋ furu.»

²¹vzbúrili sa proti nemu a ukameňovali ho na rozkaz kráľov vo dvore domu Hospodinovho.

²¹ I na me-hawyaŋ soola Zakariya boŋ k'a catu nda tondiyaŋ kal a bu bonkoono lordo boŋ, noodin Rabbi windo batama ra.

²²A nepamätal kráľ Joas na milosrdenstvo, ktoré mu učinil Jehojada, jeho otec, ale zavraždil jeho syna. A keď zomieral, povedal: Nech pohliadne Hospodin a nech vyhľadá!

²² Yaadin cine no bonkoono Yowasa mana fongu nda gomno kaŋ a baabo Yehoyda te nga se, amma a n'a izo wi. Saaya kaŋ cine a goono ga ba ka bu, Zakariya ne: «Rabbi ma guna, ka bana.»

²³A stalo sa na konci roka, že prišlo hore proti nemu sýrske vojsko, a prišli do Judska a do Jeruzalema a zahubili všetky kniežatá ľudu z ľudu, a všetko to, čo ukoristili u nich, poslali kráľovi Damašku.

²³ A ciya binde, jiiro bananta, kala Suriya borey kande Yowasa gaa wongu. I kaa Yahuda nda Urusalima ka jama mayraykoyey kulu halaci borey ra. I n'i wongu arzakey kulu sambu ka kond'ey Damaskos bonkoono se.

²⁴Lebo hoci v malom počte mužov prišlo sýrske vojsko, Hospodin jednako vydal do ich ruky veľmi veliké vojsko, pretože opustili Hospodina, Boha svojich otcov, a nad Joasom vykonali súdy.

²⁴ Zama Suriya wongu marga boro ciraariyaŋ no i kande. Kulu nda yaadin, Rabbi na wongu marga bambata daŋ i kambe ra, zama i na Rabbi, ngey kaayey Irikoyo furu. Yaadin cine binde no i na ciiti te d'a Yowas se.

²⁵A keď odišli od neho, lebo ho zanechali v mnohých ťažkých nemociach, spikli sa proti nemu jeho služobníci pre vyliatu krv synov kňaza Jehojadu a zavraždili ho na jeho posteli, a tak zomrel. A pochovali ho v meste Dávidovom, ale ho nepochovali v hroboch kráľov.

²⁵ Waato kaŋ i fay d'a mo, (zama i fay d'a da doori korno), kal a tamey na me haw a boŋ Alfa Yehoyda izo kuro sabbay se. I na bonkoono wi nga daaro boŋ. A bu, i n'a fiji mo Dawda birno ra, amma i man'a fiji bonkooney saarayey ra.

²⁶A toto sú tí, ktorí sa spikli proti nemu: Zabad, syn Šimeaty Ammonskej, a Jehozabad, syn Šimrity Moábskej.

²⁶ Wo kaŋ yaŋ na me-hawyaŋo te a se, ngey neeya: Zabad, kaŋ nyaŋo maa Simeyat Amon boro no, da Yehozabad, kaŋ nyaŋo maa Simrit Mowab boro no.

²⁷A o jeho synoch a o veľkom bremeni, vloženom na neho, jako aj o oprave domu Božieho od základu, hľa, to všetko je napísané vo výklade knihy kráľov. A kraľoval Amaziáš, jeho syn, miesto neho.

²⁷ A izey sanni ciine ra da muraadu tiŋo beerey kaŋ yaŋ i dake a boŋ, da Irikoy windo hanseyaŋo, ngey neeya, i n'i hantum bonkooney baaru tira ra. A izo Amaziya na mayray te a nango ra.