¹A všetok judský ľud vzal Uziáša, ktorý mal šestnásť rokov, a urobili ho kráľom namiesto jeho otca Amaziáša.

¹ Yahuda borey kulu na Uzziya sambu, a gonda jiiri way cindi iddu kaŋ i n'a didiji bonkooni a baabo Amaziya nango ra.

²On vystavil Elót a prinavrátil ho Júdovi, keď už bol ľahol kráľ a ležal so svojimi otcami.

² Waato kaŋ bonkoono Amaziya kani nga kaayey banda, woodin banda Uzziya na Elat cina k'a yeti Yahuda se.

³Uziáš mal šestnásť rokov, keď začal kraľovať, a kraľoval päťdesiatdva rokov v Jeruzaleme. A meno jeho matky bolo Jecholia z Jeruzalema.

³ Uzziya gonda jiiri way cindi iddu waato kaŋ a sintin ka may. A may mo jiiri waygu cindi hinka Urusalima ra. A nyaŋo maa ga ti Yekoliya, Urusalima boro no.

⁴Robil to, čo je spravedlivé v očiach Hospodinových, všetko tak, ako robil Amaziáš, jeho otec.

⁴ Uzziya na haŋ kaŋ ga saba te Rabbi diyaŋ gaa, mate kulu kaŋ cine a baabo Amaziya te.

⁵A vyhľadával Boha vo dňoch Zachariáša, ktorý sa rozumel videniu Božiemu, a vo dňoch, v ktorých hľadal Hospodina, dával mu Bôh šťastný prospech.

⁵ A na Irikoy ceeci Zakariya zamana ra kaŋ gonda bayray Irikoy bangandey ra. Waati kulu kaŋ Uzziya ga Rabbi ceeci, Irikoy g'a albarkandi.

⁶A vyjdúc bojoval proti Filištínom a rozboril múr mesta Gátu aj múr mesta Jabneho i múr mesta Ašdóda. A vystavil mestá v Ašdódsku a v zemi Filištínov.

⁶ A fatta ka wongu nda Filistancey. A na Gat birni cinaro, da Yabne birni cinaro, da Asdod wano mo zeeri. A na galluyaŋ cina Asdod laabo ra, da Filistancey game ra.

⁷A Bôh mu pomáhal proti Filištínom i proti Arabom, ktorí bývali v Gur-bále, i proti Meunom.

⁷ Irikoy n'a gaa a ma wongu nda Filistancey, da Laarabey kaŋ yaŋ go Gur-Baal, da Meyunim izey mo.

⁸A Ammonci dávali Uziášovi dary. A jeho meno sa roznieslo až hen, kade sa ide do Egypta, pretože bol náramne mocný.

⁸ Kala Amon borey na fooyaŋ no Uzziya se. A maa beera mo koy hala Misira hirro meyo gaa, zama a te gaabi gumo.

⁹A Uziáš vystavil veže v Jeruzaleme, pri bráne Uhlu a pri bráne Údolia, a pri Mikcoe, a opevnil ich.

⁹ Uzziya na cinari kuuku yaŋ te Urusalima ra Lokota Meyo do haray, da Gooro Meyo, da cinari gungumanta do haray mo, a n'i gaabandi mo.

¹⁰Vystavil veže aj na púšti a vykopal mnoho studieň, lebo mal mnoho stáda jako na nížinách tak i na rovinách, oráčov a vinárov po vrchoch a po úrodných poliach, pretože bol milovníkom pôdy.

¹⁰ A na cinari kuuku yaŋ te mo saajo ra. A na hari jisiyaŋ nangu boobo fansi, zama a gonda haw boobo, gooro ra da Safela ra mo. A gonda alfariyaŋ da borey kaŋ yaŋ ga haggoy da reyzin* kaley mo tondey ra da Karmel ra mo, zama nga wo farmi baako no.

¹¹A Uziáš mal vojsko bojovníkov, vychádzajúcich do vojny po čatách, v počte, v akom boli počítaní od pisára Jehiela a úradníka Maaseiáša pod správou Chananiáša, jedného z veliteľov kráľových.

¹¹ Uzziya gonda wongu margayaŋ mo kaŋ yaŋ ga koy wongu sata-sata, lasaabuyaŋo boŋ kaŋ hantumkwa Yeyel da Maaseya kaŋ ga goy, i te bonkooni wane sooje yaarukom fo cire, Hananiya no.

¹²Celý počet hláv otcov udatných mužov bol dva tisíce šesťsto.

¹² Woone yaŋ kulu kaayey windi arkusey no, sanda yaarukomey, ngey boro zambar hinka nda zangu iddu no.

¹³A pod ich správou bolo vojenného ľudu tristo sedem tisíc päťsto, udatných bojovníkov, aby pomáhali kráľovi proti nepriateľovi.

¹³ I kambe ra mo gonda boro zambar zangu hinza nda zambar iyye da zangu gu, soojeyaŋ kaŋ ga wongu nda gaabi gumo, zama ngey ma bonkoono gaa a ibarey gaa.

¹⁴A Uziáš im pripravil, všetkému vojsku, malé štíty, ťažké kopije, prilby, panciere, lučištia i kamene do prakov.

¹⁴ Uzziya soola i se mo, sanda wongu kunda kulu, koray, da yaaji, da wongu fuula, da wongu guuru kwaay, da biraw, da finga-finga tondiyaŋ.

¹⁵A narobil v Jeruzaleme vtipne vymyslených nástrojov vojenných, myšlienky to vtipného muža, aby boly na vežiach a na uhloch strieľať strelami a hádzať veľké kamene. A jeho meno sa roznieslo širokoďaleko, pretože mu bolo zázračne pomáhané, až i zmocnel.

¹⁵ Urusalima ra mo a na mãsinyaŋ te, kaŋ yaŋ gonitaray koyey daŋ, i ma goro cinari kuukey boŋ, da birni cinarey boŋ mo, zama i ma du ka hay da hangaw da tondi bambata yaŋ. A maa mo koy hala nangu mooro, zama a du gaakasinay kaŋ ga dambarandi hal a te gaabi.

¹⁶Ale keď zmocnel, pozdvihlo sa jeho srdce, až sa i porušil a dopustil sa hriechu nevernosti proti Hospodinovi, svojmu Bohu, lebo vošiel do chrámu Hospodinovho, aby kadil na oltári na kadenie.

¹⁶ Amma waato kaŋ a te gaabi, a bina beeri. A na nga halaciyaŋo candi ka kande. A na naanay feeriyaŋ goy te Rabbi nga Irikoyo se, kal a to naŋ kaŋ a furo Rabbi fuwo ra zama nga ma dugu ton se, dugu tonyaŋ feema boŋ.

¹⁷A vošiel za ním kňaz Azariáš a s ním osemdesiati kňazi Hospodinovi, udatní mužovia.

¹⁷ Alfa Azariya mo furo a banda. Nga mo, Rabbi wane alfaga wahakku go a banda kaŋ yaŋ gonda bine-gaabi.

¹⁸A postavili sa proti kráľovi Uziášovi a riekli mu: Nie tebe, Uziášu, náleží kadiť Hospodinovi, ale kňazom, synom Áronovým, ktorí sú posvätení nato, aby kadili. Vyjdi zo svätyne, lebo si sa dopustil hriechu nevernosti, ani ti to nebude na česť od Hospodina Boha.

¹⁸ I gaaba nda Bonkoono Uzziya ka ne a se: «Ya Uzziya, a mana hagu ni se bo, ni ma dugu ton Rabbi se, kala alfagey hinne, ngey Haruna izey, wo kaŋ yaŋ i n'i hanandi dugu tonyaŋ se. Fatta Nangu Hananta ra, zama ni na naanay feeriyaŋ goy te! Haya si beeray candi ka kande ni se mo ka fun Rabbi Irikoy do.»

¹⁹Na to sa rozhneval Uziáš a vo svojej ruke držal kadidlo, aby kadil. A v tom, čo bol rozhnevaný na kňazov, zjavilo sa malomocenstvo na jeho čele pred kňazmi v dome Hospodinovom, ako stál nad oltárom, na ktorom sa kadilo.

¹⁹ Alwaato din binde Uzziya futu. Gombo go kamba ra kaŋ ra a ga dugu ton. Waato kaŋ cine a goono ga futu alfagey se, kala jiraytaray bagu ka fatta a se sukuto gaa noodin alfagey jine, Rabbi fuwo ra, dugu feema jarga tak-tak.

²⁰A keď sa obrátil k nemu Azariáš, najvyšší kňaz, a pozrel na neho jako aj všetci kňazi, videli, že hľa, je malomocný na svojom čele; preto ho rýchle vyviedli odtiaľ, ale aj on sám sa ponáhľal vyjsť, pretože ho ranil Hospodin.

²⁰ Saaya din alfaga beero Azariya da alfagey kulu n'a guna, a go, kala jiraytaray fatta a sukuto gaa. I n'a tuti da cahãyaŋ. Oho, nga bumbo te waasi ka fatta, zama Rabbi n'a ham.

²¹A tak bol kráľ Uziáš malomocný až do dňa svojej smrti a súc malomocný býval v osobitnom dome, pretože bol vylúčený z domu Hospodinovho. A Jotám, jeho syn, bol nad domom kráľovým súdiac ľud zeme.

²¹ Bonkoono Uzziya binde ciya jiray kala hano kaŋ hane a bu. A goro fu fo ra waani, zama jiray no, zama i n'a waasu ka kaa Rabbi windo ra. A izo Yotam go ga bonkoono windo may, a goono ga ciiti dumbu laabo jama se.

²²A ostatné deje Uziášove, prvé i posledné, opísal Izaiáš, syn Ámosov, prorok.

²² Uzziya goy cindey binde, za sintinay wano ka koy kokor banda wano, annabi Isaya Amoz izo n'i hantum.

²³A tak ľahol Uziáš a ležal so svojimi otcami, a pochovali ho s jeho otcami na poli pohrabišťa, ktoré patrilo kráľom, lebo riekli: Je malomocný. A kraľoval Jotám, jeho syn, miesto neho.

²³ Uzziya binde kani nga kaayey banda. I n'a fiji bonkooney saarayey saajo ra, zama i ne jiray no. A izo Yotam te bonkooni a nango ra.